Svetový preromantizmus a romantizmus

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec dunky
Typ práce: Referát
Dátum: 02.06.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 245 slov
Počet zobrazení: 10 163
Tlačení: 446
Uložení: 469
Klasicizmus a osvietenstvo kládli na 1. miesto rozum. Preromantizmus a romantizmus kladie na 1. miesto cit.
 
Preromantizmus je prechod od klasicizmu k romantizmu. Dostáva sa tu do popredia túžba po šťastí, sentimentalizmus, pocit tragizmu a zvýrazňuje sa citový pocit ku skutočnosti.
Romantizmus súvisí s politickou situáciou v Európe - mnohé revolúcie, ktoré spôsobovali zánik feudalizmu a vznik kapitalizmu (priemyselná revolúcia v Anglicku a buržoázna revolúcia vo Francúzsku). Je to nový umelecký smer, ktorý vyjadruje nový vzťah človeka k životu, svetu, spoločnosti. Čoskoro sa ukázalo, že kapitalistické vzťahy sú založené na moci peňazí. Peniaze ovládajú cit, lásku priateľstvo a rodinné pomery. Jednotlivec, ktorý ich nemal, sa cíti oklamaný spoločnosťou, lebo mu neumožňuje prežiť radostný, pokojný život.
Spisovatelia si uvedomujú, že spoločnosť nie je dobrá a spravodlivá a chcú ju zmeniť.
 
Typické znaky romantizmu:
Pokúšajú sa o to vzburou jednotlivca – titanizmus (z antiky, z Prométea, kde sa silný jedinec postaví sám proti spoločnosti). Títo ale väčšinou nevyhrávajú. Z tohto potom vzniká pesimizmus, človek neverí v dobrú budúcnosť.  Z titanizmu vyplýva aj individualizmus. Romantici vyzdvihujú hrdinov typu – Jánošík, Robin Hood, William Tell, ... dobrých zbojníkov, ktorý sú ideálom romantických kníh. Autori sa často stotožňujú s hrdinom – autoštylizácia. Zobrazujú výnimočných ľudí (žobráci, tuláci, zbojníci) vo výnimočných situáciách, diela pôsobia na city, sú plné protikladov, ktoré tvoria harmóniu (napr. sen a skutočnosť). Záver býva buď tragický alebo šťastný. Prostredie je buď deprimujúce (cintorín, búrka, polnoc, zbúrané hrady, smutná nočná príroda) alebo príjemné (lúky,

príroda, ...). Jazyk nadobúda prvky hovorovej reči. Časté sú podnety z ľudovej slovesnosti.
 
Anglicko
 
George Gordon Byron
Pokladá sa za zakladateľa romantizmu. Prežil romantický život. Bol anglickým lordom, ale i napriek tomu sa zaujímal o osud iných a vadila mu politická a spoločenská nespravodlivosť.
 
Child Heroldova púť - lyricko-epická skladba, ktorá vznikla z jeho ciest po Európe. Má autobiografické črty, opisuje tam vlastné cestovanie. Uniká pred prázdnym životom, túži po slobode – je to únik z reality za ilúziou individuálnej slobody. Búri sa proti týraniu a neslobode národov – titanizmus.
 
Don Juan – básnická skladba, satira na negatívne spoločenské javy. Ide o romantiku prepletenú dobrodružstvami a ľúbostnými aférami hlavnej postavy v Grécku, Turecku aj Rusku. Je tu vtip i výsmech anglickej spoločnosti.
 
Chillonský väzeň – na hrade Chillon väznia povstalca, ktorého vyslobodili povstalci. On si však nevie zvyknúť na slobodu a cnie sa mu za väzením.
 
Byron vytvoril nový typ hrdinu, tuláka väzňa, silnú osobnosť, titana, ktorý nemôže zvíťaziť v boji so spoločnosťou, lebo je osamelý.
 
Odišiel do Grécka, aby pomohol v ich oslobodzovacom boji proti Turkom, tu prišiel o život.

Percy Bysshe Shelley
Rebelantský romantik, napísal veršovanú drámu Odpútaný Prometeus, námet čerpal z antiky. Hrdina je prikovaný k skale, trpí ale nepoddá sa. Herkules ho oslobodí, nastáva vláda lásky a porozumenia. Dráma je oslavou odvahy ľudského ducha a demokracie.
 
Francúzsko
 
Victor Hugo
Najslávnejší spisovateľ tohto obdobia. Podporoval francúzsku revolúciu, chcel aby Francúzsko bolo republikou. Keď sa dostal k moci Napoleon, tak odišiel do vyhnanstva a až ku koncu života sa do Francúzska vrátil. Bol mladým členom francúzskej akadémie. Je pochovaný v Paríži (Panteon). Jeho tvorba je rozsiahla, písal poéziu aj prózu.
 
Chcel spracovať dejiny ľudstva vo veršoch, vytvoril básnický cyklus Legenda vekov.

Medzi jeho romány patria:
 
Notre Damme – Chrám matky božej v Paríži
Dej sa odohráva v gotickej katedrále Notre Damme v Paríži. Hlavnými postavami deja sú Quasimodo, Esmeralda a Frollo. Frollo je kňaz, ktorý sa v detstve ujal Quasimoda, vychovával ho v zvonici v kostole, Quasimodo ho má rád. Quasimodo odtiaľ nikdy nevychádzal von lebo je škaredý, hrbatý, krivý, hluchý kvôli zvonom a ľudia ho preto považujú za stelesnenie zla, démonizujú ho no on má pritom dobré srdce. Esmeralda je cigánka, pekná, mladá, živí sa tancovaním s kozou.  Frollo, zlý kňaz ju chce získať,  ona ho odmietne a jeho láska k nej sa zmení na nenávisť. Chce ju zabiť. Zinscenuje smrť jej milého, urobí to tak, že podozrenie padne na ňu. Esmeraldu zatvoria a odsúdia na smrť. Blízko chrámu žije stará žena, ktorá nenávidí všetko okolo, krásnych ľudí a cigáňov, pričiňuje sa o to, aby Esmeraldu zabili. Podľa talizmanu na Esmeraldinom krku v nej stará žena spozná svoju dcéru, ktorú jej pred rokmi uniesli cigáni (preto bola taká zlá). Snaží sa Esmeraldu zachrániť, ale už je neskoro. Vedú ju na popravu. Frollo vylezie na vežu chrámu, aby lepšie videl a vtedy ho Quasimodo, ktorý Esmeraldu miloval, v bezmocnom zúfalstve zhodí z veže. Po mnohých rokoch sa v krypte Esmeraldy nájde aj kostra hrbáča, ako objíma kostru Esmeraldy.
 
Bedári
Román, ktorý má mnoho realistických prvkov. Hovorí o Jeanovi Valjeanovi, ktorý sa za krádež dostane na galeje. Po 20. rokoch sa mu podarí utiecť. Prenocuje u kňaza, ktorý je k nemu ohľaduplný. Nadránom Jean utečie aj s kňazovým striebrom, chytia ho policajti a privedú späť ku kňazovi, ten prekvapivo tvrdí, že striebro Jeanovi daroval a ešte mu pribalí aj 2 svietniky naviac. Povie mu, že s tým má začať nový život. Jean tak aj urobí a s novým menom začne odznova. Má významnú funkciu v meste v ktorom žije, vlastní továreň, no stále ho prenasleduje strážnik z galejí. Jean odchádza z mesta, ujíma sa malej Charlotty, dcérky jednej z robotníčok v tovární, ktorá zomrie na chorobu. Odchádza s ňou do kláštora, neskôr prichádzajú do Paríža, prežívajú veľa dobrodružstiev, ale strážnik je im stále v pätách. Neprestajne túži smrti Jeana Valjeana. Po mnohých útrapách sa dej končí tým, že sa stretnú Jean a strážnik na brehu rieky, strážnik má možnosť Jeana zabiť, ale neurobí to. Sám si zviaže nohy a ruky , zastrelí sa a padá do rieky. Svoju  samovraždu zdôvodnil Jeanovi  tým, že celý svoj živo zasvätil bezvýhradnej poslušnosti zákonom a tým, že ho nedokázal zabiť (čo bola zo zákona jeho povinnosť, lebo Jean bol vlastne utečenec), stratil jeho život zmysel.

Ďalšie diela:
Román Robotníci mora – hrdinom je rybár, výnimočný jednotlivec, ktorý bojuje o záchranu lode, no nakoniec dobrovoľne zomiera, keď stratí lásku.
Román Muž, ktorý sa smeje – harmónia kontrastov, kde hrdina má mrzký zovňajšok, ale krásnu dušu.
Román 93 – opisuje vrcholný rok Francúzskej revolúcie.
 
Jean Jacques Rousseau

Nemecko
tiež tu vzniká skupina ľudí nespokojných so spoločenskou a politickou situáciou – Sturm und Drang (Búrka a nápor). Boli literárne činný.
 
Johann Wolfgang Goethe
Slávny spisovateľ, viedol dlhý a úspešný život. Venoval sa aj politike, bol ministrom. Ako spisovateľ bol svetoznámy. Písal poéziu aj prózu. Jeho najznámejšie veršované dielo:
 
Faust
Rozsiahle dielo, spája sa tu romantická zápletka s klasickou filozofiou. Skladá sa z 2 častí. 1. – romantická, dejová zápletka, 2. – filozofická, rozumná. Je to stredoveká legenda o učencovi Faustovi. Ten je veľmi vzdelaný, starý alchymista, ktorý sa dokáže spojiť s podsvetím. Zatúži po mladosti a preto sa spojí s diablom – Mefistom a upíše mu svoju dušu. Za dušu Mefisto z neho urobí mladíka. Od tej chvíle sa ale všetko, čo Faust urobí obráti na zlé. Zaľúbi sa do mladej Margaréty, no táto láska končí tragicky, lebo ona si vezme život. Keď si Faust uvedomí, že myslel len na seba, prestane byť egoistom a začne využívať svoje schopnosti a vedomosti na to, aby pomohol ľuďom. Tým sa vymaní z moci diabla. Normálne zostarne a umrie, vykúpený z rúk zla.
Filozofia diela: keď človek myslí len na svoje šťastie, tak sa to na dobré neobráti, iba vtedy, ak myslí na šťastie druhých.
Známa je opera: Faust a Margaréta
 
Utrpenie mladého Werthera
Zvláštny príbeh, plný citov a vášní. Román je písaný formou listovej korešpondencie. On píše listy o svojej nešťastnej láske, zaľúbil sa do Lotty, ktorá mu lásku neopätovala a vydala sa za jeho priateľa. Werther nie je schopný uniesť toto sklamanie a žiaľ a spácha samovraždu.
Toto dielo je typickým obrazom tej doby, malo vplyv na mladú generáciu, obliekali sa ako Werther, chodili do lesa a tam si brali životy. Boli tým dielom veľmi ovplyvnený.
 
Prometeus – óda, odpor proti absolutistickej moci.
 
Fridrich Schiller
Bol Goetheho súčasníkom, počas svojho života nebol veľmi slávny a úspešný. Začal písať veľmi mladý, už ako 20 ročný napísal úspešnú hru:
 
Zbojníci – typicky romantické dielo. Opisuje tragédiu rodiny, kde sú 2 bratia – Karl (dobrý) a Frantz  (zlý). Frantz je veľký zloduch, túži po majetku, preto ohovorí Karla, povymýšľa naňho klebety, ktorým otec uverí a Karla vydedí. Potom sa Frantz snaží zbaviť aj otca, povie ľuďom, že zomrel, nechá ho uväzneného v lese živoriť. Nakoniec chce Frantz pre seba aj Karlovu milú. Karl sa vzbúri proti otcovi aj spoločnosti, odchádza medzi zbojníkov, stáva sa ich vodcom. Karlova milá nakoniec požiada Karla, aby ju zabil, lebo sa nechce dostať do Frantzových rúk. Karl to urobí a ide sa udať. Frantz je nakoniec potrestaný – v jeho paláci vypukne požiar a on zhorí.
 
William Tell – dráma, opiera sa o historické udalosti, je to typicky romantické dielo. Odohráva sa v 14. storočí v období boja švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom. William je dobrý zbojník, švajčiarsky hrdina a vynikajúci lukostrelec. Pretože nevzdá úctu vystavenému klobúku, ktorý symbolizuje nadvládu Nemcov, prinúti ho šľachtic Gessler zostreliť jablko z hlavy vlastného syna. Pripravené má 2 šípy, v prípade, žeby syna trafil, má ten druhý na šľachtica. William príkaz splnil, synovi neublížil, ale namiesto slobody ho uvrhne Gessler do väzenia. William z väzenia ujde a zabije Gesslera a tento jeho výstrel je výzvou na národné povstanie. Ľud sa vzbúri, vyženie tyranov a vydobije si slobodu.
 
Úklady a lásky – tragédia
 
Venoval sa aj histórii, napísal pieseň Óda na radosť, ktorú zhudobnil Ludwig van Beethoven.
Drámy – Mária Shiartová a Panna Orelánska.
 
Heinrich Heine
Najrevolučnejší romantik, v jeho poézii nájdeme vplyv ľudovej poézie.
V básnickej zbierke Kniha piesní čerpal z ľudovej slovesnosti.
V satirických skladbách Nemecko, Zimná rozprávka kritizuje nemecký nacionalizmus a sociálnu nerovnosť.
Ostré politické verše sú v zbierke básní Časové básne.
Heine utvoril nový druh fejtónu, ktorý je zmesou romanticko-realistických obrazov spoločensko-politickej satiry.
 
Rusko
Situácia v Rusku na prelome storočí bola iná ako v ostatnej  Európe. Bola to veľmi zaostalá krajina. V čase, keď sa v európskych štátoch dostával k moci kapitalizmus, Rusko bolo ešte feudálne. V samotnom Rusku boli obrovské rozdiely medzi bohatou šľachtou a sedliakmi. Ľudia boli zaostalí a negramotní. Začiatkom 19.  storočia prešlo Rusko 2 búrlivými obdobiami: 1. vpád Napoleóna – ruská armáda ho vyhnala; 2. 20. roky – Decembrové povstanie (december – dekáber), šľachta sa postavila proti cárovi (vzbúrenci – dekabristi) ale bola krvavo potlačená, otcovia dekabristov boli popravený, ostatný museli odísť do vyhnanstva na Sibír. Tieto udalosti sa odrazili v literatúre.
 
Alexander Sergejevič Puškin
Pochádzal z vysokej ruskej šľachty. Hovorí sa, že v jeho žilách kolovala aj černošská krv, lebo jeho starý otec bol černošským pážaťom u Petra Veľkého, ktorý ho dal vyštudovať v Paríži a on sa oženil s predstaviteľkou vysokej šľachty. Z tohto manželstva pochádzala Puškinova matka. Puškin bol slobodomyseľný, ospevoval slobodu, dostal sa do sporu s cárom a často chodieval do vyhnanstva. Žil na šľachtickom sídle svojej rodiny, ďaleko od centier. Jeho žena bola krásna šľachtičná, jej sestra mala za muža rakúskeho šľachtica a žila na území Slovenska v Brodzanoch (kaštieľ, múzeum). O jeho ženu mali záujem mnohý šľachtici. Puškin zo žiarlivosti vyzval francúzskeho šľachtica, ktorý dvoril jeho žene, na súboj a ten ho zabil.
Napísal veľmi veľa diel, básnických i prozaických. Niektoré sú na prechode od romantizmu k realizmu (Eugen Onegin, Kapitánova dcéra) iné sú typicky romantické (Piková dáma).
Jeho diela mali vplyv na hudobníkov Čajkovskij – opera Eugen Onegin, Piková dáma – balet.
 
Piková dáma – typicky romantický príbeh, próza, poviedka. Rozpráva príbeh starej grófky, ktorá žila v Petrohrade. Hovorilo sa o nej, že pozná tajomstvo troch karát, ktoré keď niekomu prezradí a ten vsadí na tie 3 karty, tak vyhrá. Vraj to tajomstvo povedala iba raz, človeku, ktorého mala veľmi rada. O tomto sa dozvedel mladý, ctižiadostivý dôstojník, ktorý potreboval peniaze. Rozhodol sa, že sa pokúsi získať to tajomstvo. Vymyslel lesť. Začal sa dvoriť grófkinej spoločníčke, písal jej listy, ... Prostredníctvom nej sa mu podarilo dostať do domu. Ukryl sa v grófkinej spálni a keď ostal s ňou sám, tak ju žiadal, aby mu prezradila tajomstvo. Prosil ju, ale keď to nepomáhalo, vytiahol na ňu revolver. Ona sa zbrane zľakla až tak, že zomrela. Tak dôstojník odišiel domov a ľahol si spať. Zrazu počul šuchot šiat, myslel si, že to je dojka. Keď však otvoril oči, uvidel mŕtvu grófku. Tá mu prezradila tajomstvo, ale musel sľúbiť, že sa ožení s jej spoločníčkou. Na grófkinom pohrebe sa dôstojníkovi zdalo, že ona na neho mrkla a omdlel. So spoločníčkou sa neoženil. Išiel do kasína a vsadil na 1. kartu a vyhral. Na ďalší deň, podľa príkazu vsadil na 2. kartu a vyhral. Na tretí deň vsadil na 3. kartu – pikové eso – ale nevyhral, lebo to bola piková dáma s tvárou grófky, ktorá na neho žmurkla. Dôstojník sa z toho zbláznil a všetko prehral. Toto bola grófkina pomsta za nedodržanie sľubu, za to, že sa neoženil so spoločníčkou.
 
Eugen Onegin – je veršovaný román, opisuje šľachtica Eugena Onegina, ktorý je typický predstaviteľ ruskej šľachty. Všetko má, nemusí pracovať, jeho život sú len zábavy. Je vzdelaný, múdry, schopný ale nič nerobí a veľmi sa nudí – predstaviteľ tzv. zbytočného človeka. Ráno dlho spal, prechádzal sa po parku, išiel na ples, dvoril krásnym ženám, zabával sa, ... Raz zdedil majetok na vidieku, kam sa aj odsťahoval. Zoznámil sa so svojimi susedmi – Lenský (básnik, šľachtic) a dve sestry Oľga (veselá, bezstarostná, snúbenica Lenského) a Táňa (pravý opak Oľgy, zádumčivá, mlčanlivá). Táňa sa zamilovala do Onegina. Nedokázala svoje city skrývať a napísala mu list, v ktorom mu vyznala lásku. Onegin sa s ňou stretol v parku a povedal jej, že on sa do nej nezaľúbil a nechce sa ženiť. Onegin z nudy začal dvoriť Oľge a preto ho Lenský vyzval na súboj, v ktorom Onegin Lenského zabil. Keďže mal hrozné výčitky svedomia a nechcel tam zostať, túlal sa po svete, aby na to zabudol. Po 8. rokoch sa vrátil do Petrohradu a išiel na ples. Medzitým sa Táňa vydala za oveľa staršieho, vysokopostaveného generála a stala sa z nej nádherná mladá žena. Keď ju Onegin na plese zbadal, tak sa do nej veľmi zaľúbil. Písal jej listy, ale nedostával žiadne odpovede. V zúfalstve išiel do paláca a videl Táňu, ako číta jeho list a plače. Vrhol sa pred ňou na kolená. Ona mu povedala, že ho stále miluje, ale je vydatá a svojmu mužovi prisahala vernosť, ktorú neporuší a Onegina odmietla. Onegin odišiel do boja, kde zahynul.
 
Kapitánova dcéra – poloromantický a polorealistický príbeh, ktorý sa odohráva v historickom období, keď v Rusku bolo povstanie Pugačova, ktorý sa vyhlásil za roľníckeho kráľa, povstal proti ruskej cárovnej, proti feudalizmu a bojoval proti armáde. Povstanie bolo potlačené a Pugačova zabili. Tieto historické udalosti tvoria rámec príbehu. Pretože Pugačov povstal proti cárovnej, ruská šľachta ho opisovala len v zlom, ako krvilačného človeka. Puškin mal na neho objektívnejší pohľad, ako na krutého ale spravodlivého a čestného človeka. Obsah:
Mladý šľachtic Peter rozpráva svoj príbeh, ako sa dostal za trest do pevnosti, kde slúžil ako dôstojník. Nebol sám, dôstojníkov bolo viac, veliteľom pevnosti bol kapitán, ktorý tam žil so svojou rodinou. Medzi Petrom a kapitánovou dcérou Mašou vzplanula veľká láska. Cestou do pevnosti, predtým ako spoznal Mašu, išiel v koči so sluhom a strhla sa snehová búrka. Zrazu zbadali ako popri ceste ide človek. Peter rozkázal zastaviť a požiadal ho, aby nastúpi. Bol to mužík (v Rusku sa tak hovorilo sedliakom), Peter mu daroval svoj kožuch, lebo bol premrznutý. Na najbližšej zastávke, kde sa prepriahali kone mu kúpil aj pohár vína. Krátko na to vypuklo Pugačovo povstanie. Zo začiatku malo úspech a jeho vojská obsadili pevnosť a popravovali všetkých dôstojníkov. Keď prišiel na rad Peter, tak si jeho sluha všimol, že Pugačov je ten mužík. Sluha išiel prosiť o Petrov život, lebo Peter nechce. Pugačov Petra nezabil. Peter sa často s Pugačovom rozprával a hoci s ním nesúhlasil a dával to najavo, Pugačov mu nikdy neublížil. Takto Peter chránil seba i Mašu. Zloduch dôstojník, ktorý sa pridal na Pugačovu stranu, aby si zachránil život, si vymyslel historku, že Peter slúži Pugačovi. Mal záujem o Mašu, chcel ju získať za každú cenu. Petra uvrhli do väzenia. Maša sa rozhodla, že musí niečo urobiť. Išla poprosiť cárovnú, aby Petrovi darovala slobodu. Ako išla do zámku, uvidela na lavičke ženu, o ktorej si myslela, že to je dvorná dáma. Vyrozprávala jej všetko o Petrovi a žena jej povedala, že je cárovná a dala uväzniť dôstojníka a Petra oslobodila. Maša a Peter žili šťastne – typicky romantický koniec.
 
Poľsko
 
Adam Mickiewicz
Významný predstaviteľ romantizmu. Písal veršované diela o veľkých hrdinoch. Najslávnejšie dielo:
 
Konrad Wallenrod – historický epos, odohráva sa v Litve, kde Konrad Wallenrod chce oslobodiť svoj utláčaný národ tým, že sa pridá ku križiakom a stane sa ich veľmajstrom. Ale potom križiacke vojsko pošle do záhuby aj on sám tam zahynie.
Hlavná myšlienka je v tom, že na oslobodenie a záchranu národu môžu slúžiť všetky prostriedky, aj lesť.
 
Česko
Tridsiate roky tvoria medzník nielen v literatúre, ale najmä v rozvoji národnej spoločnosti. Do popredia sa dostáva úloha zjednotiť a rozšíriť české národné hnutie. Revolučne naladená mládež si uvedomovala, že sa treba spoliehať len na vlastné sily.
 
Karel Hynek Mácha
Básnik s typicky romantickým osudom. Zomrel veľmi mladý, 26 ročný. Študoval v Prahe právo, zaujímal sa o české dejiny. Písal prozaické i veršované diela.
 
Cikáni – román, poviedka, o nich písali mnohí predstavitelia romantizmu, lebo v nich videli ideál slobodného života.
 
Máj – jeho najslávnejšie lyricko-epická veršovaná skladba. Používa tu romantické kontrasty. Príbeh sa odohráva v prekrásnej májovej prírode. Protikladom je tragický osud hlavných hrdinov, je to typicky romantický príbeh. Hrdina je donútený okolnosťami, aby sa sám postavil proti spoločnosti. Hrozný pesimizmu, presvedčenie, že nič na svete nemá význam, keďže všetko sa pominie. Básnik stojí na kopci, kde sú pozostatky popravy človeka – lebka, kosti. Nad tým rozmýšľa o pominuteľnosti všetkého. Na 1. mája, keď je príroda v nádhernom rozkvete, pri jazere čaká na svojho milého dievčina Jarmila. V diaľke zrazu vidí prichádzať loď, ale to nie je jej milý Vilém, ale jeho priateľ, ktorý jej prišiel oznámiť, že Vilém je vo väzení a ráno ho popravia. Keď sa t dozvie, tak sa utopí v jazere. Potom sa začne spätne odvíjať celý príbeh. Keď bol Vilém malý, jeho otec ho vyhodil do lesa, kde sa ho ujali zbojníci, ktorí ho aj vychovali. Keď vyrástol, bol smelý a stal sa vodcom zbojníkov. Volali ho Strašný lesů pán. Zamiloval sa do krásnej Jarmili. Tú ale zneuctil Vilémov otec. Vilém sa mu pomstil a zabil ho. Keď sa zistilo, že zabil svojho otca, ktorého nepoznal, bol odsúdený do väzenia na popravu. Autor venoval veľa priestoru opisu, keď Vilém sedí v noci vo väzení a rozmýšľa čo ho čaká. Vilém je nakoniec popravený.
Skladba obsahuje titanizmus – on sám na čele zbojníkov, individualizmus – mstí krivdu, ktorá sa stala jemu a pesimizmus – hlavnou myšlienkou je, že nič nemá význam, lebo všetko sa raz pominie. Skladba je nádherná, plná básnických obrazov a je umelecky na veľmi vysokej úrovni. Má autobiografické črty.
 
Křivoklad – historická próza
Marinka – autobiografická próza
 
Karel Jaromír Erben
Tvorca najkrajších českých balád, spracovaných na podklade ľudovej slovesnosti.
 
Kytice – básnická zbierka.
V každej balade zohľadňuje morálne hľadisko, zobrazuje zložitosť života. V každej z jeho balád za previnenie prichádza trest, utrpenie. Do života človeka vstupujú nadprirodzené bytosti. Človek však láskou a dobrotou môže zvíťaziť nad temnými bytosťami. Častou témou je materinská láska.
 
Poklad – chudobná žena sa ulakomí na obrovské bohatstvo, ktorá sa nachádza v otvorenej skale. Zabúda na dieťa, v zlate vidí svoje šťastie a preto prichádza test. Keď sa skala zatvorí, dieťa v nej zostáva. Je potrestaná dočasnou stratou dieťaťa. Svojím vnútorným utrpením sa ale očistí a o to väčším šťastím je pre ňu návrat dieťaťa.
 
Vodník – zákon mýtu porušuje vodníkova žena, ktorá napriek zákazu obíjme svoju matku. Doplatí na to stratou syna, ktorého vodník zabije tým, že mu odsekne hlavu.
 
Svatební košile – dievča sa z túžby po milom dopustí viny a keby si nevyprosila odpustenie, neušla by záhube. Musí si však odpykať trest – prežiť s mŕtvolou noc v márnici.
 
Vrba – je tu potrestaný manžel, ktorý nešetrne zasahuje do tajomstva prírody. Jeho žena je cez deň živá a stará sa o rodinu, ale v noci je zakliata vo vŕbe. Manžel chce svoju ženu odkliať, preto vŕbu, v ktorej býva, zotne. Tým zabíja svoju ženu a matku dieťaťa. Ona mu prikáže, aby z dreva vŕby vyrobil kolísku a ona sa bude v takejto podobe dieťaťu prihovárať. Káže mu, aby prúty zasadil a keď dieťa vyrastie, bude si vyrábať z prútov píšťalky a tak sa rozprávať so svojou matkou. Balada je obrazom materinskej lásky, ktorá je nesmrteľná. Život v zhode s prírodou prináša človeku šťastie, ale porušovanie chodu prírody a zásah do jeho zákonitostí sa trestá, lebo človek nemôže zmeniť to, čo určil osud.
 
Polednice – matka v návale hnevu privolá na dieťa zlú bytosť. Tým sa previnila a jej osud sa stáva tragickým. Bojuje s polednicami o dieťa, čo sa končí smrťou dieťaťa.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8.3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.031