Romantizmus a preromantizmus v slovenskej literatúre

Na začiatku 19. storočia sa v Bratislave (Prešporok) formuje Štúrova škola – slovenská, evanjelická inteligencia na lýceu.  Nachádzala sa na Konventnej ulici. Vytvorila sa tu spoločnosť Česko-slovanská (samovzdelávací spolok), zakladateľom bol Karol Štúr, najstarší brat Ľudovíta Štúra. Študoval tu aj Samo Chalupka.

Popri maďarských, nemeckých študentoch tam boli aj slovenský. Čítali literatúru slovanských národov, aj sami tvorili. Bol tu blízky vzťah medzi slovanskými národmi. Keď tu začal študovať Ľudovít Štúr, lýceum sa kultúrne rozvinulo. Slovenskí študenti poriadali výlety na Devín, kde recitovali básne, spievali. Niektorí si k svojmu menu sa pridali slovanské meno, napr. Hurban. Pamätná ostala vychádzka na Devín 24. apríla 1836. Spoločnosť Česko-slovanská bola zrušená v r. 1837, lebo sa nepáčila Uhorskej vláde.
Do lýcea sa vrátil Ľudovít Štúr, bola vytvorená Katedra reči a literatúry česko-slovenskej. Štúr pôsobil ako námestník profesora Palkoviča. Štúr ako učiteľ mal obrovský vplyv na generáciu. Nepáčilo sa to Uhorskej vláde, tak ho odvolali a študenti na protest odišli do Levoče. Vtedy vznikli aj slová slovenskej hymny (Ján Matuška).

V roku 1843 sa rozhodli Štúr, Hurban a Hodža (spoločná schôdzka v Hlbokom), že uzákonia spisovnú slovenčinu, za základ si zobrali stredoslovenské nárečie. Pravopis bol fonetický.
Prvá kniha, ktorá vyšla v tejto slovenčine bola Almanach (vychádza raz do roka, tvorba za celý rok). Prvý ročník vyšiel v češtine, druhý už v slovenčine  Nitra II. (vydával ho Hurban).
Postupne túto slovenčinu prijali všetci, aj evanjelici aj katolíci. Ale nebolo to jednoduché. Proti vystúpil Kollár v diele Hlasové o potřebě jednotného jazyka pro Čechy, Slováky a Moravany. Vyčítal Štúrovi, že rozbíja národnú jednotu Čechov a Slovákov.
Na obranu slovenčiny napísal Hodža dielo Dobrô slovo Slovákom súcim na slovo. Bránil tu Štúrovu slovenčinu, vysvetľuje dôvody, prečo ju uzákonili.
V roku 1851 sa znova zišli , aby sa znova dohodli  a vyriešili spor spis. jazyka – dohoda o uzákonenej štúrovej slovenčine, ktorá bola písomne potvrdená v r. 1852 Martinom Hatalom – napísal Krátku mluvnicu slovenskú, ktorá upravila fonetický pravopis na chronologický (i, y).
 
Slovenská romantická literatúra
-  najväčší dôraz kladie na ľudovú slovesnosť, využíva sa slabičný verš, lyricko-epická skladba (balada), próza (povesti).
-  Okolo Štúra sa zoskupili mladí ľudia, ktorí boli literárne činní – písali poéziu aj prózu v Štúrovej slovenčine. Skupinu nazývame Štúrova škola alebo romantizmus v slovenskej literatúre.
-  Inšpiráciu čerpali z ľudovej slovesnosti, preberali útvary z ľudovej slovesnosti ( ľudová balada)

Ľudovít Štúr
Bol najvýznamnejším predstaviteľom tejto generácie, vedúcou osobnosťou v období národného obrodenia. Narodil sa v Uhrovci, vo vzdelanej rodine, jeho otec bol učiteľ. Mal veľa súrodencov, všetci sa pokúšali o literárnu tvorbu.  Karol Štúr bol najstarší, Janko Štúr bol najmladší, napísal životopis Ľudovíta Štúra.
Študoval na lýceu v BA, stal sa členom Spoločnosti česko-slovanskej a neskôr jej vedúcou osobnosťou. Vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Po zrušení Spoločnosti preniesol jej činnosť na Katedru reči a literatúry česko-slovenskej, kde pôsobil ako zástupca prof. Palkoviča.
Po lýceu odišiel študovať do Nemecka do Halle, študoval teológiu a filozofiu. Keď doštudoval vrátil sa do BA a pôsobil na lýceu.
Bol to jazykovedec, básnik, novinár, politik.

Básnik – písal poéziu, básnická zbierka spevy a piesne.
Jeho tvorba je rozsiahla.
Dumky večerní – cyklus básní v češtine
Spevy a piesne – epické i lyrické básne
O národních písnich a pověstech plemen slovanských – kniha, je tu ľudová slovesnosť, víťazí v nej láska za vlastný národ.
Slovanstvo a svet budúcnosti – vyjadril tu sklamanie z výsledkov revolúcie. História tejto knihy je zvláštna, vyšla v nemčine, bola preložená až v 90.rokoch. Vyjadruje presvedčenie, že jediná nádej pre Slovákov je Rusko. Dielo napísal v zúfalstve.

Jazykovedec – uzákonil spis. slovenčinu a vydal jazykové knihy (publikácie) Nárečia slovenskô alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Náuka o reči slovenskej.

Novinár – vydával noviny – Slovenskje národňje noviny, nedeľnou prílohou bol Orol tatranský.

Politik – prejavil sa najmä v roku 1848, celou EU sa prehnali revolúcie, rúcali feudálny systém, nastolovali kapitalizmus. Štúr chcel aby vláda uznala Slovensko ako samostatnú jazykovú jednotku.
Na podnet Štúra sa v Liptovskom Mikuláši zišli Hurban, Hodža, Štúr a napísali žiadosť – Žiadosti slovenského národa. Žiadali uplatnenie slovenského jazyka v školách, na úradoch. Uhorská vláda ich požiadavky neakceptovala.
 
Samo Chalupka
Bol mladším bratom  J. Chalupku. Patril k starším zo štúrovcov. Pochádzal z Hornej Lehoty. Študoval na bratislavskom lýceu spoznal tu Ľ. Štúra. Stal sa evanjelickým farárom, pôsobil v Hornej Lehote.
Diela Sama Chalupku spĺňali Štúrovu predstavu o literatúre: poézia má vychádzať z ľudovej slovesnosti, majú opisovať hrdinské činy, aby pozdvihli národné sebavedomie. Vyzdvihovali Jánošika, Matúša Čáka. Jeho básne pripomínajú ľudovú pieseň. Báseň nie je komplikovaná.
 
Turčin Poničan – Hojže Bože, strach veliký, padli Turci na Poniky, padli, padli o polnoci, hojže Bože, niet pomoci.
Napodobňuje ľudovú poéziu, obsah básne zdôrazňuje čestnosť, lásku k vlasti, idealizuje dedinského človeka.  Je tu návrat do tureckých bojov, jeden Turek zajal starú ženu, dovliekol ju do Turecka. Mala sa starať o jeho dieťa, spoznala v Turkovi svojho syna, ktorého Turci odvliekli, keď bol malý. Keď to Turek zistil, chcel aby pri ňom zostala, sľúbil jej bohatstvo. Ona však odmietla, lebo sa chcela vrátiť do svojej rodnej dediny.
Radšej bude žiť v biede doma ako v bohatej cudzine.
 
Branko – veršovaná povesť. Bol to vzbúrenec, stal sa zbojníkom, aby pomáhal chudákom, zatvorili ho.
 
Boj pri Jeľšave – báseň, hovorí sa tu o protitureckom odboji, ako hrdinsky bránili Slováci svoje mestá a hrady keď bojovali proti Turkom.
 
Mor ho! – hrdinská, epická báseň, najznámejšia, najrozsiahlejšia...
Vyzdvihuje tu hrdinstvo Slovanov. Strieda tu pojem Slovák a Slovan. Opisuje tu dávnu minulosť, ako rímsky cisár prišiel na Slovanské územie a chcel si Slovanov podmaniť. Slovania však boli veľmi hrdí, družina Slovákov išla rímskeho cisára pozdraviť chlebom a soľou, pyšný cisár odmietol ich dary. Vtedy sa družina postavila proti nemu a vojsku lebo radšej zomrú, ako by sa mali stať otrokmi. Rimania ich zabili, ale keď cisár chodil po bojisku bol zdesený, keď videl koľkí rímsky vojaci zomreli. Uvedomil si, aký hrdinský národ sme.
Báseň sa stala symbolom odboja, aj v proti fašistickom povstaní.
 
Likavský väzeň – báseň, uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude. Neupadá do beznádeje, verí, že sa mu podarí dostať na slobodu.
 
Junák – báseň, Jánošík a jeho hôrni chlapci hrdinsky bojujú proti mocipánom.
Kráľohoľská – báseň, opisuje iba Jánošíkovu družinu.
 
Janko Kráľ
Pochádzal z Liptovského Mikuláša, študoval na Bratislavskom lýceu. Odišiel na protest odvolania Štúra do Levoče, vtedy napísal Duma Bratislavská. Mal zaujímavý, dobrodružný život, vôbec nevieme ako vyzeral, kde je pochovaný. Bol veľmi nadaný básnik, tvoril veľmi ľahučko. O osud svojich diel sa nestaral. Niektoré sa nezachovali a z niektorých poznáme len časti.
V čase revolúcie patril Janko Kráľ k burcom, nabádal sedliakov aby sa vzbúrili proti utláčateľom. To bolo v Šahách, preto sa hovorí, že bol najrevolučnejší. Raz ho aj zavreli, mali ho popraviť. Cez Uhorsko prechádzal chorvátsky šľachtic aj s vojskom, ktorý vyhlásil, ž keď ho neprepustia, tak dá zabiť každého Maďara. A tak ho prepustili. Napísal o tom báseň Šahy.
 
J. Kráľ sa veľmi rád túlal po horách, vraj sedával pri ohni s valachmi a počúval o čom sa rozprávali – ovplyvňovalo to jeho tvorbu.  Z ľudovej slovesnosti prevzal baladu.
Romantická balada – má dej, dej sa stupňuje, opakuje sa tam trojka, hrdina sa vždy nejako previní a za to je potrestaný nejakou príšerou, strašidelný dej, koniec býva tragický, hrdina zomrie.
J. Kráľ napísal niekoľko balád – Bezbožné dievky, Kríž a Čiapka. V obidvoch baladách sa mladí ľudia previnili tak, že zhanobili hrob, zobrali niečo z hrobu a ten mŕtvy si pre tú vec prišiel.
 
Baladické básne so sociálnymi prvkami : Zabité, Zverbovaný – balada o mládencovi, ktorý radšej ide do vojska ako by mal žiť v chudobe, nakoniec zahynul vo vojne.
 
Najslávnejšia je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – nie je to typická balada. Je to alegória. Príbeh vychádza z ľudovej slovesnosti. Vo Váhu je zakliata panna a Janko (autobiografická postava) sa rozhodne, že zakliatu pannu oslobodí. Musí však skočiť do vĺn o pol noci . Musí si všetko čo má na sebe prevrátiť, ale on zabudol na vrecúško od tabaku  a zahynul. Alegória je v tom, že zakliata panna zobrazuje slovenčinu a nemožnosť ju oslobodiť.
Používa prvky ľudovej slovesnosti : ručičky atď.  Mnohé diela zostali iba v úryvkoch.
Dráma sveta – cyklus takmer 70 básní, pesimistický pohľad na minulosť aj prítomnosť. Zobrazuje tu vojny, nerovnosť medzi ľuďmi.

Andrej Sládkovič
Najlepší básnik Štúrovej školy, pochádzal zo stredného Slovenska, zoznámil sa so Štúrovcami na Bratislavskom lýceu, študoval aj v Banskej Štiavnici – zarábal si tým, že chodil učiť do rodín. Dostal sa do jednej rodiny, zamiloval sa do Márie Pišlovej, venoval jej skladbu Marína. Lenže bola to nešťastná láska, kým Andrej študoval, rodičia ju vydali. Po štúdiách v Halle sa vrátil na Slovensko, pôsobil ako evanjelický farár v Radvani.
Napísal 2 básnické skladby: Marína, Detvan.
 
Marína – rozsiahla báseň o láske, inšpiroval sa Kollárovou Slavy dcerou. Mina symbolizuje Slovanov, Marína symbolizuje Slovensko. V básni ospieval mladosť, krásu, lásku, hoci Štúr nebol spočiatku veľmi nadšený touto skladbou, Marína sa stala najobľúbenejšou a najrecitovanejšou básňou.
 
Detvan – splnil tu Štúrove predstavy o literatúre. Je to lyricko-epická skladba, skladá sa z 5 spevov (častí):
 
1.  Martin
2.  Družina
3.  Slatinský jarmok
4.  Vohľady
5.  Lapačka
 
Dej je skromný, vyzdvihuje morálnu hodnotu Slovenského ľudu. Okrem predstaviteľov ľudových – Martin a Elena – vystupuje tu aj kráľ Matej Korvin (Matiáš).
Martin má všetky pozitívne črty, zabije sokola, lebo napadol zajaca. V tom je symbol jeho povahy, vždy sa postaví na stranu slabších. Zistí, že to bol kráľovský sokol, namiesto toho aby to zatajil, tak ide za kráľom a povie mu to. Kráľovi sa páči jeho čestnosť a pravdovravnosť. Martinova milá sa volá Elena – ideál slovenského dievčaťa. Kráľ sa preoblečie a lichotí jej a skúša jej lásku k Martinovi. Elena odolá, odvrhne ho. V závere dostane Martin od kráľa ponuku, aby vstúpil to jeho elitného pluku. Martin prejaví svoju národnú hrdosť, súhlasí ale len pod podmienkou, že si môže nechať svoj slovenský kroj, fujaru, valašku a Elenu.
 
Nehaňte ľud môj – báseň, vyslovil tu vieru v budúcnosť Slovenska.
 
Ján Botto
Neštudoval v BA na lýceu ale v Levoči. Bol zememeračský inžinier. Z Levoče odišiel do Pešti, kde zažil revolúciu a reagoval na ňu ako básnik v básni Pochod.
Písal balady- romantické balady. Napísal 2 slávne balady: Žltá ľalia, Margita a Besna.
 
Žltá ľalia – sú tu prvky ľudovej slovesnosti (zdrobneniny, gradácia...). Začne sa to ako rozprávanie starej mamy o ľalii v tŕni.  Rozpráva príbeh o tom, ako kedysi žili v lese ďaleko od ľudí dvaja manželia Adam a Eva, prisahali si vernosť až za hrob. Adam však ochorel a zomrel. Eva ho pochovala pod prah. Najprv smútila ale keď za ňou začal chodiť jeden pán, bol to diabol pokušiteľ. Ona rýchlo zabudla na Adama a sľúbila mu, že sa zaňho vydá. O pol noci však začal Adam vyliezať z pod prahu. Je tu gradácia: najprv vylezie po kolená, po pás, po ramená.... Evu objal a obaja sa prepadli. Odvtedy tam rastie ľalia obklopená tŕním, ktoré ju pichá. Darmo to tŕnie vytínajú a ľaliu polievajú.
 
Margita a Besna – baladická povesť má rozprávkový charakter, viaže sa k dvom skalám vo Váhu. Keď sa Váh rozbúril, pltníci sa tam často utopili. Margite zomreli rodičia, mala iba macochu. Macocha bola ešte mladá a chcela sa vydať, závidela Margite, že o ňu majú mládenci záujem. Rozhodla sa, že ju zabije. Sotila ju zo skaly do Váhu a ona sa utopila. Mládenci však ani potom neprejavili o ňu záujem. Nemohla spávať, mala výčitky svedomia a stále sa jej zdalo, že ju prenasledujú utopenci, utekala pred nimi až prišla k tej druhej skale a hodila sa do Váhu.
Botto napísal aj rozsiahlu básnickú skladbu Smrť Jánošíkova – začína sa Jánošíkovým prenasledovaním. Jánošíka zlapajú, dajú ho do väzenia, rozmýšľa nad svojím osudom, nakoniec ho popravia. Napriek tomu Botto vytvoril optimistický záver. Najprv smúti celý kraj, ale potom Jánošík ožíva a ožení sa s kráľovnou víl – na Slovensku bude aj lepšie.
 
Jozef Miloslav Hurban
Blízky spolupracovník Štúra. Študoval na BA lýceu, používal slovanské meno. Vyštudoval teológiu, bol evanjelickým farárom. Pôsobil na fare V Hlbokom. Bol aktívny ako spisovateľ a vydavateľ ale aj ako politik. Keď vypukla revolúcia, bol so Štúrom v Prahe na Slovanskom zjazde, bol jedným zo zakladateľov slovenskej národnej rady. Organizoval dobrovoľníkov v boji proti uhorskej revolúcii – Hurbanovo povstanie. Po porážke bol sklamaný. Dostal sa aj pod policajný dozor, musel ostať v Hlbokom. Žil dlhšie ako Štúr. Zažil aj útlak Slovákov po porazenej revolúcii. Bol spoluzakladateľom Matice Slovenskej (1863) a podporil memorandové zhromaždenie – Slováci sa druhý raz pokúsili v Martine žiadať od vlády rakúsko-uhorskej, aby sa slovenčina mohla užívať na Slovensku ako úradný jazyk, neúspešne. Zažil aj zrušenie Matice Slovenskej po rakúsko-uhorskom vyrovnaní – vláda dvoch národov. Rakúsky cisár sa nechal korunovať za Uhorského kráľa. Dochádza k maďarizácii, zrušenie všetkých národných..
Ku koncu života ľutoval, že uzákonil slovenčinu, bál sa, že sa Slováci odnárodnia.
Vydával Almanach Nitra. Založil literárny časopis Slovenské pohľady. Bol niekoľkokrát zrušený a obnovený a vychádza dodnes.
Hurban bol aj autorom prózy: historická tematika, ale aj satirické diela zo súčasnosti.
Najznámejšia je povesť Olejkár – historická tematika. Odohráva sa na Trenčianskom hrade. Vystupuje tu Matúš Čák Trenčiansky, Štúrovci tohto šľachtica idealizovali: bol dobrý, múdry panovník. Dej je typicky romantický. Odohráva sa aj v hlbokých lesoch, kde žije olejkár, volá sa Hrabovec. Nechá sa zviesť na zlú cestu zlatníkom. Pomáha mu pripravovať jed, ktorým majú zabi M. Čáka. Toto sprisahanie je odhalené a stihne ich spravodlivý trest, Hrabovca však M. Čák oslobodí, dá mu milosť, lebo oľutoval svoje činy. Medzi Hrabovcovou dcérou Ľudovitou a Vítom, ktorý žije na hrade a odhalí toto spiknutie vznikne ľúbostný vzťah. Lenže táto láska sa končí prekvapujúcim odhalením, že so súrodenci.
 
Od Silvestra do troch kráľov – je to podobné ako Chalupkovo Kocúrkovo, ibaže Kocúrkovo je divadelná hra a toto je poviedka. Zobrazuje slovenské malomesto, kde žijú odnárodnení hlupáci a mešťania, majú smiešne mená. Oproti nim stoja vzdelaní a národne uvedomení ľudia, majú krásne slovanské mená. Mestečko sa volá Břuchoslavice – ľudia, ktorým záleží len na majetku. Hlavným hrdinom je Šuplata, je smiešny, tvári sa , že je maďarský alebo rakúsky šľachtic a nechá sa oslovovať Her vor Šuplata. Zatúži sa oženiť, vyberie si mladé zámožné dievča, volá sa Ľudmila. Ona ho však nechce lebo miluje Milenského. Do sobáša ju núti stará mama, klebetnica. Štuplata má slúžku, je stará, šmatlavá, škuľavá Ilona. Ilona si kúpila los/žreb a myslela si, že vyhrá. Pochválila sa Šuplatovi. Ten ju vysmial, že vyhodila peniaze, ona sa chcela toho žrebu zbaviť. Predala ho kamarátovi Milenského. Ten žreb však naozaj vyhral, keď sa to Šuplata dozvedel, prestal javiť záujem o Ľudmilu a Ilone ponúkol sobáš. On však nevedel, že ona žreb predala. Zobrali sa a potom mu povedala pravdu. Šuplata bol potrestaný, Ľudmila sa vydala za Milenského.
Hurban napísal aj životopis Ľudovíta Štúra, ostal však nedokončený.
 
Ján Kalinčiak
Realistický autor. Pochádzal zo stredného Slovenska, po matke bol zemianskeho pôvodu. Veľmi dobre poznal život zemanov. Študoval na lýceu v BA, zoznámil sa tu so Štúrovcami, pokračoval v štúdiách v Halle, venoval sa filozofii a histórii. Krátko pôsobil ako vychovávateľ, potom ako riaditeľ gymnázia, najprv v Modre – je to významné, lebo to bolo v časoch, keď tam prišiel Štúr, bol mu najbližším priateľom a veľkou oporou. Potom bol riaditeľom gymnázia v Tešíne, z tade odišiel predčasne do dôchodku, lebo ho označili za pansláva (prívrženca Slovanov, toto označenie bolo trestné, mohol sa za to dostať do väzenia). Vrátil sa do Martina, tam redigoval časopis, pôsobil ako redaktor. Bol prozaik písal povesti s historickou tematikou, z histórie všelijakých zemianskych rodov, sú tu romantické zápletky o veľkej láske, nenávisti a strašnej pomste.
 
Povesť Milkov hrob – sa vlády kráľa Matiáša. Milko a Vladimír (dvaja zemania) obaja milujú Máriu. Vladimír sa vyhráža, že ak ju nedostane, tak zničí Žilinu. Milko sa rozhodne zachrániť Žilinu, zriekne sa Márii, svojej veľkej lásky. Vladimír ho ale zabije a pri jeho hrobe zabije aj Máriu, lebo bola v prestrojení. Stihne ho trest – udrie doňho blesk.
 
Bratova ruka – tragédia, ktorú spôsobila krvavá pomsta. Vyvraždenie dvoch zemianskych rodov + zápletka o láske. Polemika so Štúrom o tom, že keď chceš slúžiť národu, nesmieš sa ženiť.
 
Mládenec Slovenský – odohráva sa to na Veľkej Morave. Po zániku VM mladý hrdina a vlastenec, ktorý sa volá Stanislav, ktorý bojuje za oslobodenie Slovákov. Rozhoduje sa medzi láskou k dievčaťu a láskou k národu (podobne ako Štúr).
 
Reštaurácia – dielo bolo sfilmované. Humoristicky ladené dielo. Je tu satira. Autor sa vysmieva z počínania zemanov vo voľbách. Do štátnych úradov kandidujú zemania. Slovenskí zemania zohrávali v politickom živote na Slovensku dôležitú úlohu. Ide o voľbu vicišpána (vysoký štátny úradník). O funkciu spolu súperia dva zemianske rody: Bešeňovský a Botocký. Opisuje aké nečestné spôsoby pri voľbách používajú.