Slovenská próza po roku 1945

Slovenská próza po roku 1945 I.

František Hečko

• autor, ktorý až do konca 2. svetovej vojny písal poéziu, ale až vďaka próze sa stal známym

• vyrastal vo vinohradníckom kraji vo vinohradníckej rodine, ktorá počas krízy musela predať majetok

• autorov hrdina = človek existenčne „zrastený“ so zemou

román Červené víno (obdobie 1945 - 1948)

• hlavnou témou je slovenský vidiek na začiatku storočia, dielo končí 30-tymi rokmi

• 3 generácie rodiny Habdžovcov (v každej ďalšej generácii je viac lásky a menej majetku)

• odohráva sa predovšetkým vo Vlčindole (vinohradnícky kraj)

• v centre pozornosti je postava generácie Urban Habdža (rodičia ho vyhadzujú z domu, pretože sa oženil s chudobnou Kristínou, usádza sa vo Vlčindole, prenajíma si vinohrad a ťažko pracuje, po 1. svetovej vojne mu umiera žena a na konci prichádza v dražbe o majetok)

• zápornou postavou je Silvester Bolebruch (najbohatší vo Vlčindole, obťažuje Kristínu, ktorá ho odmieta a preto ubližuje jej i

celej rodine, napr. poštve na Urbana psy)

• najsympatickejšou je postava prababičky, ktorá Urbanovi a jeho rodine pomáhala, kým nezamrzla (snažila sa priniesť v zime hladujúcej Kristíne a jej deťom jedlo)

- veľká rodinná sága so sociálnymi a ľúbostnými prvkami, resp. román o práci

• dielo obsahuje autobiografické prvky a motívy, mladí Habdžovci (Hečkovi rodičia) musia odísť, pretože starí Habdžovci nechcú medzi seba prijať chudobnú nevestu (Kristína = Hečkova mama)

• navzájom sa preplietajú osudy dvoch rodín (Habdžovci a Bolebruchovci), v závere románu si Silvestrov syn Jožko berie Urbanovu dcéru Magdalénu a Urbanov syn Marek Silvestrovu dcéru Zuzku

budovateľský román Drevená dedina > > dielo socialistického realizmu, tematika združstevňovania slovenskej dediny, proti kolektivizácii sa stavajú bohatí, kladné zobrazenie komunistov, robotníckej triedy a roľníkov

budovateľský román = pozitívni hrdinovia: robotníci, funkcionári

negatívni hrdinovia: intelektuáli, špióni, farári

Dominik Tatarka

• v začiatkoch tvorby experimentuje, neskôr prechádza k reálnemu zobrazovaniu skutočnosti

• základný motív tvorby = osamelosť človeka, neschopnosť komunikácie, „vyprázdnenosť“

zbierka 7 poviedok a noviel V úzkosti hľadania > > narušené tradičné realistické motívy, autor nadväzuje na existencionalizmus a surrealizmus, existenčné otázky človeka, zameriava sa na vnútro človeka

nadrealistická novela Panna zázračnica > > príbeh odohrávajúci sa vo vojnovej Bratislave, dej neprebieha chronologicky, čo zvyšuje napätie a nezrozumiteľnosť, hlavná postava diela, Peter, patrí medzi mladých umelcov, zoznámi sa s Anabellou a potom sa snaží zachytiť jej podobu na plátne, nedarí sa mu to a tak sa pokúsi o samovraždu, zachránia ho a Anabella sa stáva múzou pre celú skupinu umelcov (jeden z mladých umelcov odleje jej posmrtnú masku a každému zo skupiny pošle odliatok)

román Farská republika > > kritika pomerov v štáte, na ktorého čele stojí kňaz (t.j. Jozef Tiso), hlavná postáva = stredoškolský profesor Tomáš Menkina, ide o človeka, ktorý sa nevie zaradiť do spoločnosti a náhodou sa dostáva do väzenia, odvrhne ho spoločnosť aj rodina (považujú ho za komunistu), hrdina-ateista nie je spokojný so životom, ale nerobí nič pre to, aby ho zmenil (pasivita)

~ klerofašizmus/klerikalizmus = pojem, ktorým Tatarka označil Tisovo Slovensko

~ „hygienická láska“ = sex ako prejav duševnej hygieny

novela Prútené kreslá > > dej sa odohráva tesne pred začiatkom 2. svetovej vojny v Paríži (autor tam študoval na Sorbonne), hlavná postava = Bartolomej Slzička, ktorá prežíva lásku s Francúzkou Danielou, novela sa odohráva buď v penzióne, v ktorom Bartolomej býva alebo v parížskych uliciach (kaviarniach), celým dielom sa tiahne smútok z istoty rozlúčenia (Bartolomej ako občan ČSR sa stáva nežiaducim)

publicistická próza Démon súhlasu !!! (obdobie 1954 - 1964)

• kniha vyvolala veľký rozruch, veľa sa o nej polemizovalo

• problém zaradiť dielo: autobiografická novela 2. zveličená fikcia 3. literárna esej

- autor podáva názory na na politickú situáciu v 50-tych rokoch a na kult Stalina

- 1. literárna analýza stalinizmu

hlavné postavy: Bartolomej Boleráz (autobiografická postava, intelektuál) a Valizlosť Mataj (Bartolomejov šéf, politik)

Bartolomej = rozprávač, postava je do určitej miery schizofrenická (na jednej strane sa chce nechať viesť svojim vlastným rozumom a názormi, na strane druhej sa prispôsobuje všeobecnému pokrytectvu – neustále so všetkým súhlasí)

Valizlosť Mataj = symbolické meno človeka, ktorý bol na jednej strane zlostný, no na strane druhej nevedel nájsť východisko

• súčasťou diela sú i úvahy, eseje, reportáže

I. ČASŤ

• začína sa na zjazde slovenských spisovateľov

• Bartolomej a Valizlosť sa vracajú zo zjazdu vrtuľníkom, havarujú a pri pitve im vymenia mozgy

- podrobný opis pitvy

výmena mozgov = každý rozmýšľal rovnako

II. ČASŤ = retrospektívna

• dianie na zjazde, hlavné postavy si rozumejú, ale iba mimo rokovacej miestnosti

• dvojaké myslenie ľudí za socializmu (mimo rokovacej miestnosti hovoria o bítnikoch, o tom, ako sa im páčia – vstúpia do miestnosti a prednesú prejavy, kde ich ostro skritizujú)

ľudia = figúrky v rokovacích sieňach (pretvárka politikov)

• autor rozvíja teóriu, prečo spisovatelia toľko pijú (Spisovatelia pijú, lebo pociťujú slabosť pred )

III. ČASŤ

• autor rozvíja príbeh o svojej priateľke, ktorej pravidelne nosieval fialky

• priateľka mu vždy tvrdila, že fialky voňajú, jedného dňa ale zmení názor a začne tvrdiť, že smrdia

• Boleráz súhlasí, že smrdia, ale podľa ideológie socializmu voňajú

Vladimír Mináč

• tradicionalista: tradičné témy ako vojna, SNP, koncentračný tábor, kolektivizácia protifašistický román Smrť chodí po horách

- prvky existencionalizmu, tematika 2. svetovej vojny

hlavné postavy: bratia Peter Lotár (učiteľ, autobiografické prvky) a Ján Lotár (partizánsky veliteľ)

hlavná myšlienka: prežiť vojnu za každú cenu

- Petra zatkne gestapo, Ján chce zachrániť brata pred koncentračným táborom, preto sa rozhodne prepadnúť vlak, ktorý ho má „odviezť na smrť“, informácia o prevoze je chybná a Janova partizánska jednotka je obkľúčená

román Včera a zajtra > > voľné pokračovanie románu Smrť chodí po horách, štýlom sa autor priblížil Hemingwayovi, Peter Lotár sa po prepustení z koncentráku nevie prispôsobiť životu v mieri, vstupuje do komunistickej strany

trilógia Generácia (Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň)

- život v Slovenskom štáte, fašizmus a vojna, vypuknutie SNP / povstanie / február 1946 – február 1948

Alfonz Bednár

• tradicionalista, ktorý rád kritizoval malomeštiakov

• diela sú vystavané na kontraste prítomnosť-minulosť

román Sklený vrch !!!

• obdobie SNP (minulosť) a stavba hydrocentrály (prítomnosť)

hlavná hrdinka: Ema Klaasová

• príbeh z minulosti sa odohráva v Tichej doline, nad ňou sa vypína Sklený vrch = symbol čistoty a morálneho charakteru ľudí počas SNP

• časté umelecké opisy prírody, príroda = partner človeka

• hlavná hrdinka rieši vzťah k 3 mužom a charakterizuje ju tajomstvo:

1. Miloslav – Ema s ním otehotnie, ale nechce porodiť dieťa do sveta, v ktorom sa bojuje, ide na interrupciu (po nej už nemôže mať nikdy deti), Miloslav je partizán, ktorého umučia na smrť fašisti

1. Zolo – Ema sa s ním zoznámi po skončení vojny, Zolo ju núti k emigrácii, ale ona ho odmietne (Zolo emigruje sám)

1. Solan – Emin manžel, pracuje na stavbe hydrocentrály, chce s ňou mať deti, ale Ema mu už nestihne prezradiť, že nemôže otehotnieť (zomiera – zrazí ju auto)

• Solan sa o neplodnosti dozvedá z denníka, ktorý nachádza po manželkinej smrti

- román je napísaný denníkovou formou v 1 osobe sg.

• rozprávkový motív: princezná, 3 muži, Sklený vrch, dobro víťazí, ale i prvky balady

- symbolika čísla 3: tri vrchy v Tichej doline, tri etapy a traja muži v Evinom živote

novela Kolíska > > osudy ľudí počas SNP a po ňom, v minulom režime nebola táto novela veľmi populárna, pretože ľuďom približovala reálnu situáciu a kritizovala združstevňovanie a procesy v 50. rokoch , pri ktorých boli ľudia nútení vypovedať podľa nariadenia

Slovenská próza po roku 1945 II.

Rudolf Jašík

• do literatúry vstúpil ovplyvnený naturizmom (v prvom románe bohaté opisy kysuckej prírody) a nadrealizmom (poézia)

témy: príroda, sociálne námety, Kysuce, 2. svetová vojna (nevenuje sa ale SNP) román Námestie svätej Alžbety

• Nitra, leto a jeseň 1941

• v tomto románe sa v slovenskej literatúre prvýkrát rieši otázka deportácií, arizácie a židovstva

- lyrizujúci charakter (dialóg s neživými predmetmi – slnkom, vežou, gaštanom)

• biblická symbolika v názvoch kapitol (Posledná večera, Nesvätý Ján Krstiteľ) názov = všetky postavy žijú v blízkosti Námestia Alžbety

hlavné postavy = Igor (proletár) a Eva (Židovka) ® Igor plní dejotvornú funkciu, mení sa z chlapca na muža

 Igor sa zoznámi s Evou a zaľúbia sa. Eva má ako Židovka nakázané nosiť žltú hviezdu, Igor jej ju dáva neustále dole. Chce ju dať pokrstiť. Prichádza teda za farárom, ktorý od neho pýta peniaze. Igorov kamarát Žltý Dodo vstupuje medzičasom do Hlinkovej gardy a začne udávať Židov, lebo za každého dostane 100 korún. Igorovi sa podarí zohnať peniaze, s Evou idú za kňazom, ktorý krst odmieta, pretože Eva bola zaradená do zoznamu deportovaných. Vojaci SS zhromaždia všetkých Židov

na deportáciu. Eva je zastrelená nemeckými vojakmi, keď chce odniesť mŕtve dieťa, aby ho neudupali. Igor sa rozhodne pomstiť a zabije Flórika (miestny holič, člen Hlinkovej gardy, typický výtvor režimu). Trápi ho vina a chce sa utopiť v rieke. Zabráni mu v tom Maguš. Dielo končí tým, ako vedie Igora tmou, ale chce mu ukázať, že existuje svetlo, aj keď bude žiť bez svojej lásky.

Ladislav Ťažký

• ťažko čitateľná tvorba (úvahovo-reflexívna, postavy s vnútorným a vonkajším monológom)

témy: vojna, kolektivizácia

román Amenmária (podtitul Samí dobrí vojaci)

názov = nádavka vojakov

hlavná postava = Matúš, príslušník slovenskej armády, ktorý bojuje na východnom fronte (Ukrajina) na strane Nemcov

• román je rámcovaný odchodom hlavného hrdinu na front na začiatku diela a vzrastajúcou skepsou voči vojenskej povinnosti na konci ® konflikt medzi nezmyselnou povinnosťou a túžbami mladého muža
• chýba charakteristika a logický vývoj postáv, voľná kompozícia (jednotlivé kapitoly na seba nenadväzujú, forma denníkových zápisov)

novela Dunajské hroby (z triptychu Kŕdeľ divých Adamov)

• 4 slovenskí vojaci utečú z frontu a tesne pred koncom vojny sa stretávajú na pravom brehu Dunaja, kde sú rozmiestnené nepriateľské nemecké vojská (strážia most cez Dunaj, na jeho druhej strane sa nachádza Bratislava)

• minimum deja, prevládajú vnútorné pocity postáv ® strach, úzkosť, pud sebazáchovy (prvky existencionalizmu !!!)

Ladislav Mňačko

„Píšem len o tom, čo som na vlastné oči videl, čo som na vlastné uši počul, to je nakoniec povinnosť každého spisovateľa.“

• zúčastnil sa vojny, SNP, dostal sa do koncentračného tábora, nakoniec emigroval

• do literatúru priniesol beletristickú reportáž: dejovosť, psychologický moment, štylizovaný dialóg, vnútorný život postáv zbierka beletristických reportáží Oneskorené reportáže
• február 1948 až rok 1953 (ide o spomienkové reportáže, kniha vyšla v 1963)

hlavný hrdina = v každej reportáže je ním človek s charakterom, ktorého bezdôvodne zatkne ŠtB a tým sa zmení jeho život

Na cintoríne: jedna z reportáží o žene, ktorá bojovala v SNP, kde zachránila partizánskeho veliteľa, vezmú sa a majú deti, v r. 1952 príde muža zatknúť ŠtB, žena zostáva na všetko sama, ŠtB ju núti, aby sa s manželom rozviedla (odmieta), mužovi povedia, že požiadala o rozvod a tak, keď ho manželka konečne navštívi, odmieta ju, zúfalá žena spácha samovraždu a o pár mesiacov muža z väzenia prepustia so slovami „Pardon, bol to omyl.“

román Ako chutí moc

• pripomína politický pamflet (kvôli tomuto dielu musel Mňačko emigrovať)

• koncipovaný ako retrospektívna mozaika spomienok fotografa Franka, ktorý je zároveň rozprávačom príbehu, na mŕtveho (hodnotí životný osud bývalého revolucionára a odbojára, neskôr dôležitého politického činiteľa)

• dej sa odohráva v priebehu niekoľkých dní veľkolepého štátneho pohrebu, počas ktorého Frank plní funkciu fotografa

• nepoznáme meno mŕtveho, mesto a ani štát, v ktorom sa román odohráva

• do domu smútku prichádzajú desiatky ľudí, aby sa mŕtvemu poklonili ® považujú to za povinnosť, ináč im je zosnulý ľahostajný (jediný, kto sa mu chce úprimne pokloniť je jeho syn, ktorého paradoxne nevpustia dovnútra)

myšlienka = moc kazí ľudí, neobmedzená a nekontrolovateľná moc rozkladá človeka mravne, ľudsky aj politicky román Smrť sa volá Engelchen !!!

• autobiografické prvky, lebo sám autor bol členom partizánskej skupiny a zranili ho tak, ako románového hrdinu

miesto a čas deja = dedinka Ploština na hraniciach s Moravou, Zlín a okolie, koncom 2. svetovej vojny a tesne po jej skončení

hlavné postavy = Voloďa (t.j. autor), partizánsky veliteľ Nikolaj, Židovka Marta

• postavy nie sú hrdinami, ale obeťami, ktoré podliehajú depresiám

• partizáni = objektívne zobrazenie, obyčajní ľudia, ktorí tiež robia chyby a majú strach

- retrospektívy, dynamika deja, živé dialógy, výrazná psychologická kresba, ja-rozprávanie

• ústredný motív = motív viny

• partizáni sa rozhodnú opustiť Ploštinu, osadu na kopaniciach, ktorej obyvatelia im celé týždne poskytovali stravu, prístrešok a domov ® niekoľko hodín po ich odchode ju obsadí nemecké trestné komando a zaživa upáli 27 chlapov
• partizáni, uvedomujúc si, že spôsobili túto tragédiu, cítia svoju nepriamu zodpovednosť

• najmä ranený partizán Voloďa (lieči sa v nemocnici, postrelený do chrbtice) sa nedokáže vyrovnať s pocitom viny a zdôverí sa sestričke Eliške ® striedanie prítomnosti a minulosti (už spomínané retrospektívy)

• popri hlavnom hrdinovi autor najviac pozornosti venoval Marte, ktorá pôsobí medzi nemeckými dôstojníkmi ako „dáma na večer a noc“, aby získavala cenné správy pre partizánsky oddiel a celý odboj ® Marte berie vojna naozaj všetko – i úctu samej k sebe a napriek tomu, že dopomohla k porazeniu fašizmu spácha samovraždu

• Voloďa musí odísť z nemocnice a nájsť vraha Ploštiny, generála Engelchena, ktorý celej masakre velil satirický román Súdruh Münchhausen (vyšiel v cudzine)

Anton Hykisch

• predstaviteľ generácie 56 (generácia, ktorú zaujímal jednotlivec riešiaci problémy a hľadajúci svoje miesto vo svete)

- autor prozaických diel zo súčasnosti, ale i historických románov

• hrdinami jeho diel sú predovšetkým mladí ľudia, ich pocity, problémy

novela Stretol som ťa na stanici ® debut, odohráva sa počas jednej noci na železničnej stanici, kde sa stretáva niekoľko mladých ľudí, ktorí sa snažia odvrátiť železničné nešťastie

novela Naďa ® prvky erotiky, príbeh vysokoškoláčky Nadi, ktorá sa zaľúbi do čudného knihovníka, dielo, ktoré pripomína ľubostný román, nekončí šťastne

román Námestie v Mähringu ® odráža autorovu osobnú skúsenosť (autobiografická postava Milana, ktorému sa nepodarí emigrovať do západného Nemecka), konfrontácia západného a nášho životného štýlu

historický román Čas majstrov ® román z 15. - 16. storočia odohrávajúci sa v Banskej Štiavnici, hovorí o maliarovi Sebastianovi, ktorý chce zanechať svoje dielo ďalším generáciám, kompozične sa román skladá z dvoch častí (v prvej maliarov osobný život, v druhej spoločenské a historické otázky)

román Atómové leto ® o stavbe atómovovej elektrárne v Mochovciach (napísaný krátko po katastrofe v Černobyľe)

Vincent Šikula

znaky tvorby: vidiecky život, príroda, kováčske a vinárske remeslo (vracia sa k tradíciám Slovenska), lyrické prvky v rozprávaní (nadväzuje na naturizmus), často stvárňoval tému „problém komunikácie“

novela S Rozárkou ® Ondrej sa musí po smrti matky starať o psychicky zaostalú sestru (správa sa ako malé dieťa), aj keď Ondrej chce, nedokáže sa jej venovať tak, ako Rozárka potrebuje (nevie zladiť prácu s rodinou), s výčitkami svedomia a pocitom zlyhania pošle sestru do ústavu

románová trilógia Majstri, Muškát, Vilma

- o osudoch tesárskej rodiny (Guldánovci), dej sa odohráva predovšetkým v dedinke Okoličné

- dej je rámcovaný obdobím Slovenského štátu a začiatkom SNP

• groteska ® zámerná rozpornosť vážnej témy a spôsobu jej vyrozprávania (živý, pútavý jazyk)

• začiatok trilógie je venovaný starému Guldánovi, ktorého postupne vytlačí do úzadia syn Imrich, sledujeme jeho detstvo, dospievanie, prvé lásky, svetová vojna začína komplikovať osudy rodiny

• povstalecké boje na strednom Slovensku, v centre deja Imrich

• Imrich sa vracia domov ranený (fyzicky i psychicky), nepomáha mu ani starostlivosť a láska jeho ženy Vilmy, dedinu oslobodí sovietská armáda a Imrich umiera

Ján Johanides

- prvý slovenský prozaik, ktorý experimentoval v próze, MAJSTER PSYCHOLOGICKEJ NOVELY

• inšpirácia v existencionalizme, absurdnej dráme a novom románe

• v popredí diel hrôza, strach, úzkosť, otázky zmyslu života

- kriticky vystupuje proti malomeštiactvu, konzumnému spôsobu života, odmieta násilie, intoleranciu

zbierka noviel Súkromie ® v centre noviel súkromie človeka (jeho psychika, pocity strachu, rezignácie v krízových situáciách)

novela Nepriznané vrany ® 1. ekologický problém (v komínových splodinách chemickej továrne miznú mŕtve vrany)

1. 2. morálny problém (ľudská bezohľadnosť, karierizmus, nedostatok súcitu)

- protest proti znečisťovaniu životného prostredia a amorálnosti zatajovaňia skutočnej pravdy o ňom

• absurdný príbeh sa odohráva na južnom Slovensku v chemickom závode, kde jeden zo zamestnancov oslavuje narodeniny a zíde sa skupina rôznych ľudských charakterov, autor opisuje snobskú spoločnosť, ktorá keď sa nudí, tak zabíja norky

• pri oslave príde reč aj na vrany prelietajúce ponad chemický závod ® továreň má zamestnanca, ktorý mŕtve vrany zbiera a

„znižuje“ ich čísla

Ladislav Ballek

Južná pošta ® spomienkové prózy inšpirované jeho detstvom na slovensko-maďarskom pohraničí, postupné dozrievanie a intelektuálny rast mladého chlapca

románPomocník (s podtitulom Román o Palánku)

• o živote prostých ľudí a vplyve peňazí na morálku, kontrastné hlavné postavy: Riečan (asketizmus, neschopnosť prispôsobiť sa novým časom) a Lančarič (hedonizmus, t.j. slasť ako najvyššia hodnota, podnikavosť)

• Štefan Riečan prichádza do Palánku z Horniakov, aby si oddýchol po vojne, pridelia mu mäsiarstvo a s ním aj pomocníka Lančariča, ktorý spôsobí jeho postupný pád (Riečan zbohatne vďaka Lančaričovým čiernym obchodom, Lančarič sa stane milencom jeho ženy, neskôr aj dcéry, ktorá s ním otehotnie)

• 
  rodina sa uzmieri až vtedy, keď je počas znárodňovania Lančarič zavretý do väzenia (kvôli pochybným obchodom)

Diela, ktoré sú sfilmované:

Námestie svätej Alžbety, 1965

Smrť sa volá Engelchen, 1960 = 1. televízny film natočený na Slovensku !!!

Južná pošta, 1987

Pomocník, 1982

Slovenská próza po roku 1945 III.

Rudolf Sloboda

„Som mŕtva duša a som horší ako všetci zločinci sveta. Som zabitý človek.“

• prozaik európskeho charakteru (inšpiroval sa Kafkom, Dostojevskim, Proustom, Homérom či Joycom)

- tragický život (matka-alkoholička, nedokončené vysokoškolské štúdiá, práca v ostravskej bani, psychicky chorá manželka, žil v Devínskej Novej Vsi v chatrči, kde sa nakoniec obesil)

témy = rodina, bežný každodenný život, intelektuálne témy (smrť, morálka, sloboda)

postavy = predovšetkým psychicky labilní hrdinovia, ktorých charakterizuje pochybovačnosť, dezilúzia, sebairónia, sklon cítiť sa osamotený, vytrhnutý zo spoločnosti

• autor zobrazoval takmer výlučne vlastné zážitky !

• grotesknosť v próze a prvky postmoderny

debutový román Narcis !!!

• dielo sa nazýva "kronika dobrovoľného outsidera" (značne autobiografická postava)

• hlavnou postavou a zároveň rozprávačom je Urban Chromý – intelektuál zaujímajúci sa o diela Tolstého, o Bibliu, atď., nie je so sebou spokojný, a tak preruší štúdium, odíde do Ostravy a začne pracovať v železiarňach (týmto tiež opustí svoju tehotnú priateľku a utečie tak pred zodpovednosťou)

• ani v Ostrave však nie je šťastný, cíti sa osamelo, rozčarovane a pochybuje sám o sebe, považuje sa za narcisa – teda za človeka zahľadeného do seba a ľahostajného voči iným, to, že ani v Ostrave nenájde zmysel života, chápe ako vlastnú prehru a upadá do psychického chaosu a dezilúzie

• v románe je zachytený prúd Urbanových myšlienok, pričom sa strieda prítomnosť (práca v Ostrave) s minulosťou (vojenčina, študentské roky) a realita so snom

• autor taktiež strieda slovesnú osobu rozprávača – dej je rozprávaný v 1., 2. aj v 3. osobe

• vnútorné monológy a dialógy, ale aj citáty, prípadne parafrázy z diel Tolstého a z Biblie

• autor cez postavu Urbana vyjadruje pocity mladej generácie: osamelosť, skepsa, nenachádzanie miesta v živote, …

román Britva ---> pokračovanie románu Narcis, rieši sklamanie hlavnej postavy z manželstva, ktorej osobnosť zničí žiarlivosť román Rozum ---> román nemá pevnú dejovú líniu, hrdina-rozprávač, 40-ročný spisovateľ a scénarista pochybujúci a hľadajúci;

prepustia ho z nemocnice, kde sa liečil na vredy, prichádza domov (chatrč bez tečúcej vody) do Devínskej Novej Vsi, pociťuje odpor k všetkému, čo ho obklopuje - práca, rodina, kolegovia, susedia a zároveň sa snaží vyrovnať so smrťou otca, s finančnými problémami a nechuťou písať, pociťuje smútok za nemocnicou, kde sa človek nemusí o nič starať, na nič myslieť, má psychicky chorú ženu, s kt. sa len háda a 15-ročnú dcéru, kt. nakoniec posiela bývať k matke, po dôkladnej analýze svojho života prichádza k záveru, že v živote „neurobil nič dobré“; má pocit prázdnoty a ničoty

Peter Jaroš

• v dielach s dedinskou tematikou využíva prvky magického realizmu, pre ktorý sú typické neskutočné javy, sny, predstavy

- v tvorbe aj prvky existencionalizmu, nového románu a postmoderny

román Tisícročná včela

- najprekladanejšia slovenská kniha

• generačný román rodiny roľníkov a murároch Pichandovcov, dej od polovice 19. storočia až po koniec 1. svetovej vojny v Hybiach

• včela v názve diela symbolizuje pracovitosť ľudu (pracovitosť, vytrvalosť a životaschopnosť, vlastnosti typické pre včely, pomohli prežiť Slovákom tisícročie plné krívd a utrpenia) a číslovka 1000 symbolizuje 1000-ročné dejiny slovenského národa

- oslava ľudskej práce, ktorá je podľa autora jednou z najväčších hodnôt života

- realita, absurdita a nezmysel v jednom, realistické rozprávanie sa v niektorých častiach mení na grotesku

 Martin Pichanda: hoci mal len 51 rokov, všetci ho volali .starý Pichanda“, je včelárom a murárom, so svojou partiou murárov prechodili veľký kus sveta, zaujímal sa o zemepis, sníval o vzdialených krajinách Madagaskar a Zanzibar, mal veľké vedomosti a rozprávačský talent, ľuďom rozprával vymyslené príbehy, sem patrila aj príhoda o tom, ako ho prehltla veľryba spolu so ženou z dediny, ktorú obdivoval, v bruchu veľryby hrali karty a hovorili o láske, ako humorne žil, tak aj humorne zomrel - zabehlo mu zmrznuté víno, udusil sa, pri pohrebe sa jeho truhla skĺzla do potoka a ľudia kričali, že pláva na Madagaskar a do Zanzibaru

 Samo Pichanda: Martinov syn prezývaný „včela“, mal veľa detí, takže musel ťažko pracovať, je to postava, ktorá sa nevzdala, po každom probléme sa postavil na nohy, Samovi zomrie dieťa vo vojne, dostane za to od cisára 3 zlatky a poukážku na drevo z hory na kúrenie, román končí vznikom ČSR a robotníckymi rebéliami, pri ktorých zabijú ďalšie Samove dieťa

novela Pacho, hybský zbojník ---> o ľudovom hrdinovi-zbojníkovi

Pavel Vilikovský

„mladý rozhnevaný muž“ slovenskej literatúry

• predstaviteľ racionálno-skeptického pohľadu na svet

• autor diel pre náročného čitateľa, ktorý vie čítať medzi riadkami

znaky tvorby = čierny humor, irónia, dobrodružné, detektívne a erotické motívy, často cituje z odbornej literatúry, zaraďuje do svojej tvorby filozofické reflexie, historické údaje, často odbočenia od hlavnej línie diela (v ktorých rozprávač vyjadruje subjektívny postoj)

hrdina = mladý človek a jeho citové problémy

zbierka poviedok Citová výchova v marci !!!

- životné pocity mladých ľudí počas socializmu

novela Prvá veta spánku ---> detektívna zápletka, pre vyšetrovateľa je podstatnejšia otázka, aký "význam" mala vražda a nie, kto bol vrah

novela Eskalácia citu ---> počlovečuje literárne postavy, zbavuje ich mýtickosti (Poničan, Kráľ)

novela Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch ---> príbeh zrelého muža, ktorý sa musí starať o chorú mamu, nechce ju dať do ústavu, lebo to považuje za dehonestujúce, lekár mu povie, že neexistuje nádej na jej uzdravenie, preto sa rozhodne, že ju zabije – zadusí ju (týmto autor predkladá otázku eutanázie), neskôr ho trápia pocity viny, osamotenia, úzkosti, strachu zo seba samého

Dušan Mitana

- ako jeden z prvých písal experimentátorskú modernistickú prózu v slovenskej literatúre

• autor poviedok s prvkami mystiky, absurdity a hororu, ktoré sú mnohovýznamové a dajú sa interpretovať rôznym spôsobom zbierka poviedok Psie dni !!!
• neobyčajné príbehy s neočakávaným záverom, s kriminálnou zápletkou či nevyriešeným tajomstvom

• absurdné poviedky s prkami hororu alebo s erotickými až morbídnymi prvkami

• okrem jednej poviedky (Vianočná cesta) sa všetky odohrávajú počas horúcich letných dní

- poviedky zobrazujú človeka v krajných situáciách, resp. v afekte, v príbehoch sa prelína smútok s humorom či realita s nereálnom

• hrdinovia = ľudia nespokojní so životom, stále prežívajú „psie“ dni, neustále sa dostávajú do konfliktu s okolím, nevedia si nájsť miesto v živote

zbierka noviel a poviedok Nočné správy ---> prvky magického realizmu, iracionálne a tajomné poviedky (veľa nevysvetliteľných záhad), hrdinovia majú problémy v práci aj v rodine, z týchto problémov nevedia nájsť východisko

Dušan Dušek

• ovplyvnený magickým realizmom (fantázia, snovosť, imaginácia) a postmodernou

• častý motív smrti (považuje ju za súčasť života), ale aj motív erotiky a motív dospievania

• zmysel pre detailné opisy

- komickosť, sebairónia

• hrdinovia = nenápadní, jednoduchí a citliví ľudia

- témy = detstvo, staroba, partnerské vzťahy, ľudská osamelosť

- príbehy sú regionálne zakotvené (Záhorie, Piešťany, Šaštín)

zbierka poviedok Kufor na sny ---> krátke a na prvý pohľad jednoduché poviedky, detailne zachytávajú každodenný život (detstvo, erotika, generačné vzťahy), niektoré poviedky sú autobiografické, iné nie, bezsujetová próza (rozprávanie bez dramatickej akcie a gradácie)

Čo symbolizuje kufor? kufor ako symbol súkromia, možno ako symbol cestovania v čase, vzhľadom na to, že rozprávač spomína a niekedy smúti za minulosťou