Lyrika, lyrické žánre
Je jeden z troch literárnych druhov (lyrika, epika, dráma). Názov je odvodený podľa gréckeho strunového
nástroja – lýry, pretože v starovekom Grécku sa poézia recitovala za doprovodu hudobného nástroja.
Musela byť rytmická
a hudobná, kým v epike vyjadruje autor svoj vzťah ku skutočnosti, sprostredkovane cez príbeh, v lyrike ho vyjadruje priamo, je to záznam jeho
osobných citov, nálad, myšlienok, dojmov, ktoré v ňom skutočnosť vyvoláva. Je to teda literárny druh, v ktorom sa zobrazuje subjektívny
svet autora. Lyrické diela bývajú veršované, básnik musí venovať výberu jazykových prostriedkov mimoriadnu pozornosť.
Podľa tematiky sa delí lyrika na:
Intímnu – básnici tu vyslovujú pocity, nálady a myšlienky
vyvolané ich subjektívnymi potrebami, obsah tvorí napr. láska, radosť, smútok a pod.
Prírodnú – básne, ktoré
vyjadrujú citový vzťah básnika k prírode.
Spoločenskú – sú tu pocity, nálady, myšlienky básnika vyvolané
spoločenskými príčinami (sociálny útlak, mierové úsilie, boj za slobodu). Patria sem i básne, v ktorých je ospievaný národ i jeho
dejiny.
Lyrické žánre:
Óda – rozsiahla báseň, ktorá oslavuje nejakú osobnosť,
udalosť. V slovenskej literatúre ódy písal napr. Ján Hollý, v nemeckej Schiller Fridrich.
Hymna –
je kratšia ako óda. Pôvod má v náboženskej poézii. Slúžila na ochranu Boha, neskôr sa preniesla do svetskej oblasti. Emil Boleslav
Lukáš, P. O. Hviezdoslav.
Žalm – má pôvod v náboženskej piesni. Vznikol v hebrejskej náboženskej literatúre.
Odtiaľ ho prevzalo i kresťanstvo. Stal sa súčasťou náboženských obradov.
Elégia (žalospev) – vyjadruje žiaľ
básnika nad nejakou smutnou skutočnosťou. Hollý, Kollár.
Epigram – krátka báseň. Vyjadruje satirický vzťah
k osobám alebo javom. Bajza, Záborský.
Epitaf – krátka báseň, dáva sa na náhrobok básnika. Wolker,
Chalupka.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta