Beat generation autori

Beat generation

Slovným spojením Beat generation označujeme generáciu amerických literátov zavrhujúcich ustálené normy a hodnoty spoločnosti i vžité predstavy o americkom štýle života. Označenie beat generation je viacvýznamové: môžeme hovoriť o zbitej a unavenej generácii, rovnako aj o hlučnej či blaženej generácii.

Hnutie bítnikov sa formovalo v priebehu 50. rokov 20. storočia v San Franciscu a postupne sa rozšírilo do iných miest Ameriky. Spoločenský a politický život v USA bol v čase vzniku bítnickej generácie poznačený studenou vojnou a veľkými sociálnymi rozdielmi v americkej spoločnosti.

Členovia hnutia nikdy netvorili ucelenú generáciu vrstovníkov a nikdy nevydali manifest. Mladých bítnikov spájala neobmedzená sloboda jednotlivca, vedomie osobnej spolupatričnosti, požiadavka intenzívneho vnútorného života, ale najmä spoločný životný pocit: odmietali prispôsobovanie sa názormi a životným štýlom iných ľudí, zvelebovanie rodinného života, vieru v Boha, hrdosť na americké symboly a spoločenský poriadok; nenávideli atómové zbrane; rasovú, politickú i sexuálnu diskrimináciu; reklamu povzbudzujúcu k väčšiemu konzumu; neznášali akékoľvek vydeľovanie ľudí; nechceli elitárstvo podľa postavenia, pôvodu, náboženstva a podobne.

Ich životný štýl a prvé diela boli odmietané ako neprístojné pre amerického občana. Únik zo sveta konvencií hľadali v rôznych formách extázy navodenej narkotikami, v bláznivej jazde autom, v erotických dobrodružstvách a džeze. Ich myslenie bolo nasiaknuté etickým nihilizmom /odmietanie ustálených hodnôt/, pacifizmom /udržanie mieru iba pasívnymi prostriedkami/, politickým anarchizmom /vidia v štátnej moci obmedzenie slobody jednotlivca/ a mystikou /vierou v nadzmyslové sily/ orientálnych učení, predovšetkým zen-budhizmu, tzn. že ich názory boli plné neurčitého mysticizmu a vzbury.

Tvorba bítnikov bola protestom proti vychvaľovanému americkému pokroku, prosperite a konzumu. Ich poézia nebola určená masám, píšu pre seba a pre spriaznené duše. Poézia bola určená k prednesu, k verejnému čítaniu a počúvaniu. Prednášali ju v nočných baroch, krčmičkách a kabaretoch so sprievodom džezovej hudby. Vo svojej poézii uplatňujú voľný verš a rytmus básne prispôsobili hovorovej reči. Z tematického hľadiska predstavuje ich tvorba pestrý výber otázok a problémov: odpor voči materialistickému spôsobu uvažovania, problémy a život outsiderov, zážitky z ciest a ďalšie.

K najznámejším predstaviteľom bítnikov patrili Jack Kerouac, Allen Ginsberg, Lawrence Ferlighetti a Gregory Corso.

Lawrence Ferlinghetti sa spolu s Ginsbergom pričinili o to, že sa poézia dostala z akademických inštitúcií do ulíc, kabaretov a kaviarničiek. Bol zakladateľom sanfranciskej skupiny a vydával diela bítnikov, keď ich iní odmietali. V básni Vychádzajúc zo San Francisca vyjadruje nenávisť resp. nesúhlas s reklamou povzbudzujúcou amerického občana k ešte väčšiemu konzumu: „A ktovie, či tu majú / vzadu v Biblii inzertnú prílohu / ako v telefónnych zoznamoch? / Inak nenájdu nikdy NIČ.“

V zbierke Smutná nahá jazdkyňa v básni Kristus sa zoštveral poukazuje na realitu, že v Amerike aj z Ježiša urobili komerciu: „ Kristus sa zoštveral / tohto roku / zo svojho kríža z holého stromu / a ušiel ta / kde nijakým vianočným stromčekom neodpílili korene / nenavešali na ne salonky a rozbité hviezdy.“

Gregory Corsovidel Ameriku očami „dospelého“ dieťaťa, objavuje stratené detstvo, strieda komické s tragickým a hyperbolizuje. Jeho básne sú humorne ladené. V básni America Politica História spontánne odmieta hrdosť na americké symboly: „ Nikdy som nerozumel strýčkovi Samovi / jeho nohaviciam s červenými & bielymi pruhmi / jeho smiešnym bokobradám / jeho hviezdnatému klobúku : / aký neskutočný yankeeovský šašo počmáraný !“

Allen Ginsberg v tvorbe vyjadruje svoj pacifistický postoj často až formou bojovej rétoriky. Stávalo sa, že pri recitácii svojich veršov strhával zo seba šaty, pretože nahotu povýšil na životný štýl. Kvílenie je názov jeho najznámejšej a zároveň kultovej zbierky. Veršami: „Videl som najlepšie mozgy mojej generácie zničené šialenstvom / hladujúce a hystericky nahé, / ako sa na úsvite vlečú černošskými ulicami / a hľadajú dávku heráka ...“ vyjadril zistenie, že je ľahšie žiť tak, ako sa od nich očakáva, než ísť svojou vlastnou cestou, na konci ktorej boli bláznince a väzenie.

Jack Kerouac najväčší prozaik beat generation. Precestoval celý americký kontinent. Jeho poézia je silno ovplyvnená zen-budhizmom, starou čínskou a japonskou poéziou a blues.

Autobiografický román Na ceste sa nazýva Bibliou bítnikov. Hlavnou témou je nepokoj, problémy ľudí nepatriacich do meštiackeho prostredia, outsiderov, ktorí nie sú schopní zorientovať sa v mašinérii sveta. V románe vytvoril mýtus tzv. kvetinových detí.