Stredoveká literatúra (cca. 500 - 1500)

Stredoveká literatúra (cca. 500 - 1500)

motto: ORA ET LABORA - "Modli sa a pracuj"

delenie spoločnosti: 1. cirkev 2. páni 3. poddaní

spoločensko-historické pomery v stredovekej Európe:

- obdobie vojen, epidémií moru, krížových výprav, kolonizácie

- výhradné postavenie vo všetkých oblastiach ľudského života mala cirkev, ovplyvňovala každodenný život, náboženstvo ponúkalo v temnom stredoveku istotu a vieru v lepšiu budúcnosť

- školy a knižnice vznikali pri kláštoroch, knihy sa zhromažďovali výhradne v kostoloch a kláštoroch

- neskôr vznikajú prvé univerzity

- kultúrne výtvory ako napr. sochy, obrazy, budovy zobrazovali náboženskú tematiku

- v živote ľudí hrala veľkú úlohu askéza, t.j. zdržiavanie sa telesných pôžitkov a odmietanie hmotných statkov

- myšlienkové smery patristika a scholastika (predstaviteľ - Tomáš Akvinský)

- v architektúre prevláda románsky a gotický štýl

- v roku 1445 kníhtlač, knihy tlačené do roku 1500 sa nazývajú inkunábuly

znaky stredovekej literatúry:

• napodobňovanie Biblie v obsahu aj forme - citácie, parafrázovanie, imitácie
• námety i z antickej literatúry
• symbolika (ustálené symboly, napr. čísla 3, 7, 9 a zvieratá baránok, holubica, líška) , alegória (druh nepriameho pomenovania, ktoré sa nemôže alebo nesmie povedať priamo)
• anonymita – diela bez mien a titulov
• synkretizmus – splývanie literárnych druhov a žánrov
• forma bola dôležitejšia ako obsah
• štýl bol rétorický, veľmi ozdobný
• idealizovanie postáv, nezdôrazňujú sa individuálne, ale všeobecné vlastnosti
• dominuje epika
• objektívnosť – bez psychologizácie
• cieľom stredovekej literatúry je poučiť, vychovávať a až v poslednom rade zabaviť

žánre: legenda, kronika, žalm, kázeň, modlitba, hagiografia, epos

delenie literatúry: 1. náboženská 2. svetská

typy postáv: v náboženskej literatúre svätci a mučeníci (vlastnosti: múdrosť, askéza, odvaha, sila viery), v svetskej rytieri, šľachtici, bojovníci (vlastnosti: silní, statoční, múdri, oddaní svojmu pánovi)

I. SLOVENSKÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA

2 etapy:

a: veľkomoravské obdobie (800 - 1000) - literatúra písaná v staroslovienčine

b: literatúra písaná po latinsky, česky a slovakizovanou češtinou (1000 - 1500)

Z histórie:

• veľkomoravské kniežatá Mojmír a Rastislav bojovali v 9. storočí proti vplyvu Franskej ríše
• bohoslužobným jazykom bola latinčina, uznávala sa i hebrejčina a gréčtina

• byzantský cisár Michal III. posiela v roku 863 na Veľkú Moravu Konštantína a Metoda, ktorí poznali slovanské nárečie z okolia Solúna, kde sa narodili

• – Konštantín a Metod zostavili prvé slovanské písmo hlaholiku (na základe malých písmen gréckej abecedy) a prvý slovanský spisovný jazyk staroslovienčinu (rozšírila sa z Veľkej Moravy až po sever Srbska)

• bratia boli obvinení z bohorúhačstva a vybrali sa do Ríma
• Konštantín obhajoval v Ríme staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk, tu prijal meno Cyril
• pápež Hadrián II. povolil slovanskú liturgiu, schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh
• Konštantín v Ríme zomiera, Metod sa vracia na Veľkú Moravu, je na dva roky uväznený vo Franskej ríši
• po Metodovej smrti sa jeho prívrženci a žiaci museli uchýliť do Bulharska(pápež zakázal slovanskú bohoslužbu), kde zostavili nové písmo cyriliku (na základe veľkých písmen gréckej abecedy, písmo dalo základ dnešnej azbuke)
• po zániku Ve¾komoravskej ríše sa staroslovienèina nepoužíva, slovenské územia pripadli Uhorsku

Diela v staroslovienčine:

1. Konštantín a Metod spoločne preložili do staroslovienčiny evanjeliá v Novom zákone, časť Starého zákona, zbierku žalmov, či modlitebnú knihu pre kňazov

2. Konštantín - predslov k Novému zákonu Proglas: oslavuje slovanský preklad Biblie, je to prvá slovanská báseň, vyzdvihuje staroslovienčinu ako základ vzdelanosti, je napísaná obrazným štýlom a obsahuje citáty z Biblie

3. Moravsko-panónske legendy: tvoria ich Život Konštantínov (Kliment) a Život Metodov (pravdepodobne Gorazd), autormi sú ich žiaci, nejde o legendy v pravom slova zmysle, lebo autori sa pridržiavajú konkrétnych faktov a udalostí, neidealizujú Konštantína a Metoda ako svätcov = umelecká próza a historický dokument zároveň, Život Metodov je kratší, epickejší, bez prvkov zázračnosti ako v Živote Konštantína

Diela písané v latinčine, resp. češtine:

1. Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (11. storočie)

- napísal biskup Maurus, zobrazuje život oboch mníchov žijúcich za panovania Štefana I.

- Svorad odišiel z Nitry do Skalky pri Trenčíne, kde sa trýznil a postil

- Benedikt, Svoradov žiak, zomrel krátko po ňom, keď ho zabili zbojníci a hodili do Váhu

- pochovali ich v Nitre, začali ich ctiť ako svätcov

- legenda idealizuje najmä Svoradovu osobu, vyznačuje sa jednoduchým hovorovým štýlom

2. Legendy o sv. Štefanovi (11. - 12. storočie)

- zaoberajú sa Štefanovými bojmi s maďarskými pohanskými kniežatami a úsilím o upevnenie kresťanstva v Uhorsku

3. hymnická pieseň Vitaj, milý Spasiteľu

4. Spišské modlitby

II. SVETOVÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA

A: Orientálna literatúra

Korán: svätá kniha moslimov, zostavil ju pravdepodobne prorok Mohamed v 7. storočí, obsahuje Mohamedove božie pravdy, legendy o Mojžišovi, Kristovi, Šalamúnovi, Alahovi, dielo malo veľký význam pre formovanie arabskej literatúry a dalo základ islamskému právu, členený na tzv. súry (zjavenia)

Tisíc a jedna noc: ľudové rozprávky indického, perzského a arabského pôvodu, napr. o kráľovne Šeherezáde, námorníkovi Sindibádovi, o Aladinovi a čarovnej lampe, dielo rámcuje príbeh nevernej Šeherezády a jej kráľovského manžela

B: Európska literatúra

Francúzsko

Pieseň o Rolandovi: epos o udatnom rytierovi, ktorý bol verný kráľovi Karolovi Veľkému, zobrazuje križiacke výpravy proti Sarakénom v Španielsku, Roland bol najsilnejší bojovník, vlastnil zázračný lesný roh, keď naň zatrúbil, vždy mu niekto prišiel na pomoc, mal i posvätný meč Durandal, v ktorom boli skryté relikvie, chce umrieť ako hrdina v boji a tak sa i stane, dielo je chudobné na básnické prostriedky s výnimkou epitetonu, podrobné opisy (napr. detailný opis meča)

Tristan a Izolda: keltská ľudová povesť, jej počiatky siahajú do Škótska, spracovaná vo Francúzsku, dej sa odohráva v kráľovstve Cornwall, epos o čarovnom nápoji lásky, ktorý hlavných hrdinov pripúta k sebe láskou silnejšou než česť, život i smrť - príbeh končí tragicky

Anglicko

Beowulf: epos, ktorý vznikol v priebehu 7. - 9. storočia na základe povesti germánskych kmeňov, dej sa odohráva v Dánsku a Švédsku, dielo opisuje hrdinské činy Beowulfa - najskôr ako gótskeho princa, potom ako kráľa

Nemecko

Pieseň o Nibelungoch: dvojdielny epos, kráľovič Siegfried bol zraniteľný iba na jednom mieste medzi lopatkami, ožení sa s Kriemhildou a získa obrovský poklad Nibelungov, Siegfried násilne umiera a žena ho chce pomstiť, preto sa vydá za vodcu Hunov Attilu, ktorý povraždí všetkých Nibelungov, Kriemhilda umiera tiež, poklad zostane ukrytý v rieke Rýn

Nibelungovia = trpaslíci, ktorí strážia poklad

Rusko

Slovo o pluku Igorovom: epos, boj kniežaťa Igora s kočovnými kmeňmi, ruská armáda vo svojom snažení neuspeje a Igor je zajatý, doma ho oplakáva manželka Jaroslavna, ideál ruskej ženy, vyvrcholením je Igorov návrat domov a vyjadrenie potreby zjednotenia Ruska pod vládu Kyjeva

Španielsko

Pieseň o Cidovi: rytiersky epos o Cidovi, ktorý porazil Maurov a pomstil zneuctenie svojich dcér, Cid sa skutočným menom volá Rodrigo

Čechy

- náboženské piesne - Hospodine pomyluj my (Hospidine, zmiluj sa nad nami)

- latinsky písaná literatúra - Kronika česká (12. storočie, autor Kosmas)

• česky písaná literatúra - Dalimilova kronika (14. storočie, neznámy autor)

POJMY K MATURITNÉMU OKRUHU

hrdinský národný epos: príbeh s bohatým dejom, hlavné aj vedľajšie línie, veľa postáv a opisov, hlavná postava je vždy šľachtic

rytiersky epos: hlavná postava je rytier, odvážny bojovník a spravodlivý vládca, ochranca chudobných a žien

dvorná kurtuázna lyrika: typ ľúbostnej poézie, ktorý vyjadroval hlboký cit a lásku k žene, často bola táto láska neopätovaná, nešťastná, autormi boli recitátori a speváci (nazývali sa i trubadúrmi, igricmi)

legenda: opisuje životné osudy svätcov, týkala sa reálnej historickej udalosti, ktorá je ale doplnená niečím, čo sa nestalo (zázraky,

kronika: zachytáva dejinné udalosti v časovom slede

mystérium: divadelné predstavenie s náboženským motívom

hagiografia: životopis nejakého svätca

bylina: hrdinská veršovaná epika typická pre Rusko, je omnoho viac národne zameraná ako iné európske literatúry, obsahuje aj viac básnických prostriedkov