Stredoveké umelecké prúdy a smery

Vznik kresťanstva a jeho vplyv na kultúru Slovanov, stredoveké umelecké prúdy a smery
Medzi najstaršie písané literatúry sveta patria: sumerská, akádska, staroegyptská a hebrejská. Najmladšou z nich je hebrejská. Z orientálnych literatúr stredovekú literatúru najviac ovplyvnila Biblia (z gréckeho biblia – kniha), skladá sa z 39 kníh Starého a 7 Nového zákona. Je súčasťou hebrejskej literatúry z 1. tisícročia pred naším letopočtom. Obsahuje židovské báje, povesti, lyriku, dejiny a zákony židovského náboženstva. Tieto časti prevzala do svojho tzv. Písma kresťanská cirkev pod názvom Starý zákon.
 
Je napísaný v hebrejčine. Skladá sa z 5 kníh Mojžišových (prvý sa volá Genesis – stvorenie sveta a človeka), ďalej obsahuje Kráľovské knihy, Samuelove knihy, Žalmy, príslovia, Šalamúnovu pieseň piesní, proroctvá, novely a bohatierske povesti (Povesť o Dávidovi a Goliášovi). Starý zákon sa začína stvorením sveta a človeka, Adam a Eva sú vyhnaní z raja, za ich hriech musí ľudstvo pracovať v potu tvári, Kain zabije zo závisti brata Ábela a Boh potrestá ľudí potopou, zachráni sa len Noe so svojou rodinou a zvieratami v arche, lebo je spravodlivý. Mojžiš vyvedie židovský národ z egyptského otroctva a prevezme od Boha 10 božích prikázaní. Zachovali sa na kamenných tabuliach, obsahujú morálny kódex človeka.
 
Nový zákon prestavuje najstaršiu kresťanskú literatúru, vznikla v 1.-2. storočí, je napísaný v gréčtine, zachovali sa pamiatky na papyrusoch a na pergamenoch. Nový zákon sa zaoberá životom a učením Ježiša Krista, ako ho podali jeho žiaci, najmä v tzv. epištolách (listoch) a štyroch evanjeliách. Začína sa Kristovým narodením a končí jeho ukrižovaním – po troch dňoch vstane z mŕtvych a vystúpi na nebesá. Ježiš Kristus sa narodil v maštali v Betleheme, v meste Jeruzalem. K jasliam sa prišli pokloniť traja králi, mudrci z Východu a odovzdali dary. Podstatou Ježišovho učenia je: „Ľudia, ktorí budú dodržiavať Božie prikázania, budú po smrti odmenení večnou blaženosťou v nebi.“ Popri tom konal zázraky: premenil vodu na víno, vzkriesil mŕtveho Lazára, niekoľkými rybami a bochníkmi chleba nasýtil zástupy ľudí, uzdravoval chorých. Ukrižovaný bol na vrchu zvanom Golgota medzi dvoma zlodejmi. Po troch dňoch, na Veľkonočný pondelok vstal z mŕtvych, poslal učeníkov do celého sveta šíriť svoje učenie a vstúpil na nebesia ako Syn Boží.
 
Európske stredoveké literatúry
Stredoveká literatúra vyrastala na základe feudálneho spoločenského poriadku a kresťanského náboženstva. Do popredia sa dostala náboženská nadzmyselnosť. Spočíva vo viere vo vyšší božský svet.
 
Umelecká tvorba zobrazovala pozemský svet a život vo vzťahu k metafyzike a náboženským ideálom. Na to jej neslúžila iba náboženská tematika, ale aj zvláštne umelecké postupy, najmä obrazovosť, alegória a symbolika. V stredovekej umeleckej tvorbe sa uplatňovala dvojpólovosť stredovekého myslenia, ktorá sa zakladala na kontraste. Používali sa hlavne rétorické štylistické jazykové prostriedky, ktoré sa v literatúre v Európe uplatňovali až do 18. storočia. Rétorický literárny štýl a jazyk bol veľmi ozdobný, kvetovaný, expresívny a emocionálny.
 
Pojem literárnej originálnosti bol neznámy. Uznávanou tvorivou metódou bola imitácia. Myšlienky, témy i jazykové prostriedky, ale aj celé pasáže sa prenášali z jedného diela do druhého nezmenené alebo voľne prepracované. Časom sa stali typickými.
Až do humanizmu prevažovala anonymita literárnych diel. V literatúre sa kládol veľký dôraz na porovnávaciu a náučnú funkciu. Dlho vládol synkretizmus. Medzi ľudovou ústnou slovesnosťou a písanou literatúrou pomenoval obojstranný vzťah a vzájomné ovplyvňovanie. Literatúry, školstvo, vzdelanie stáli v počiatku v službách cirkvi – literatúra mala predovšetkým náboženský, výchovný a vzdelávací obsah. Neskôr sa táto literatúra delí na:
1. náboženskú
2. svetskú
 
Feudálna a náboženská literatúra
Vznikala v cirkevnom prostredí, mala náboženský, bohoslužobný, výchovný a vzdelávací obsah. Zdôrazňovala kresťanské cnosti, oddanosť Bohu... Bol nimi obdarený svätec – obľúbený ideálny hrdina stredovekej literatúry a ústredná postava legiend, ktorý bol múdry, bol schopný vykonávať zázraky. Najrozšírenejšie náboženské žánre: lyrické piesne, legendy, životopisy svätých a drámy. Zo zbierok legiend bola najpopulárnejšia Zlatá legenda od Jakuba de Voragine a zo zbierok exempies anonymné Rímske Príbehy.
 
Feudálna svetská literatúra
Jej hlavným hrdinom bol bojovník, šľachtic a rytier – bola to výnimočná, zidealizovaná postava, ktorá musela mať tradičné cnosti. Hlavným literárnym druhom bola veršovaná epika, ktorá sa zvyčajne prednášala za sprievodu nejakého strunového hudobného nástroja.
 
Bola to najmä hrdinská epika. Pieseň o Rolandovi – dej sa odohráva v 8. storočí, keď cisár Karol Veľký bojoval v Španielsku. Čestný rytier Roland neváha položiť život, aby zachránil Karolove vojská. Od 12. storočia vznikali skladby s novými postupmi – rytiersky epos: vo francúzskej literatúre napr. O Tristanovi a Izolde, ktoré sa omylom napijú čarovného nápoja lásky, smrteľne sa do seba zaľúbia a napokon spoločne zomierajú. V nemeckej literatúre je to Parzival od Wolframa z Eschenbachu.
 
V španielskej literatúre sa písali španielske romance, napríklad Pieseň o Cidovi. Významným žánrom bol ľúbostná lyrika – lásku sa tu chápala ako galantný prejav rytierskej služby a ochrany vyvolenej dvornej dámy. Rozvíjala sa od 12. storočia najmä vo francúzskej literatúre a v nemeckej literatúre. Šírili ju potulní speváci, ktorí sa vo Francúzsku nazývali trubadúri.
 
Mestská literatúra
Zaujímala sa o každodenný život a osobné i spoločenské problémy, nevyhýbala sa kritika spoločnosti a zdôrazňovala zábavnú funkciu. Diela boli ladené humoristicky a satiricky – vo francúzskej literatúre zaniká veršovaná poviedka Fablieux.
 
Slovenská stredoveká literatúra
V 5. storočí zjednotil slovanské kmene franský kupec Samo. Samo vytvoril slovanský zväz – Samovu ríšu. Po jeho smrti sa slovanský zväz rozpadol a naši predkovia sa dostali späť pod nadvládu Avarov. Začiatkom 9. storočia boli na území našich predkov dve kniežatstvá – Moravské (Mojmírovo) a Nitrianske (Pribinovo). Mojmír bol výbojnejší a v roku 830 vtrhol do Nitry, vyhnal Pribinu a zjednotil tieto dve kniežatstvá do Veľkej Moravy. Veľká Morava bola prvým ranofeudálnym štátom našich predkov – Čechov a Slovákov. Mojmíra zosadili Frankovia a dosadili jeho synovca Rastislava. Ten prisľúbil vazalskú poslušnosť Frankom, ale potajomky si budoval vlastnú cirkev. Rastislav sa obrátil na byzantského cisára Michala II., aby mu poslal cirkevných hodnostárov – na čele misie do Byzancie bol Svätopluk. Rastislav bol veľmi sklamaný, lebo cisár mu poslal dvoch bratov – filozofov, ktorí už dávnejšie chceli šíriť kresťanstvo a zvestovať vieru – Konštantína a Metoda. Obaja pochádzali zo Solúnu. Zostavili prvé staroslovienske písmo – hlaholiku, vznikol prvý literárny jazyk – staroslovenčina, vznikali prvé literárne diela.
 
Prvá literárna pamiatka v staroslovenčine je Proglas – úvodná báseň k prekladu Biblie. Ďalšou významnou pamiatkou sú Moravsko-panónske legendy: Prvá časť – Legenda o živote sv. Konštantína má autobiografický charakter. Druhá časť – Legenda o živote sv. Metoda je zameraná na vykreslenie politických a kultúrnych pomerov na Veľkej Morave. Ich autorstvo sa pripisuje ich žiakovi Klimentovi.
 
Voči Konštantínovi a Metodovi sa postavili franskí kňazi, ktorí ich obžalovali pred pápežom. A preto Konštantín a Metod museli odísť do Ríma a brániť svoje učenie. Pápež Handrián II. potvrdil staroslovenčinu ako bohoslužobný jazyk – môžu v ňom krstiť, sobášiť, pochovávať – a vysvätil Metoda za arcibiskupa. Konštantín však ochorel, utiahol sa do kláštora a prijal meno Cyril. Po Metodovej smrti museli jeho žiaci opustiť územie Veľkej Moravy. Uchýlili sa do Grécka, Ruska, Bulharska, kde používali pozmenenú hlaholiku – cyriliku. Po smrti Svätopluka sa Veľká Morava rozpadla a naši predkovia sa stali súčasťou Uhorského štátu.
 
Stredoveké Európske umenie
- Staré kresťanské umenie – zastúpené najmä architektúrou: katakomby, baziliky
- Byzantské umenie – je spojením antického umenia s nádherou orientálneho umenia. Byzantské umenie zapôsobilo na ruské cirkevné umenia: chrám Múdrosti v Carihrade, chrám Vasilija Blaženého v Moskve
- Románske umenie bolo hlavne umením architektúry
- Gotika – charakterizuje ju vzdušnosť, ozdobnosť, ľahkosť, okná boli vyplnené mozaikami, napr. chrám sv. Víta v Prahe, dóm sv. Martina v Bratislave