Slovenská poézia po r. 1945

Slovenská poézia po r. 1945

1945 – 1948	davisti, nadrealisti odmlčanie katolíckej moderny, zánik avantgardných a moderných smerov
1948 – 1956	schematizmus, t.j. socialistický realizmus (napr. Plávka, Mihálik, Kostra, Horov) vznik nových tém: rodná zem, domov poézia = výchovné a politické poslanie básne o triednom boji, o združstevňovaní, pracujúcom ľude, o Stalinovi, atď.
60-te roky	prelom vo vývoji slovenskej poézie vplyv svetových básnikov subjektivizmus Rúfus a Válek začínajú písať trnavská skupina, Osamelí bežci
70-te a 80-te roky	poézia ovplyvnená existencionalizmom vzniká subjektívna poézia
90-te roky	rozmach nových poppoézia	autorov, prúdov	a	smerov, napr.

Andrej Plávka

témy: rodný kraj (Liptov), domov a Slovenské národné povstanie

• nadväzuje na Štúra a Hviezdoslava, t.j. príklon k starším generáciám, ale i k ľudovej piesni
• neskôr inšpirácia v nadrealizme a poetizme básnická zbierka Tri prúty Liptova
• tri prúty z názvu zbierky predstavujú prírodu, ľud a históriu Liptova !!!

• skladá sa z troch častí (spevov), pripomína legendu o troch prútoch, vyznieva ako lyrika v epike (alebo naopak)

– témy domova, otca, matky a prvej lásky

autobiografická básnická zbierka: Ohne na horách (tematika Slovenského národného povstania) lyricko-epická skladba Tri vody (obraz SNP, podobná Hájnikovej žene, boj dobra a zla)

Milan Rúfus

„básnik ľudskej bolesti“

– jeho tvorbu ovplyvnil symbolizmus, inšpiroval sa slovenskou ľudovou slovesnosťou

• tradičné témy (domov, detstvo, vojna) spracoval jednoducho, bez pátosu

• časté vidiecke (rustikálne) motívy: práca ľudu na poliach, spôsob života na vidieku

• do slovenskej poézie priniesol „zovretú drobnú báseň“, j. verš ako myšlienka všeobecnej platnosti, pripomína príslovie alebo porekadlo

• častokrát spomína smrť, vyznačuje sa citlivosťou, vnímavosťou (kontrast k Válkovi), poézia má nádych tragickosti

– láska = LÁSKA

• kresťanské motívy (často parafrázy z Biblie, : A kameň si …, Pokoj nám …, Neodpočívaj v pokoji ...) básnická zbierka Až dozrieme

– občianska, prírodná, reflexívna, intímna poézia !!!

• stavia proti sebe smútok a radosť, emócie a intelekt

– básne z rodného prostredia, motívy Tatier, ľudové zvyky a obyčaje

básnická zbierka Zvony podľa kritikov najlepšia Rúfusova zbierka !!!

- centrom básní je jednoduchý zamestnaný človek, ktorý zápasí s každodennými problémami

– motív zeme, orby či siatia (symbolizujú život), motív chleba a žatvy (ťažká práca ako základ existencie), motív zvonov, ktoré symbolizujú život alebo smrť, motív kameňa (nemennosť), atď.

– veľký priestor je venovaný motívu bolesti a hnevu, smutné zamyslenia a kritika súčasnosti (odcudzenie, ľahostajnosť, strata totožnosti človeka)

básnická zbierka Kniha rozprávok

• epika sa prelína s lyrikou, motívy z Dobšinského, k napísaniu ho inšpiroval vzťah k dcére básnická zbierka Prísny chlieb
• predstavovala niečo nové, tradičné symboly sa oslabujú ---) motívy hviezd, vojny, mikroprocesorov

Miroslav Válek

"Válka nemusíme mať radi, ale poznať ho treba."

• jeho poézia bola moderná, originálna a vysoko umelecká

• nadväzoval na avantgardné smery ---) surrealizmus, poetizmus, konštruktivizmus Znaky tvorby: na svet a človeka nazerá z viacerých (i neobvyklých) uhlov

základnými dvojmotívmi sú poézia a láska, človek a svet

zobrazuje vnútorný svet a pocity človeka, jeho problémy, sklamania, smútok využíva paródiu, iróniu, sebairóniu a sarkazmus

originálne metafory a personifikácie, asociácie

prevláda voľný verš, často princíp montáže

v poézii spája lyrický a epický text

často sa uplatňuje tzv. intertextualita (medzi jednotlivými básňami môžeme sledovať nadväzovanie)

MELANCHÓLIA

Válkové texty sú viacvýznamové, nedajú sa vyložiť jednoznačne

básne sú ľúbozvučné, preto častokrát i zhudobnené (Žbirka – Jesenná láska) básnická zbierka Dotyky

• vyvolala veľký ohlas, pretože Válek upustil od čierno-bieleho videnia sveta, ktoré dominovalo v schematizme

• ľúbostné verše o sklamaní sa v láske, vzťah medzi mužom a ženou je napätý (nepochopenie, odcudzenie, hroziaci rozchod, frustrácia)

• zbierka sa delí na 2 časti: krátke básne pod súhrným názvom Nite a triptych pozostávajúci z dlhších pásmových básní pod názvom Rovina

básnická zbierka Príťažlivosť

• prepája osud jednotlivca s modernými problémami civilizácie, ktorá naňho pôsobí desivo

• niektoré básne majú epické jadro, mikropríbeh, kombinuje verš s úsekmi napísanými prózou

• najznámejšou básňou je Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať: básnik sa vracia do obdobia 30-tych a prvej polovice 40-tych rokov, zachytáva príbeh študentskej lásky k dievčaťu s českým menom, ktoré sa po vzniku SR muselo odsťahovať do Prahy, aby sa vzápäti stalo obeťou holokaustu

• zbierku tvorí 5 básní (Oslnenie) a samostatná báseň Robinson: motív samovraždy, autor ju inscenuje ako pád

„podivného astronauta“, pracuje nielen s fantazijnosťou, ale aj s prvkami fantastiky, v závere vyjadruje vieru v ľudský vzostup, v opätovný zdvih po každom páde

básnická zbierka Nepokoj

• vyjadruje nepokoj nad osudom človeka (človek už nie je iba vraždeným, ale aj vraždiacim, bolesť a smrť nielen prijíma, ale aj spôsobuje – Zabíjanie králikov)

• autor kritizuje aj samého seba či svoju generáciu, napriek všetkému ešte verí v ľudské napredovanie

básnická zbierka Milovanie v husej koži

• kniha existencialistickej poézie (čiastočne je ňou aj Nepokoj)

• „Blíži sa doba ľadová, epocha sťahovania zvierat do ľudí.“ (degradácia človeka, návrat človeka k zvieraťu, nebojí sa vraždiť, opisuje svet ako pretechnizovaný, svet s „televíznym“ bohom)

TRNAVSKÁ SKUPINA (konkretisti, senzualisti, „verbálni virtuózi“)

↔ Ján Šimonovič, Ján Ondruš, Ľubomír Feldek, Jozef Mihalkovič, Ján Stacho

• skupina sa sformovala v roku 1958 (manifest v časopise Mladá tvorba)

- odmietali tradicionalizmus a konvenčnosť------------ ) presadzovali právo na experiment v poézii, kládli dôraz na metaforu,

prikláňali sa k európskej avantgarde

• styčné body s nadrealizmom

• dôraz sa kládol na jazyk básne, estetickosť slov (=reakcia na „vyprázdnenosť“ jazyka v poézii 50-tych rokov), vrátili do poézie

obrazotvornosť

ĽUBOMÍR FELDEK „poézia pre všetkých 5 zmyslov“

• inšpiráciu našiel v českom poetizme, najmä v poézii Vítězslava Nezvala

• jeho poézia sa nazýva poéziou „pre všetkých päť zmyslov“, dominuje v nej metaforický prístup

• hlavnou témou básní je partnerstvo muža a ženy

↔ Ivan Laučík, Ivan Štrpka, Peter Repka

OSAMELÍ BEŽCI

"Vojna je pre našu generáciu rovnako abstraktný pojem ako komunizmus."

• skupina sa sformovala v roku 1964 (manifest v časopise Mladá tvorba)

• odmietali celú dovtedajšiu básnickú tvorbu !!! (“Neexistuje pre nás tento literárnou históriou sa plahočiaci zástup zvaný slovenská poézia“) – výnimku predstavoval Válek a Trnavská skupina

– nová, originálna poetika → básnická polyfónia a viacvýznamovosť

– centrom ich záujmu bol jednotlivec a jeho každodenné radosti či neúspechy → mali pocit, že človek sa vytráca zo záujmu spoločnosti