Nový román a neorealizmus

Nový román a neorealizmus

I. Nový román = antiromán

vznik: 50-te roky vo Francúzsku

• popiera základné vlastnosti klasického románu, t.j. ucelený dej a epického hrdinu (vo vtedajšej spoločnosti prevládal chaos, preto taká mala byť i literatúra)

• význam má dialóg, odmietanie vnútorného monológu

• namiesto deja sa uprednostňuje "antidej" resp. útžky deja, j. chýba príbeh (ak aj nejaký je, nie je zaujímavý)

• v závere diel nedochádza k rozuzleniu zápletky, ale k jej spochybneniu, zahmleniu

• diela sú racionálne, autori neuplatňujú fantáziu

- dôležitejšia forma/štýl diela a nie obsah

- postavy sú anonymné, odpsychologizované, často bez mena (resp. poznáme iba krstné meno,či iniciály)

- rozprávač "oko kamery": rozprávač chladne, objektívne a nezaujato zachytáva, čo vidí (v klasických románoch - vševediaci rozprávač)

- diela sú ťažko čitateľné, predovšetkým vďaka navzájom nesúvisiacim konštrukciám

• reakcia na útoky proti novému románu = Za nový román

Allain Robbe-Grillet

román GUMY

• kompozícia antickej drámy, j. 5 kapitol, prológ, epilóg

• dielo obsahuje detektívnu zápletku, vrahom je v skutočnosti detektív (tzv. oidipovský mýtus = detektív hľadá vraha a zisťuje, že sám je vrahom), jednotlivé záhady nie sú vyriešené, ale pribúdajú, vražda zostáva nevyriešená

- dej je postavený na náhode, paradoxe

román ŽIARLIVOSŤ

• muž cez roletu (la jalousie) sleduje okolie a snaží sa odhaliť neveru svojej ženy (iba pohľad muža)

• autor zatajil príčinu žiarlivosti, neposkytuje bližšiu charakteristiku/opis podozrievavého manžela a jeho ženy, ani koľko postáv v románe vystupuje (dozvedáme sa to len na základe vedľajších príznakov - počet príborov počas večere)

II. Neorealizmus

vznik: 40/50-te roky v Taliansku

• autori odmietajú fašizmus, kritizujú malomeštiakov a intelektuálov

• smer využíva prvky naturalizmu a existencionalizmu, vykreslenie drsnej reality bez prikrášlení

• postavy: jednoduchí ľudia z vidieka a periférie veľkomesta

• využíva sa hovorová reč, slang aj nárečia, prevláda "ja-rozprávanie" (zdôrazňuje sa ním autentickosť)

• v dielach predovšetkým sociálna tematika, kontrast sveta chudobných a bohatých

• neorealizmus sa prejavil i vo filmoch Rosseliniho, či Felliniho

Alberto Moravia

• autor židovského pôvodu, vl. menom Pincherle

• vo svojej tvorbe si všíma predovšetkým krach vzťahov, úpadok rodín, vplyv nudy na konanie človeka, ale i sexualitu

román RIMANKA

-obraz jednoduchých ľudí v Ríme počas fašistického režimu (zatýkanie, výsluchy, praktiky fašistickej polície, antifašistické hnutia)

-hlavnou postavou je Adriana = chudobné dievča, ktoré sa túži dobre vydať a žiť čestne

-Adriana si neskôr uvedomí, že nie je možné žiť čestne, ináč by bola chudobná ako jej matka, snaží sa presadiť ako tanečnica a modelka, náhla túžba po peniazoch ju donúti k tomu, že sa stane prostitútkou

-ženská postava je silná, nenechá sa zlomiť negatívnymi vplyvmi okolia, zachráni ju vedomie materstva (zostáva tehotná s vrahom)

-Adriana konštatuje: "Všetci ľudia bez výnimky sú hodní súcitu, už len preto, že žijú a trpia!"

-román je introspektívny a existencialistický (všetky postavy sú nešťastné, zúfalé, plné strachu) román VRCHÁRKA

- tematika násilia a utrpenia, ktoré prináša vojna

• hlavnou postavou je obchodníčka Cesira a jej dcéra Rosetta, Cesira z vojny profituje (predáva pašovaný tovar)

• počas bombardovania Ríma odchádzajú matka s dcérou do hôr

• Cesira sa snaží ochrániť Rosettu pred útrapami vojny, čo sa jej nepodarí (ženy sú znásilnené a z Rosetty sa stáva prostitútka)

• v závere diela sa fyzicky a duševne vyčerpané postavy vracajú do Ríma s rozhodnutím, že začnú nový život

• násilie na ženách = násilie na celom národe !!!