Svetový realizmus

(pol. 19. storočia)
 
Druhá polovica 19. storočia je charakteristická veľkými zmenami v spoločnosti. V 1848 roku dochádza k celej západnej Európe k rúcaniu feudalizmu a k vytváraniu kapitalizmu. Kapitalizmus oslobodzuje človeka, ale vznikajú ďalšie problémy. Dochádza k priemyselnej revolúcii a objavom. To spoločnosť zásadne mení. Rozvoj prírodných vied (čo sa dá overiť) – pozitivizmus.
 
Z tohto všetkého vzniká nový smer – realizmus – zobrazuje typických ľudí v typických situáciách. Vznikol vo Francúzsku, v Anglicku a neskôr dosahuje vrchol v ruskej literatúre. Prevláda prítomnosť. Jazyk je jednoduchý, ľudový. Prevláda prozaická tvorba. Niekedy sa vkladajú do realistického diela romantické prvky.
 
Zakladateľom bol Auguste Comte – uprednostňuje len to, čo je skutočné, reálne, objektívne poznanie skutočnosti, uprednostňuje predovšetkým rozum.
 
-  hlavný hrdina – obyčajný človek zo všetkých spoločenských vrstiev. Má typické charakterové vlastnosti a je formovaný v typických spoločenských podmienkach.
-  realista zobrazuje každodenný život na základe skúseností.
 
Anglická literatúra
 
Charles Dickens
Pochádzal z chudobnej rodiny úradníka. Jeho otec narobil plno dlhov a dostal sa do väzenia. Dickens ako 10 ročný začal pracovať v továrni. Bol samoukom. Neskôr sa stal zapisovateľom na súde a reportérom. Súčasne začal aj literárne tvoriť.
 
Román Pamäti Klubu Pickwickovcov – zobrazil Anglicko v 19. storočí. Zobrazuje putovanie pána Pickwicka a jeho troch priateľov po anglickom vidieku. Chceli lepšie poznať život. Pickwick je dobrák, čudák – chce naprávať krivdy. Často sa dostáva do komických situácií. Jeho sluha Sam Weller sa riadi sedliackym rozumom. Pod jeho vplyvom sa mení Pickwick na postavu, ktorú vydiera advokátska firma. Radšej sa nechá zatvoriť do väzenia pre dlžníkov, akoby mal platiť vydieračom.
Jeho opisy sa striedajú s kritikou anglického zákonodarstva a sociálnej nespravodlivosti.
 
Román Oliver Twist – je to jeho najznámejšie dielo. Opisuje malé mesto, do ktorého pricestovala neznáma tehotná žena, ktorá bola veľmi zámožná, ale nikto nevedel odkiaľ prišla. Porodila tam chlapca, ale pri pôrode zomrela. Nikto nevedel čo s tým dieťaťom. Tak ho pomenovali podľa kalendára a dali ho do sirotinca. Vyrastá v rôznych sirotincoch. Spisovateľ tu opisuje katastrofálnu situáciu v sirotincoch. Na druhej strane to bol pokrok, že takého zariadenia existovali. Štát dával peniaze do sirotincov, ale nikto nekontroloval kam tie peniaze idú. Strážcovia sa obohacovali a deti žili v príšernom prostredí.
Dickens skonštatuje, že dieťa ktoré túto starostlivosť prežilo muselo byť veľmi silné. Oliver Twist toto všetko prežil a keď trošku vyrástol, utiekol zo sirotinca a dostal sa do londýnskeho podsvetia. Ale aj tam našiel dobrých obetavých ľudí. Oliver má dobré zdravé jadro a nenechal sa zlákať na nečestné veci. Nakoniec sa mu náhodou podarí objaviť svojich príbuzných, ktorí sú bohatí a vynahradia mu všetky tie hrozné roky v sirotinci.
Autor tu odhaľoval pokrytectvo spoločnosti.
 
Román David Copperfield má autobiografické črty. Román Malá Doritka – zachytáva spoločenské a triedne protiklady. Skromná a pracovitá Amy (Doritka) je oporou rodiny, ktorej otec sa dostane do väzenia pre dlžníkov. Známe sú aj jeho Vianočné knihy, z ktorých je známa Vianočná koleda.
 
Francúzska literatúra

Stendhal (vlastným menom Henri Beyle)
Napísal aj Napoleonov životopis.
 
Román Červený a čierny – zobrazuje pomery vo Francúzsku v prvej polovici 19. storočia. Všíma si najmä to, že vo Francúzsku bola spoločnosť presne rozdelená a bolo v nej nemožné prekročiť z jednej spoločenskej vrstvy do druhej. Ten kto nemal urodzený pôvod, mohol urobiť kariéru iba ako vojak alebo kňaz.
Takto sa odvíja aj život Juliena Sorela, ktorý je veľmi schopný a ctižiadostivý. Rozhodne sa skoncovať s chudobou a zvolí si kariéru dôstojníka. Po Napoleonovej porážke sa stáva kňazom. Na koniec zistí, že je príťažlivý pre ženy a že kariéru môže urobiť prostredníctvom nich. Robí vychovávateľa v jednej rodine a strašne sa do neho zaľúbi pani domu. Po čase si našiel inú ženu, ktorá je slobodná, šľachtičná a je pripravená na to, aby sa za neho vydala. Hoci má svoju prvú milenku celkom rád, toto je pre neho veľká príležitosť a ona mu stojí v ceste. Pokúsi sa ju teda zastreliť. Nič sa jej nestane, ale on sa dostane pred súd. Obidve bojujú o jeho záchranu, ale nepodarí sa to, pretože on pri súdnom procese obvinú celú spoločnosť. Odsúdia ho na trest smrti a popravia ho.
Čierna farba ju zobrazuje konflikt a červená ľudskú túžbu po plnom a vášnivom živote.
 
Román Kartúza Parmská – mladý šľachtic utečie z despotického domova a pridá sa k Napoleonovi. Je svedkom jeho porážky pri Waterloo. Sklamaný sa vracia do Talianska, kde sa pripravuje v seminári na kňazské povolanie. Po štúdiách sa dostáva do najvyššej spoločnosti. Svoj život končí v kartuziánskom kláštore.
 
Honoré de Balzac
Pochádzal zo stredných vrstiev. Vyštudoval právo. Jeho otec bol pomerne úspešný obchodník a sníval o tom, že to syn po ňom raz prevezme. Lenže Balzac si zmyslel, že bude spisovateľom. Rodičia s tým nakoniec súhlasili. Odišiel do Paríže. Ale len pod podmienkou, že ho budú podporovať len 1 rok a ak za sa tento rok nestane slávnym, vráti sa domov. Slávnym sa nestal, ale rozhodol sa, že sa domov nevráti. Začal tvoriť umelecky nehodnotnú literatúru, ktorá sa dobre predávala. Ale ani jedno z týchto diel nepodpísal vlastným menom. Jeho život bol plný práce. Nedokázal si udržať peniaze. Zoznámil sa s Poľsko-ruskou kňažnou. Vznikla veľká láska cez poštu. Nakoniec sa aj stretli a zobrali sa, keď bol na smrteľnej posteli. Písal kritický realizmus. V jeho románoch chcel zobraziť všetky spoločenské vrstvy.
 
Napísal románový cyklus Ľudská komédia – sú to romány a poviedky – zobrazujú francúzsku spoločnosť v 19. storočí. Cyklus sa rozdelil na:
Štúdie mravov – osvetľujú sociálne účinky
Filozofické štúdie – vykresľujú príčiny spoločenských síl
Analytické štúdie – vysvetľujú príčiny všetkého diania vo svete
Štúdie mravov – patrí sem román Gobsek – vykreslil v ňom typ úžerníka držiaceho sa svojich zásad.
 
Román Otec Goriot – bohatý obchodník žije pre svoje 2 dcéry. Dal im celý majetok, aby sa mohli dobre vydať a dostať sa do vyšších kruhov. Jedna sa vydá za baróna a druhá za bankára. Goriot sa presťahuje do chudobného penziónu, aby mohol byť blízko svojich dcér. Nechce vidieť, že ho zneužívajú a hanbia sa za neho. Platí za ne dlhy, rozpredáva svoj majetok a sám chudobnie. Okolie ním opovrhuje a vysmieva sa mu. Jediný na jeho strane je chudobný študent. Goriot zomiera chudobný a opustený.
 
Filozofické štúdie – patrí sem román Šagrénova koža.
Mladý šľachtic chce skoncovať so životom, pretože nemá dosť síl napísať dielo Teória vôle. Dostane do daru osliu kožu, ktorá mu splní všetky jeho želania. Za každým prianím sa tá koža o kúsok zmenší a zároveň sa mu skracuje život. Stane sa bohatým a slávnym, získa lásku žien. Prenasleduje ho strach zo smrti, ale tak po všetkom túži a má stále nové a nové priania, až nakoniec zomiera.
 
Analytické štúdieFyziológia manželstva, román Eugénia Grandetová – starý Grandet je lakomý. Celý život zhŕňa peniaze. Nechcel jej dovoliť, aby sa vydala. Keď zomiera, jeho dcéra zostáva sama a majetok rozdáva medzi chudobných.
 
Vo Francúzsku vzniká ďalší druh kritického realizmu naturalizmus. Za jeho zakladateľa sa považuje Emil Zola.
 
Uznával Balzaca, obhajoval impresionizmus. V literatúre vypracoval teóriu, že román musí byť postavený na vedeckom základe. A pretože človek je súčasť prírody, jeho povaha je formovaná dedičnosťou a prostredím, v ktorom človek žije. Spisovateľ má byť len nestranným pozorovateľom a registrátorom faktov. Vniesol do literárnej tvorby vecnosť a dokumentárnosť a niektoré obchádzané témy – najmä prostredie deklasovaných spoločenských vrstiev (zlodeji, alkoholici, prostitútky), ľudské vášne, krutosť, násilníctvo a pudové konanie.
 
Svoju teóriu potom uplatnil v románovom cykle, ktorý pozostával zo zväzkov Rougon – Macquart. Tu vystupuje 32 hlavných postáv a 1000 vedľajších postáv. Vplyv dedičnosti a prostredie rozvinul na potomkoch niekoľkých generácií, na ktorých s prejavovali vplyvy týchto defektov (duševné choroby, alkoholizmus). Vplyv dedičnosti – duševne chorá žena, milenec alkoholik. Vplyv prostredia – programovo rozmiestnil postavy do prostredia napr. finančníci, politici, kňazi, vojaci, roľníci, ...
 
Cyklus má najvýznamnejšie romány:
Germinal – po prvý krát predstavil v dejinách francúzskej literatúry proletariát a jeho boj proti kapitalizmu a utláčateľom, zároveň predstavil ťažký život baníkov a ich pracovné podmienky.
Brucho Paríža
Zabijak – predstavil v ňom svet parížskych krčiem, úpadok, neresť a opilstvo. Toto dielo je považované za dielo pravdy. Zabijakom chudoby a robotníkov bol alkohol a krčmy. Celú túto zápornú stránku tejto skutočnosti zobrazil na úpadku robotníckej rodiny, v ktorej otec i matka prepadnú alkoholu a ich dcéra pod vplyvom zlej výchovy, okolia sa skazí a stáva sa z nej kurtizána. Meno tejto dcéry je Nana. Stáva sa hrdinkou aj v ďalšom románe.
Nana – tu autor opisuje je detstvo. Už od detstva sa chová ako nezbednica, ale plné zvedavosti. Ako učnica v kvetinárstve chodí na nočné zálety. Keď sa to rodičia dozvedia, bijú ju, ale pre ňu to nič neznamená, lebo opovrhuje rodičmi alkoholikmi. Vždy keď ich našla opitých, utekala z domu do tanečných škôl. Rodičia sa s tým nakoniec zmierili. Nana začína kariéru herečky a kurtizány. Ako herečka nie je veľmi úspešná a necháva sa vydržiavať bohatými milencami. Stáva sa idolom spoločnosti, za sebou však necháva nešťastie lebo bohatých mužov svojou náročnosťou ruinuje a klebetami rozvracia ich manželstvá. To je jej pomsta za svoju pôvod a chudobu. Nana sa po úspechu v Rusku vráti ku chorému synovi a jej život končí chorobu v špinavej hotelovej izbe.
Autor odhaľuje zákulisie horných vrstiev parížskej spoločnosti.
Pod pokrievkou
Štvanica
 
Ruský realizmus
Prichádza oneskorene voči Európe. Diela si získali značnú popularitu aj na západe. Rusko bolo zaostalou krajinou, ruský národ bol v tvrdom nevoľníctve. Hlavne tí, ktorí vlastnili pôdu boli cudzieho pôvodu, šľachta sa starala len o seba. Vzorom bolo Francúzsko. Nemali záujem o budovanie priemyslu – orientovalo sa na poľnohospodárstvo. Zrodili sa tu významné diela.
 
Nikolaj Vasilievič Gogoľ
Písal poviedky z prostredia, z ktorého pochádza Ukrajinec – prirodzené prostredie, život obyvateľstva. Knihy poviedok Večery na laze neďaleko Dikaňky, Mirhorod. Využil tu rozprávačský talent. Ako prvý z ruských realistov zobrazil veľkomestské prostredie.
 
Peterburské poviedky – z mestského prostredia – vystupujú tu zväčša úradníci, ich osudy.
Plášť – chudobní ľudia, ktorí poctivo pracujú, ich práca im neprináša žiadny úžitok. Kritizuje to všetko cez postavu úradníka.
 
Divadelná hra Revízor – satirická komédia. Odhaľuje tu absurdné pomery v Rusku – úplatkárstvo. V jednom malom meste si úradníci vládli, tak ako chceli. Jediné čoho sa báli bol revízor, ktorý sem-tam prišiel z Petrohradu, ale aj s tým mali svoje skúsenosti. Do mesta prichádza muž, ktorého si zmýlia s revízorom. Úradníci mu hneď núkali peniaze a obklopovali ho dobrotou. Ten mal najskôr strach, pretože bol tiež podvodníkom, no neskôr to začal využívať. Keď mal pocit, že to všetko už stačilo, odchádza z mesta, ale ešte krátko predtým napísal priateľovi list, v ktorom opisoval hlúposť týchto úradníkov. Tento list sa im však dostáva do rúk a boli zhrození. Na to prichádza do mesta skutočný revízor a stretáva sa so skutočnými nedostatkami, ktoré chcú skryť.
Po predstavení tejto hry nastáva veľké pohoršenie. Gogoľ musel odísť.
 
Dielo Mŕtve duše – je pomerne rozsiahle. Vysmieva sa z vidieckej šľachty. Hlavný hrdina chce zbohatnúť podvodom na úkor zlej legislatíve. Cestuje po Rusku a od statkárov skupuje mŕtve duše (mŕtvych nevoľníkov, ktorí boli ešte evidovaní a statkári za nich museli platiť štátu dane). Vymyslel si, že keď má dostatok nevoľníkov = môže získať pôžičku.
 
Leva Nikolajevič Tolstoj
Bol ruský gróf – z vysokej šľachty. Za svoje myšlienky bol tiež odsúdený ruskou spoločnosťou. Vylúčili ho z cirkvi. Netrpel biedou a ani nemusel odísť z Ruska. Skoro celý svoj život prežil na šľachtickom rodinnom sídle – Jasná Poľana. Tolstoj veľmi ovplyvnil aj Slovensko. Osobne sa poznal s niektorými významnými predstaviteľmi a aj s T. G. Masarykom. Tolstoj bol aj filozofom. Zastával názor kresťanskej filozofie: „Zlu sa nemá odporovať násilím.“
 
Spočiatku písal krátke poviedky Detstvo, Chlapčenstvo, Mužstvo, Schastopoľské poviedky.
 
Najväčšie dielo je epopeja = veľký román, kde nie je len jedna scéna, ale obklopujú ju aj iné témy: Vojna a mier – odohráva sa v Rusku. Hrdinova tu nie sú zámožní. Ide tu o vojnové udalosti = bitka pri Slávkove, vpád Francúzov do Ruska – bitka pri Borodíne. Vystupujú tu aj skutočné historické postavy – Kutuzov, Napoleon, cár Alexander. Zobrazuje tu ale aj osobný, spoločenský život postáv, účasť na vojen, city, prírodu. Dielo má humánny charakter.
 
Anna Karenina – opisuje ruskú šľachtu. Hlavná hrdinka je mladá žena, ktorá sa ako všetky šľachtičné vydala bez lásky za vysokopostaveného muža, ktorý bol o mnoho starší ako ona. Zaľúbila sa do mladého dôstojníka. Pretože chcela konať čestne, chcela sa rozviesť. Na tú dobu to bolo veľmi odvážne. Keby zostala v manželstve bez lásky a mala by milenca, nikto by ju neodsudzoval. Ale to, že sa chcela dať rozviesť jej spoločnosť neprepáčila a úplne ju odvrhla. Psychicky to nezvládla a spáchala samovraždu.
 
Vzkriesenie – tu autor opisuje súdny prípad. Poradca spozná odsúdenú prostitútku, ako dievča, ktoré kedysi zviedol. Poradca otrasený jej osudom jej ponúka manželstvo. Ona ho ale odmieta.
Autor tu zobrazil všetky vrstvy ruskej spoločnosti. Odsudzuje správanie vyššej spoločnosti, byrokraciu na ruských súdoch a podmienky vo väzeniach.
 
Anton Pavlovič Čechov
Bol slávny dramatik. Autor divadelných hier, ktorý bol pôvodne lekár. Vo svojich hrách zobrazoval ruskú šľachtu a postupný úpadok šľachty. Ako strácala majetky a ako sa šľachtici nevedeli postaviť životu. V dielach sa málo venuje deju ale je tam plno úvah. Tento typ divadelnej hry dostal názov lyrická dráma.
 
Višňový sad – zobrazuje tu rozpad šľachtického sídla, ktoré sa dostáva do vlastníctva novodobej spoločenskej triedy – buržoázie. Zobrazuje tu konfrontáciu starého sveta a nástup nového dravého podnikateľského sveta. Pôvodný majitelia panského sídla s višňovým sadom Ravenská a jej brat Gajev vystupujú ako ľahostajné osoby k životu iných ľudí. Keď na dražbe predajú ich majetok, Ravenská odchádza do Paríža a na majetku zanecháva svoju nezaopatrenú dcéru a zabúda na verného starého sluhu. Ešte zápornejšia bola postava jej brata, ktorý opovrhuje všetkým čo nie je šľachtické. Zaujímavá je aj postava kupca, ktorý dáva vyrúbať nádherný višňový sad. Predstavuje sily prítomnosti, ktoré ničia všetko krásne, čo im príde do cesty.
 
Divadelná hra Čajka – hovorí o mladej herečke, ktorá odchádza z dediny do mesta uplatniť svoj talent. Prostredie veľkomesta a jeho morálka však nežičia talentovaným jednotlivcom. Ubíjajú aj Ninu, ktorá sa nakoniec vracia domov ako slobodná matka poznamenaná zápornou životnou skúsenosťou a s podlomeným zdravým.
 
Poviedka Izba č. 6 – je to izba, kde kruto zaobchádzajú s duševne chorými ľuďmi. Bol tu jeden lekár, ktorý mal miernejšie postupy hlavne pre jedného mladého pacienta, ktorý mal pokrokové názory a bol tu zatvorený pre ne. Nakoniec sa ocitol na izbe č. 6.
 
Divadelná hra Tri sestry – príbeh o 3 sestrách, ktoré sa túžili dostať do Moskvy z malého mestečka (Moskva bola ich mestom detstva – mali na ňu pekné spomienky). Ich brat však chce zostať v malom mestečku, pretože sa tam oženil. Osud jednotlivých sestier ich nakoniec donútil, aby sa zmierili s tým, že zostanú v provinčnom malom meste. Zápletka nie je výrazná, autor rozoberá osudy postáv.
 
Ujo Váňa – spravuje majetok profesora, aby mal on v meste pohodlný život. Po príchode sa ukáže ako egoista, majetok chce predať. Nakoniec sa pri roztržke ukáže, že majetok patrí ujovi Váňovi a jeho dcére z 1. manželstva.
 
Česká literatúra

V Čechách sa začína veľmi prudko rozvíjať národný život. Najmä v Prahe – Národné divadlo, Prvá reprezentačná divadelná scéna. Rozvíja sa aj literatúra.
Medzi najvýznamnejších predstaviteľov patria Ján Neruda, Svätopluk Čech, Alojz Jirásek.
 
Ján Neruda
Básnik, prozaik, novinár. Narodil sa v Prahe na Malej strane – bolo to veľmi chudobné prostredie a poznačilo jeho tvorbu. Prežil tu celý svoj život.
 
Kniha krátkych próz Arabesky – sú tu zobrazené postavy poznačené svojím povolaním a spoločenským prostredím. Používa tu humor a satiru. Obraz pražského prostredia. Väčší dôraz kladie na povahu postáv ako na dej.
 
Kniha próz Povídky Malostranské – autorovi sa v nich podarilo zachytiť vzájomné vzťahy ľudí výrazných individuálnych čŕt, ale dobre charakterizujúcich starosvetské ovzdušie Malej strany v roku 1948. Autor po prvý krát uviedol do českej literatúry mestské obyvateľstvo. Zobrazil dobovú nákladu, ale aj malomeštiansku spoločnosť, v ktorej je plno intríg, klebiet, malicherností a zhonu za majetkom a spoločenským postavením. Autor kladie dôraz na rozoberanie ľudských pováh a konaní. Vykresľuje smiešne postavy a postavičky, figúrky prázdnych nadutých mešťanov, ktorí sa vyvyšujú nad jednoduchých ľudí. Autorove sympatie patria jednoduchému človeku. Vystupujú tu postavy v rôznom vekovom rozpätí ešte aj mŕtvy. Postavy z rôzneho sociálneho začlenenia. Od žobrákov až po profesorov gymnázia a až po schudobnených šľachticov. Postavy žijú v realite, ale aj v ilúziách a snoch, ktoré si robia o svojom postavení. Kniha je svojráznym obrazom mestského života, v ktorom žijú svojrázne postavičky. Cítiť tu nevôľu autora nad osudom ukrivdených a nepochopených často osamelých ľudí. Pre nich má humorné porozumenie. Za to vyšších úradníkov a pánov, častuje tvrdým satirickým výsmechom. Vidí ich ako ľudí bez vlastného názoru, ktorý len vykonávajú nariadenia a boja sa o svoje postavenie.
 
Poviedka Doktor Kazisvět – Doktor Kazisvět žije samotárskym životom. Hoci je lekár, nikdy nikoho neliečil, vyhýbal sa ľuďom. Až raz pri pohrebe radcu spadne truhla a otvorí sa. Náhodou ide okolo a skonštatuje, že nie je mŕtvy. Od tejto udalosti sa zvýši záujem o jeho osobu. Začnú ho uznávať, on však naďalej ostáva uzavretý, nevšíma si ľudí, a preto ho verejne začínajú nazývať Dr. Kazisvět, pretože spôsobil sklamanie časti pohrebného sprievodu, ktorí sa tešili z jeho smrti (z finančných dôvodov) a pokazil taký krásny pohreb.
 
Poviedka Jak si pán Vorel nakouřil pěnovku – v nej zobrazuje ľahostajnosť, necitlivosť, bezcitnosť Malostrančanov, ktorí medzi seba neprijali vidiečana Vorla. Zdá sa im trúfalý tým, že si tam otvoril malý obchodík. Aby k nemu ľudia nechodili nakupovať, začala jedna stará dievka rozhlasovať, že v obchode fajčí a tovar smrdí od dymu. Pán Vorel sa dostáva čoraz viac do izolovanosti, jeho obchod pustne, Vorel zbankrotuje a obesí sa. Zdanlivo dobrátski meštiaci ani nechápu kam ich zlomyseľná ľahostajnosť priviedla odstrkovaného a osamelého človeka.
 
Poviedka O měkém srdci paní Rusky – rozpráva príbeh klebetnice, ktorá sa vyžíva v chodení na pohreby, kde každého oplakáva. Potom sa z jej rečí ako mimochodom dozvedáme o mŕtvych ľuďoch. Napr. o nečistom zázemí bohatého kupca, za ktorým sa skrýva nejedna ľudská tragédia alebo o praktikách pražskej polície pred rokom 1848, o dvojakej tvári úradníkov a o tom, odkiaľ sa zjavovali.
 
Poviedka Přivedla žebárka na mizinu – je psychologická poviedka o tom, ako človek mená veriť klebetám, lebo tie narobia veľa zla.
Hovorí sa o žobráčke a žobrákovi, ktorí žobrali pred kostolom. Žobráčka si zmyslela, že keby sa zosobášili, tak by si spojili nažobrané peniaze. Žobrák túto ponuku odmietol a ona si začala vymýšľať a ohovárať ho. Rozšírila, že má strašne veľa peňazí, že ma v Prahe dom a že sa iba tvári ako žobrák. Ľudia tomu uverili a prestali mu dávať peniaze. To že to bolo klamstvo, zistili až keď ho za jednej krutej zimy našli zamrznutého.
 
Najlepšou a najrozsiahlejšou poviedkou je Týden v tichém domě – zachytil tu život nájomníkov v jedno z najtichších malostranských nájomných domov v priebehu jedného týždňa. Každou rodinou sa zaoberá zvlášť a tak tu vykresľuje mnoho typov postáv. Básnik Václav má autobiografické črty. Jeho rozprávanie o nájomníkoch je pestré a pikantné, používa srdečný humor, miestami prechádza k satire, ale tá je zhovievavá.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/2855-svetovy-realizmus/