Svetový preromantizmus a romantizmus
Klasicizmus a osvietenstvo kládli na 1. miesto rozum. Preromantizmus a romantizmus kladie na 1. miesto cit.
Preromantizmus je prechod od klasicizmu k romantizmu. Dostáva sa tu do popredia túžba po šťastí, sentimentalizmus, pocit tragizmu a
zvýrazňuje sa citový pocit ku skutočnosti.
Romantizmus súvisí s politickou situáciou v Európe - mnohé revolúcie, ktoré
spôsobovali zánik feudalizmu a vznik kapitalizmu (priemyselná revolúcia v Anglicku a buržoázna revolúcia vo Francúzsku). Je to nový
umelecký smer, ktorý vyjadruje nový vzťah človeka k životu, svetu, spoločnosti. Čoskoro sa ukázalo, že kapitalistické vzťahy sú
založené na moci peňazí. Peniaze ovládajú cit, lásku priateľstvo a rodinné pomery. Jednotlivec, ktorý ich nemal, sa cíti oklamaný
spoločnosťou, lebo mu neumožňuje prežiť radostný, pokojný život.
Spisovatelia si uvedomujú, že spoločnosť nie je dobrá
a spravodlivá a chcú ju zmeniť.
Typické znaky romantizmu:
Pokúšajú sa o to vzburou jednotlivca –
titanizmus (z antiky, z Prométea, kde sa silný jedinec postaví sám proti spoločnosti). Títo ale väčšinou nevyhrávajú. Z tohto
potom vzniká pesimizmus, človek neverí v dobrú budúcnosť. Z titanizmu vyplýva aj individualizmus. Romantici vyzdvihujú
hrdinov typu – Jánošík, Robin Hood, William Tell, ... dobrých zbojníkov, ktorý sú ideálom romantických kníh. Autori sa často
stotožňujú s hrdinom – autoštylizácia. Zobrazujú výnimočných ľudí (žobráci, tuláci, zbojníci) vo výnimočných situáciách,
diela pôsobia na city, sú plné protikladov, ktoré tvoria harmóniu (napr. sen a skutočnosť). Záver býva buď tragický alebo
šťastný. Prostredie je buď deprimujúce (cintorín, búrka, polnoc, zbúrané hrady, smutná nočná príroda) alebo príjemné (lúky,
príroda, ...). Jazyk nadobúda prvky hovorovej reči. Časté sú podnety z ľudovej slovesnosti.
Anglicko
George Gordon Byron
Pokladá sa za zakladateľa romantizmu. Prežil romantický
život. Bol anglickým lordom, ale i napriek tomu sa zaujímal o osud iných a vadila mu politická a spoločenská nespravodlivosť.
Child Heroldova púť - lyricko-epická skladba, ktorá vznikla z jeho ciest po Európe. Má autobiografické črty, opisuje tam vlastné
cestovanie. Uniká pred prázdnym životom, túži po slobode – je to únik z reality za ilúziou individuálnej slobody. Búri sa proti týraniu
a neslobode národov – titanizmus.
Don Juan – básnická skladba, satira na negatívne spoločenské javy. Ide
o romantiku prepletenú dobrodružstvami a ľúbostnými aférami hlavnej postavy v Grécku, Turecku aj Rusku. Je tu vtip i výsmech anglickej
spoločnosti.
Chillonský väzeň – na hrade Chillon väznia povstalca, ktorého vyslobodili povstalci. On si však nevie
zvyknúť na slobodu a cnie sa mu za väzením.
Byron vytvoril nový typ hrdinu, tuláka väzňa, silnú osobnosť, titana, ktorý
nemôže zvíťaziť v boji so spoločnosťou, lebo je osamelý.
Odišiel do Grécka, aby pomohol v ich oslobodzovacom boji proti
Turkom, tu prišiel o život.
Percy Bysshe Shelley
Rebelantský romantik, napísal veršovanú drámu
Odpútaný Prometeus, námet čerpal z antiky. Hrdina je prikovaný k skale, trpí ale nepoddá sa. Herkules ho oslobodí, nastáva vláda
lásky a porozumenia. Dráma je oslavou odvahy ľudského ducha a demokracie.
Francúzsko
Victor Hugo
Najslávnejší spisovateľ tohto obdobia. Podporoval francúzsku revolúciu, chcel aby Francúzsko bolo
republikou. Keď sa dostal k moci Napoleon, tak odišiel do vyhnanstva a až ku koncu života sa do Francúzska vrátil. Bol mladým členom
francúzskej akadémie. Je pochovaný v Paríži (Panteon). Jeho tvorba je rozsiahla, písal poéziu aj prózu.
Chcel spracovať
dejiny ľudstva vo veršoch, vytvoril básnický cyklus Legenda vekov.
Medzi jeho romány patria:
Notre Damme – Chrám matky božej v Paríži
Dej sa odohráva v gotickej katedrále Notre Damme v Paríži. Hlavnými postavami deja
sú Quasimodo, Esmeralda a Frollo. Frollo je kňaz, ktorý sa v detstve ujal Quasimoda, vychovával ho v zvonici v kostole, Quasimodo ho má rád.
Quasimodo odtiaľ nikdy nevychádzal von lebo je škaredý, hrbatý, krivý, hluchý kvôli zvonom a ľudia ho preto považujú za stelesnenie zla,
démonizujú ho no on má pritom dobré srdce. Esmeralda je cigánka, pekná, mladá, živí sa tancovaním s kozou. Frollo, zlý kňaz ju chce
získať, ona ho odmietne a jeho láska k nej sa zmení na nenávisť. Chce ju zabiť. Zinscenuje smrť jej milého, urobí to tak, že podozrenie
padne na ňu. Esmeraldu zatvoria a odsúdia na smrť. Blízko chrámu žije stará žena, ktorá nenávidí všetko okolo, krásnych ľudí
a cigáňov, pričiňuje sa o to, aby Esmeraldu zabili. Podľa talizmanu na Esmeraldinom krku v nej stará žena spozná svoju dcéru, ktorú jej
pred rokmi uniesli cigáni (preto bola taká zlá). Snaží sa Esmeraldu zachrániť, ale už je neskoro. Vedú ju na popravu. Frollo vylezie na vežu
chrámu, aby lepšie videl a vtedy ho Quasimodo, ktorý Esmeraldu miloval, v bezmocnom zúfalstve zhodí z veže. Po mnohých rokoch sa v krypte
Esmeraldy nájde aj kostra hrbáča, ako objíma kostru Esmeraldy.
Bedári
Román, ktorý má mnoho realistických
prvkov. Hovorí o Jeanovi Valjeanovi, ktorý sa za krádež dostane na galeje. Po 20. rokoch sa mu podarí utiecť. Prenocuje u kňaza, ktorý je
k nemu ohľaduplný. Nadránom Jean utečie aj s kňazovým striebrom, chytia ho policajti a privedú späť ku kňazovi, ten prekvapivo tvrdí,
že striebro Jeanovi daroval a ešte mu pribalí aj 2 svietniky naviac. Povie mu, že s tým má začať nový život. Jean tak aj urobí
a s novým menom začne odznova. Má významnú funkciu v meste v ktorom žije, vlastní továreň, no stále ho prenasleduje strážnik
z galejí. Jean odchádza z mesta, ujíma sa malej Charlotty, dcérky jednej z robotníčok v tovární, ktorá zomrie na chorobu. Odchádza
s ňou do kláštora, neskôr prichádzajú do Paríža, prežívajú veľa dobrodružstiev, ale strážnik je im stále v pätách. Neprestajne
túži smrti Jeana Valjeana. Po mnohých útrapách sa dej končí tým, že sa stretnú Jean a strážnik na brehu rieky, strážnik má možnosť
Jeana zabiť, ale neurobí to. Sám si zviaže nohy a ruky , zastrelí sa a padá do rieky. Svoju samovraždu zdôvodnil Jeanovi tým, že celý
svoj živo zasvätil bezvýhradnej poslušnosti zákonom a tým, že ho nedokázal zabiť (čo bola zo zákona jeho povinnosť, lebo Jean bol vlastne
utečenec), stratil jeho život zmysel.
Ďalšie diela:
Román Robotníci mora – hrdinom je rybár, výnimočný
jednotlivec, ktorý bojuje o záchranu lode, no nakoniec dobrovoľne zomiera, keď stratí lásku.
Román Muž, ktorý sa smeje –
harmónia kontrastov, kde hrdina má mrzký zovňajšok, ale krásnu dušu.
Román 93 – opisuje vrcholný rok Francúzskej
revolúcie.
Jean Jacques Rousseau
Nemecko
tiež tu vzniká skupina ľudí
nespokojných so spoločenskou a politickou situáciou – Sturm und Drang (Búrka a nápor). Boli literárne činný.
Johann Wolfgang Goethe
Slávny spisovateľ, viedol dlhý a úspešný život. Venoval sa aj politike, bol ministrom. Ako
spisovateľ bol svetoznámy. Písal poéziu aj prózu. Jeho najznámejšie veršované dielo:
Faust
Rozsiahle dielo,
spája sa tu romantická zápletka s klasickou filozofiou. Skladá sa z 2 častí. 1. – romantická, dejová zápletka, 2. – filozofická,
rozumná. Je to stredoveká legenda o učencovi Faustovi. Ten je veľmi vzdelaný, starý alchymista, ktorý sa dokáže spojiť s podsvetím.
Zatúži po mladosti a preto sa spojí s diablom – Mefistom a upíše mu svoju dušu. Za dušu Mefisto z neho urobí mladíka. Od tej chvíle sa
ale všetko, čo Faust urobí obráti na zlé. Zaľúbi sa do mladej Margaréty, no táto láska končí tragicky, lebo ona si vezme život. Keď si
Faust uvedomí, že myslel len na seba, prestane byť egoistom a začne využívať svoje schopnosti a vedomosti na to, aby pomohol ľuďom. Tým sa
vymaní z moci diabla. Normálne zostarne a umrie, vykúpený z rúk zla.
Filozofia diela: keď človek myslí len na svoje šťastie, tak
sa to na dobré neobráti, iba vtedy, ak myslí na šťastie druhých.
Známa je opera: Faust a Margaréta
Utrpenie
mladého Werthera
Zvláštny príbeh, plný citov a vášní. Román je písaný formou listovej korešpondencie. On píše listy o svojej
nešťastnej láske, zaľúbil sa do Lotty, ktorá mu lásku neopätovala a vydala sa za jeho priateľa. Werther nie je schopný uniesť toto
sklamanie a žiaľ a spácha samovraždu.
Toto dielo je typickým obrazom tej doby, malo vplyv na mladú generáciu, obliekali sa ako
Werther, chodili do lesa a tam si brali životy. Boli tým dielom veľmi ovplyvnený.
Prometeus – óda, odpor proti
absolutistickej moci.
Fridrich Schiller
Bol Goetheho súčasníkom, počas svojho života nebol veľmi slávny a úspešný.
Začal písať veľmi mladý, už ako 20 ročný napísal úspešnú hru:
Zbojníci – typicky romantické dielo. Opisuje
tragédiu rodiny, kde sú 2 bratia – Karl (dobrý) a Frantz (zlý). Frantz je veľký zloduch, túži po majetku, preto ohovorí Karla,
povymýšľa naňho klebety, ktorým otec uverí a Karla vydedí. Potom sa Frantz snaží zbaviť aj otca, povie ľuďom, že zomrel, nechá ho
uväzneného v lese živoriť. Nakoniec chce Frantz pre seba aj Karlovu milú. Karl sa vzbúri proti otcovi aj spoločnosti, odchádza medzi
zbojníkov, stáva sa ich vodcom. Karlova milá nakoniec požiada Karla, aby ju zabil, lebo sa nechce dostať do Frantzových rúk. Karl to urobí
a ide sa udať. Frantz je nakoniec potrestaný – v jeho paláci vypukne požiar a on zhorí.
William Tell – dráma,
opiera sa o historické udalosti, je to typicky romantické dielo. Odohráva sa v 14. storočí v období boja švajčiarskeho ľudu proti
Habsburgovcom. William je dobrý zbojník, švajčiarsky hrdina a vynikajúci lukostrelec. Pretože nevzdá úctu vystavenému klobúku, ktorý
symbolizuje nadvládu Nemcov, prinúti ho šľachtic Gessler zostreliť jablko z hlavy vlastného syna. Pripravené má 2 šípy, v prípade, žeby
syna trafil, má ten druhý na šľachtica. William príkaz splnil, synovi neublížil, ale namiesto slobody ho uvrhne Gessler do väzenia. William
z väzenia ujde a zabije Gesslera a tento jeho výstrel je výzvou na národné povstanie. Ľud sa vzbúri, vyženie tyranov a vydobije si
slobodu.
Úklady a lásky – tragédia
Venoval sa aj histórii, napísal pieseň Óda na radosť, ktorú
zhudobnil Ludwig van Beethoven.
Drámy – Mária Shiartová a Panna Orelánska.
Heinrich Heine
Najrevolučnejší romantik, v jeho poézii nájdeme vplyv ľudovej poézie.
V básnickej zbierke Kniha piesní čerpal z ľudovej
slovesnosti.
V satirických skladbách Nemecko, Zimná rozprávka kritizuje nemecký nacionalizmus a sociálnu nerovnosť.
Ostré politické verše sú v zbierke básní Časové básne.
Heine utvoril nový druh fejtónu, ktorý je zmesou
romanticko-realistických obrazov spoločensko-politickej satiry.
Rusko
Situácia v Rusku na prelome
storočí bola iná ako v ostatnej Európe. Bola to veľmi zaostalá krajina. V čase, keď sa v európskych štátoch dostával k moci
kapitalizmus, Rusko bolo ešte feudálne. V samotnom Rusku boli obrovské rozdiely medzi bohatou šľachtou a sedliakmi. Ľudia boli zaostalí
a negramotní. Začiatkom 19. storočia prešlo Rusko 2 búrlivými obdobiami: 1. vpád Napoleóna – ruská armáda ho vyhnala; 2. 20.
roky – Decembrové povstanie (december – dekáber), šľachta sa postavila proti cárovi (vzbúrenci – dekabristi) ale bola krvavo
potlačená, otcovia dekabristov boli popravený, ostatný museli odísť do vyhnanstva na Sibír. Tieto udalosti sa odrazili v literatúre.
Alexander Sergejevič Puškin
Pochádzal z vysokej ruskej šľachty. Hovorí sa, že v jeho žilách kolovala aj
černošská krv, lebo jeho starý otec bol černošským pážaťom u Petra Veľkého, ktorý ho dal vyštudovať v Paríži a on sa oženil
s predstaviteľkou vysokej šľachty. Z tohto manželstva pochádzala Puškinova matka. Puškin bol slobodomyseľný, ospevoval slobodu, dostal sa
do sporu s cárom a často chodieval do vyhnanstva. Žil na šľachtickom sídle svojej rodiny, ďaleko od centier. Jeho žena bola krásna
šľachtičná, jej sestra mala za muža rakúskeho šľachtica a žila na území Slovenska v Brodzanoch (kaštieľ, múzeum). O jeho ženu mali
záujem mnohý šľachtici. Puškin zo žiarlivosti vyzval francúzskeho šľachtica, ktorý dvoril jeho žene, na súboj a ten ho zabil.
Napísal veľmi veľa diel, básnických i prozaických. Niektoré sú na prechode od romantizmu k realizmu (Eugen Onegin, Kapitánova dcéra) iné
sú typicky romantické (Piková dáma).
Jeho diela mali vplyv na hudobníkov Čajkovskij – opera Eugen Onegin, Piková dáma – balet.
Piková dáma – typicky romantický príbeh, próza, poviedka. Rozpráva príbeh starej grófky, ktorá žila v Petrohrade.
Hovorilo sa o nej, že pozná tajomstvo troch karát, ktoré keď niekomu prezradí a ten vsadí na tie 3 karty, tak vyhrá. Vraj to tajomstvo
povedala iba raz, človeku, ktorého mala veľmi rada. O tomto sa dozvedel mladý, ctižiadostivý dôstojník, ktorý potreboval peniaze. Rozhodol
sa, že sa pokúsi získať to tajomstvo. Vymyslel lesť. Začal sa dvoriť grófkinej spoločníčke, písal jej listy, ... Prostredníctvom nej sa
mu podarilo dostať do domu. Ukryl sa v grófkinej spálni a keď ostal s ňou sám, tak ju žiadal, aby mu prezradila tajomstvo. Prosil ju, ale
keď to nepomáhalo, vytiahol na ňu revolver. Ona sa zbrane zľakla až tak, že zomrela. Tak dôstojník odišiel domov a ľahol si spať. Zrazu
počul šuchot šiat, myslel si, že to je dojka. Keď však otvoril oči, uvidel mŕtvu grófku. Tá mu prezradila tajomstvo, ale musel sľúbiť,
že sa ožení s jej spoločníčkou. Na grófkinom pohrebe sa dôstojníkovi zdalo, že ona na neho mrkla a omdlel. So spoločníčkou sa
neoženil. Išiel do kasína a vsadil na 1. kartu a vyhral. Na ďalší deň, podľa príkazu vsadil na 2. kartu a vyhral. Na tretí deň vsadil na
3. kartu – pikové eso – ale nevyhral, lebo to bola piková dáma s tvárou grófky, ktorá na neho žmurkla. Dôstojník sa z toho zbláznil
a všetko prehral. Toto bola grófkina pomsta za nedodržanie sľubu, za to, že sa neoženil so spoločníčkou.
Eugen Onegin
– je veršovaný román, opisuje šľachtica Eugena Onegina, ktorý je typický predstaviteľ ruskej šľachty. Všetko má, nemusí pracovať, jeho
život sú len zábavy. Je vzdelaný, múdry, schopný ale nič nerobí a veľmi sa nudí – predstaviteľ tzv. zbytočného človeka. Ráno dlho
spal, prechádzal sa po parku, išiel na ples, dvoril krásnym ženám, zabával sa, ... Raz zdedil majetok na vidieku, kam sa aj odsťahoval.
Zoznámil sa so svojimi susedmi – Lenský (básnik, šľachtic) a dve sestry Oľga (veselá, bezstarostná, snúbenica Lenského) a Táňa (pravý
opak Oľgy, zádumčivá, mlčanlivá). Táňa sa zamilovala do Onegina. Nedokázala svoje city skrývať a napísala mu list, v ktorom mu vyznala
lásku. Onegin sa s ňou stretol v parku a povedal jej, že on sa do nej nezaľúbil a nechce sa ženiť. Onegin z nudy začal dvoriť Oľge
a preto ho Lenský vyzval na súboj, v ktorom Onegin Lenského zabil. Keďže mal hrozné výčitky svedomia a nechcel tam zostať, túlal sa po
svete, aby na to zabudol. Po 8. rokoch sa vrátil do Petrohradu a išiel na ples. Medzitým sa Táňa vydala za oveľa staršieho, vysokopostaveného
generála a stala sa z nej nádherná mladá žena. Keď ju Onegin na plese zbadal, tak sa do nej veľmi zaľúbil. Písal jej listy, ale
nedostával žiadne odpovede. V zúfalstve išiel do paláca a videl Táňu, ako číta jeho list a plače. Vrhol sa pred ňou na kolená. Ona mu
povedala, že ho stále miluje, ale je vydatá a svojmu mužovi prisahala vernosť, ktorú neporuší a Onegina odmietla. Onegin odišiel do boja,
kde zahynul.
Kapitánova dcéra – poloromantický a polorealistický príbeh, ktorý sa odohráva v historickom období, keď
v Rusku bolo povstanie Pugačova, ktorý sa vyhlásil za roľníckeho kráľa, povstal proti ruskej cárovnej, proti feudalizmu a bojoval proti
armáde. Povstanie bolo potlačené a Pugačova zabili. Tieto historické udalosti tvoria rámec príbehu. Pretože Pugačov povstal proti cárovnej,
ruská šľachta ho opisovala len v zlom, ako krvilačného človeka. Puškin mal na neho objektívnejší pohľad, ako na krutého ale
spravodlivého a čestného človeka. Obsah:
Mladý šľachtic Peter rozpráva svoj príbeh, ako sa dostal za trest do pevnosti, kde
slúžil ako dôstojník. Nebol sám, dôstojníkov bolo viac, veliteľom pevnosti bol kapitán, ktorý tam žil so svojou rodinou. Medzi Petrom
a kapitánovou dcérou Mašou vzplanula veľká láska. Cestou do pevnosti, predtým ako spoznal Mašu, išiel v koči so sluhom a strhla sa
snehová búrka. Zrazu zbadali ako popri ceste ide človek. Peter rozkázal zastaviť a požiadal ho, aby nastúpi. Bol to mužík (v Rusku sa tak
hovorilo sedliakom), Peter mu daroval svoj kožuch, lebo bol premrznutý. Na najbližšej zastávke, kde sa prepriahali kone mu kúpil aj pohár
vína. Krátko na to vypuklo Pugačovo povstanie. Zo začiatku malo úspech a jeho vojská obsadili pevnosť a popravovali všetkých dôstojníkov.
Keď prišiel na rad Peter, tak si jeho sluha všimol, že Pugačov je ten mužík. Sluha išiel prosiť o Petrov život, lebo Peter nechce. Pugačov
Petra nezabil. Peter sa často s Pugačovom rozprával a hoci s ním nesúhlasil a dával to najavo, Pugačov mu nikdy neublížil. Takto Peter
chránil seba i Mašu. Zloduch dôstojník, ktorý sa pridal na Pugačovu stranu, aby si zachránil život, si vymyslel historku, že Peter slúži
Pugačovi. Mal záujem o Mašu, chcel ju získať za každú cenu. Petra uvrhli do väzenia. Maša sa rozhodla, že musí niečo urobiť. Išla
poprosiť cárovnú, aby Petrovi darovala slobodu. Ako išla do zámku, uvidela na lavičke ženu, o ktorej si myslela, že to je dvorná dáma.
Vyrozprávala jej všetko o Petrovi a žena jej povedala, že je cárovná a dala uväzniť dôstojníka a Petra oslobodila. Maša a Peter žili
šťastne – typicky romantický koniec.
Poľsko
Adam Mickiewicz
Významný predstaviteľ romantizmu. Písal veršované diela o veľkých hrdinoch. Najslávnejšie dielo:
Konrad Wallenrod
– historický epos, odohráva sa v Litve, kde Konrad Wallenrod chce oslobodiť svoj utláčaný národ tým, že sa pridá ku križiakom a stane
sa ich veľmajstrom. Ale potom križiacke vojsko pošle do záhuby aj on sám tam zahynie.
Hlavná myšlienka je v tom, že na oslobodenie
a záchranu národu môžu slúžiť všetky prostriedky, aj lesť.
Česko
Tridsiate roky tvoria medzník
nielen v literatúre, ale najmä v rozvoji národnej spoločnosti. Do popredia sa dostáva úloha zjednotiť a rozšíriť české národné
hnutie. Revolučne naladená mládež si uvedomovala, že sa treba spoliehať len na vlastné sily.
Karel Hynek
Mácha
Básnik s typicky romantickým osudom. Zomrel veľmi mladý, 26 ročný. Študoval v Prahe právo, zaujímal sa o české
dejiny. Písal prozaické i veršované diela.
Cikáni – román, poviedka, o nich písali mnohí predstavitelia romantizmu,
lebo v nich videli ideál slobodného života.
Máj – jeho najslávnejšie lyricko-epická veršovaná
skladba. Používa tu romantické kontrasty. Príbeh sa odohráva v prekrásnej májovej prírode. Protikladom je tragický osud hlavných hrdinov,
je to typicky romantický príbeh. Hrdina je donútený okolnosťami, aby sa sám postavil proti spoločnosti. Hrozný pesimizmu, presvedčenie, že
nič na svete nemá význam, keďže všetko sa pominie. Básnik stojí na kopci, kde sú pozostatky popravy človeka – lebka, kosti. Nad tým
rozmýšľa o pominuteľnosti všetkého. Na 1. mája, keď je príroda v nádhernom rozkvete, pri jazere čaká na svojho milého dievčina
Jarmila. V diaľke zrazu vidí prichádzať loď, ale to nie je jej milý Vilém, ale jeho priateľ, ktorý jej prišiel oznámiť, že Vilém je vo
väzení a ráno ho popravia. Keď sa t dozvie, tak sa utopí v jazere. Potom sa začne spätne odvíjať celý príbeh. Keď bol Vilém malý, jeho
otec ho vyhodil do lesa, kde sa ho ujali zbojníci, ktorí ho aj vychovali. Keď vyrástol, bol smelý a stal sa vodcom zbojníkov. Volali ho
Strašný lesů pán. Zamiloval sa do krásnej Jarmili. Tú ale zneuctil Vilémov otec. Vilém sa mu pomstil a zabil ho. Keď sa zistilo, že zabil
svojho otca, ktorého nepoznal, bol odsúdený do väzenia na popravu. Autor venoval veľa priestoru opisu, keď Vilém sedí v noci vo väzení
a rozmýšľa čo ho čaká. Vilém je nakoniec popravený.
Skladba obsahuje titanizmus – on sám na čele zbojníkov, individualizmus –
mstí krivdu, ktorá sa stala jemu a pesimizmus – hlavnou myšlienkou je, že nič nemá význam, lebo všetko sa raz pominie. Skladba je
nádherná, plná básnických obrazov a je umelecky na veľmi vysokej úrovni. Má autobiografické črty.
Křivoklad –
historická próza
Marinka – autobiografická próza
Karel Jaromír Erben
Tvorca najkrajších českých balád,
spracovaných na podklade ľudovej slovesnosti.
Kytice – básnická zbierka.
V každej balade zohľadňuje morálne
hľadisko, zobrazuje zložitosť života. V každej z jeho balád za previnenie prichádza trest, utrpenie. Do života človeka vstupujú
nadprirodzené bytosti. Človek však láskou a dobrotou môže zvíťaziť nad temnými bytosťami. Častou témou je materinská láska.
Poklad – chudobná žena sa ulakomí na obrovské bohatstvo, ktorá sa nachádza v otvorenej skale. Zabúda na dieťa, v zlate
vidí svoje šťastie a preto prichádza test. Keď sa skala zatvorí, dieťa v nej zostáva. Je potrestaná dočasnou stratou dieťaťa. Svojím
vnútorným utrpením sa ale očistí a o to väčším šťastím je pre ňu návrat dieťaťa.
Vodník – zákon mýtu
porušuje vodníkova žena, ktorá napriek zákazu obíjme svoju matku. Doplatí na to stratou syna, ktorého vodník zabije tým, že mu odsekne
hlavu.
Svatební košile – dievča sa z túžby po milom dopustí viny a keby si nevyprosila odpustenie, neušla by záhube.
Musí si však odpykať trest – prežiť s mŕtvolou noc v márnici.
Vrba – je tu potrestaný manžel, ktorý nešetrne
zasahuje do tajomstva prírody. Jeho žena je cez deň živá a stará sa o rodinu, ale v noci je zakliata vo vŕbe. Manžel chce svoju ženu
odkliať, preto vŕbu, v ktorej býva, zotne. Tým zabíja svoju ženu a matku dieťaťa. Ona mu prikáže, aby z dreva vŕby vyrobil kolísku
a ona sa bude v takejto podobe dieťaťu prihovárať. Káže mu, aby prúty zasadil a keď dieťa vyrastie, bude si vyrábať z prútov
píšťalky a tak sa rozprávať so svojou matkou. Balada je obrazom materinskej lásky, ktorá je nesmrteľná. Život v zhode s prírodou
prináša človeku šťastie, ale porušovanie chodu prírody a zásah do jeho zákonitostí sa trestá, lebo človek nemôže zmeniť to, čo určil
osud.
Polednice – matka v návale hnevu privolá na dieťa zlú bytosť. Tým sa previnila a jej osud sa stáva tragickým.
Bojuje s polednicami o dieťa, čo sa končí smrťou dieťaťa.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta