Nemecký román, Remarque, Stratená generácia

Erich Maria Remarque

- veľký odporca vojny a predstaviteľ expresionizmu (vo svojich dielach zobrazuje skutočnosť, zveličuje jej záporné javy, používa „živý“ slovník a kontrasty), čiastočne patril k stratenej generácii

- hrdinovia Remarqueových diel sú v opozícii proti násiliu, majú zmysel pre humanizmus, lásku, priateľstvo a úctu

romány: Traja kamaráti (hlavná myšlienka = oslava priateľstva), Nebo nepozná obľúbencov

Na západe nič nové

- rozprávačom je mladý vojak Paul Bäumer (citlivý chlapec píšuci básne), ide o autobiografickú postavu

- hlavný hrdina a jeho spolužiaci zo septimy sa prihlásia na front (presvedčí ich triedny profesor na gymnáziu, ktorý tvrdí, že vojna nič nie je)

- Paul zabije iba raz (má výčitky svedomia, zaumieni si, že napíše žene mŕtveho Francúza a finančne jej to vynahradí)

- postavy postupne vidia nezmyselné a zbytočné umieranie, ich postoj sa mení – pociťujú k vojne odpor

- Paul Bäumer zomiera ako posledný v októbri 1918, keď rozhlas iba sucho oznamuje: „Na západe nič nového.“

- autor poukazuje na absurditu vojny a umierania (Paul sa zamýšľa nad tým, aký zmysel má zabíjanie človeka človekom, aj keď stoja na opačných stranách frontu, obaja sú predsa obyčajní ľudia, ktorí ani nevedia, prečo prišli bojovať)

- Remarque využíva v diele rozprávací slohový postup (ja-rozprávanie) v kombinácii s opisným a úvahovým slohovým postupom, často vnútorný monológ hlavnej postavy, zvolacie vety, rečnícke otázky, ale aj vonkajší monológ (keď sa Paul prihovára nepriateľskému vojakovi)

- kontrasty (motýľ na prilbe mŕtveho vojaka, spev škovránkov a dunenie kanónov)

- autor občas používa krátke, úsečné vety, čím stupňuje myšlienku a zdôrazňuje jej význam (zároveň chce vyvolať u čitateľa určité napätie), krátke vety strieda s dlhými, plnými slovies, čím sa dej posúva dopredu

hlavná myšlienka = osudy a pocity mladej generácie, ktorá sa ešte nenaučila žiť a už sa musela naučiť zabíjať

„Všetci sme stratení – stratení pre život v mieri.“

Stratená generácia

- v medzivojnovej literatúre prevládala próza, objavujú sa nové tendencie, t.j. psychologizácia (ponor do psychiky hlavnej postavy, ktorá má výčitky svedomia) a lyrizácia (časté používanie metafor, kontrastov, atď.)

- z tohto literárneho obdobia pochádza stratená generácia = skupina amerických prozaikov (silne citovo založení), ktorí prežili koniec vojny v Európe a vyjadrovali pocity ľudí poznamenaných vojnou, často neschopných zmieriť sa s povojnovou skutočnosťou a zapojiť sa do povojnového života, autorkou pojmu lost generation bola Američanka žijúca v Paríži Gertrude Steinová, generáciu tvorili najmä Američania Hemingway a Faulkner

témy: vojna, hospodárska kríza, fašizmus, život emigrantov, individuálne problémy človeka (osamotenosť, depresie)

Všetci autori, ktorí opisujú 1. svetovú vojnu, zdôrazňujú jej zbytočnosť a nezmyselnosť!