Satira v slovenskej literatúre

Ján Chalupka
Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali – v tejto veselohre nás autor uvádza do malého mesta a zosmiešňuje odrodilstvo, klebetárstvo, honbu za dobrým výdajom a hlúposť. Je to obraz dvoch protichodných svetov – zanikajúceho feudalizmu a zrodu národne uvedomelej inteligencie. Hlavnou postavou je čižmár Tesnošil. Dej sa rozvíja okolo neho a jeho rodiny. Dej sa odohráva v čase, keď do Kocúrkova prichádza učiteľ Sloboda, ktorého chce čižmár pre svoju dcéru, ktorú on nechce. V týchto postavách opisuje zadubenosť a obmedzenosť, ktorá je príčinou a prekážkou pochopiť súčasné spoločenské pomery. Postavy sú slovenského pôvodu, no vzdávajú sa slovenskej reči. Používajú maďarskú a latinskú, ale ani jednu z nich neovládajú. Protiklad tejto spoločenskej triedy je učiteľ Sloboda. Je to postava blízka štúrovskej generácií.
 
Chalupka veľmi dobre poznal malomestský život. V ňom našiel prameň pre námety svojich veselohier. V nich označuje pomery a ľudí s obmedzenými malomeštiackymi náhľadmi.
 
Božena Slančíková – Timrava
Literárne diela Timravy môžeme rozdeliť na 4 tematické okruhy:
-  diela z dedinského prostredia
-  z prostredia vidieckej inteligencie
-  diela s vojnovou tematikou a z obdobia 1. Československej republiky
-  práce autobiografické, ktoré vyjadrujú názor spisovateľky na pálčivé spoločenské otázky
 
Tvorba Timravy je prevažne otvorená a ostrá kritika spoločenských pomerov. Dedinské prostredie, ktoré dôkladne poznala, pretože sa v ňom celý život pohybovala, ju najviac zaujímalo. Zaujímal ju aj postoj inteligencie k +ľudu a k otázkam národným. Jej dielo signalizovalo od začiatku, že ide o umenie späté so životom, mala dobrý pozorovací talent a pohotovo a neúprosne pravdivo odhaľovala vzťahy a konflikty spoločnosti. Uvedomovala si, že príčinou zlého sociálneho postavenia dedinského človeka je často aj on sám. Všímala si dedinskú inteligenciu, jej prázdny život, časté zábavy, kartovanie, a to, že venovali málo pozornosti práci (predstavila ich ako zbytočných ľudí, napr. poviedky Veľké šťastie, Ťažké položenie).
 
Ďalšie práce čerpajú námety z dedinského prostredia, konflikty majú sociálne pozadie. Autorka poukazuje na zaostalosť dedinského človeka, jeho neschopnosť prispôsobiť sa novotám, aj keď vo vlastnom záujme. Medzi najkritickejšie práce patrí poviedka Ťapákovci – je to najkritickejší obraz slovenskej dediny, zaostalosť, zápecníctvo. Ťapkovci sú slovenská rodina veľmi rozvetvená. Je ich 16 v jednej izbe. Žili tak preto, lebo sú leniví postaviť si dom. Neboli tak veľmi chudobní. Manželka najstaršieho brata je Iľa. Je panovačná a prezývajú ju Iľa Kráľovná. Je pôrodnou babicou, čistotná a núti muža, aby sa od Ťapákovcov oddelili a postavili si dom. On je však pravý Ťapák. Protivníčkou v ženských hádkach je Anča, prezývaná Zmija. Je stará dievka. Do pásu je pekná, ale nemôže chodiť. Je nešťastná, nikdy sa nevydá. Závidí Ile jej životaschopnosť. Robí jej napriek, vyvoláva hádky. Keď Iľa videla, že muž nechce stavať dom, odišla slúžiť do farárov. Vytrvala tam. Muž ju išiel navštíviť. Vtedy mu povedala, aby si postavili dom. V tejto novele sa každému ťaží aj slovo prehovoriť.
 
1. svetovú vojnu zobrazila v rozsiahlej novele Hrdinovia. Je to ironický názov. Dielo je o dedine, ktorú zastihla 1. svetová vojna. Začína sa tým, že ráno prechádza dedinou bubeník. Zastane, zabubnuje a povie, že Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny. Sú tam určité typy postáv. Slovenská dedina vyzerala tak, že sa delila na určité vrstvy. Boli tam sedliaci, ktorí rozprávali nárečím, chodili v krojoch, vrchnosť, boli to vzdelanejší ľudia, dedinskí úradníci, notár, farár. Tí rozprávali spisovnejším jazykom. Vzápätí po tomto vyhlásení vojny začínajú odvody. Všetci muži schopní narukovať museli ísť na front. Notár – volal sa Laci Baláň – záporná postava, bezcharakterná. Myslel iba na svoj prospech. Chcel sa zapáčiť vrchnosti a posielal dedinčanov na front a hovoril aká je to česť bojovať a umrieť za cisára a vlasť. Klame iba do chvíle, kým do vojny museli ísť i úradníci, pretože R-U prehrávalo. Bol tam i podnotár – Širický. Bol idealistom, ktorý narukuje, ale nemá rád vojny. Išiel k červenému krížu – sanite. Bol pacifistom a chcel pomáhať ľuďom a nakoniec i tak zahynie lebo na bojisku vidí raneného človeka – nepriateľa Rusa, ale jemu je to jedno a i napriek streľbe ho ide odniesť a zabijú ho. Keď sa Baláň dozvedel, že Širický ide k sanite, povedal že tam mu bude dobre. Medzi sedliakmi sa vyním Ďuro – pekný, urastený muž, má úspech u žien, je veľmi sebavedomý, ľahkomyseľný. Opustil svoju milú, oženil sa so zámožnou dievčinou a do vojny ide akoby to bolo dobrodružstvo. Tvári sa ako hrdina. Tak ako tam išiel ľahkomyseľne, rovnako i zomiera. Na stráži si zapálil cigaretu – nepriateľ ho uvidel a zastrelil. V novele vystupuje i dievča Zuza, ktorá milovala Ďura, ale ten ju nechal a ona si z trucu zobrala hrbatého chlapa – škaredého. Ľudia o ňom hovorili, že nosí kotol na chrbte. Keď bol Ďuro mŕtvy, tak cítila zadosťučinenie, že nestratila muža, ktorý bol pracovitý, nemusel narukovať a má o seba postarané.
 
Janko Jesenský
Svojou poéziou sa radí do literárnej moderny. Je to rodák z Martina z chudobnej zemianskej rodiny. Pôsobil ako advokát. Počas vojny sa dostal do Ruského zajatia – tam vstúpil do Československých légií. Po skončení vojny bol županom. V Bratislave bol vytvorený krajinský úrad, kde pôsobil ako viceprezident. Bol stúpencom demokratizmu. Jeho Juvenílie – verše z mladosti – spadajú do 90. rokov 19. storočia. Ovplyvnili ho európsky romantici.
 
Próza – kritický realizmus. V nej nadviazal na kriticko-realistické tradície v Slovenskej literatúre. Jeho kritika formou satiry a humoru je spôsobom boja za nové pomery. Bol priekopníkom humoru a satiry v Slovenskej literatúre 20. storočia.
 
Kratšie prozaické práce: najvýznamnejšie Malomestské rozprávky – poviedky, sú tu spracované námety s malomestského prostredia. Podával v nich ostrú kritiku maloburžoáznej spoločnosti, jej života a morálky pričom využíval humor a satiru. Poukazoval na to, čo tvorilo obsah života tejto spoločnosti. Bola to najmä túžba po majetku a peniazoch, zábava, povyšovanie sa, ľahostajnosť vo veciach národných. Dôležitú úlohu tu hrali ľúbostné otázky. Základ príbehu utvorí konflikt, ako je napr. vnútorná citová alebo mravná kríza hrdinu. Protiklad medzi správaním doma a na verejnosti. Tieto vnútorné rozpory často autor kombinuje s rozpormi a nedorozumením alebo nepochopením, roztržkou medzi postavami. Jesenský dokázal na malom priestore povedať veľa. Cez detail vystihol podstatu spoločenského javu, na charakteristike jednej postavy načrtol istý spoločenský typ, ktorý reprezentoval celú vrstvu ľudí istého spoločenského a sociálneho zaradenia. Krátke prózy vynikajú neopakovateľnou kresbou postáv najmä z malomestského prostredia a často sa stretávali s nevôľou v tomto prostredí.
 
Jednou z poviedok je Štvorylka – v nej sa vysmieva z mestského úradníctva, Rakúsko-Uhorských dôstojníkov a rozmarov dievčat na konci 19. storočia. Dejovú osnovu tvoria nedorozumenia okolo malomestského plesu. Jeho prípravami žije celé mestečko. Domácej pánskej honorácií ho pokazia dôstojníci. Svojim príchodom ich obrali o tanečnice, ktoré radšej sľúbili tanec dôstojníkom ako miestnym mládencom. Ples preruší poplach a náhly odchod dôstojníkov. Dievčatá tak prišli o zadané tance. Ohrdnutí mestskí gavalieri strávili zvyšok plesu v kaviarňach pri kartách a koketné tanečnice sedeli do rána na plese.
 
Tvorba Jesenského vyvrcholila dvojzväzkovým románom Demokrati – je to kritický obraz medzivojnového života v 1. Československej republike – najmä satira na vysoké úradníctvo, vládnuce buržoázne a malomestské vrstvy. Vystupuje tu iba niekoľko postáv a ústredné miesto medzi nimi má mladý úradník doktor Landík (právnik), ktorý predstavuje kladné mravné ideály. Prvá časť románu sa odohráva v Starom meste (nie je bližšie určené mesto v čase po 1. svetovej vojne). Autor sa tu pozerá kritickými očami na malomestské pomery a pozornosť upriamuje na postavy z úradníckych a meštiackych vrstiev. Dej románu sa točí okolo lásky ku kuchárke Aničke. Landík sa zoznámil s Aničkou o žartu, aby dokázal mäsiarovi Tolkošovi, že zmýšľa demokraticky, bez predsudkov a nerobí spoločenské rozdiely (založil spolok Rovnosť). Vzťah Landíka k Aničke vyvolal v malom mestečku pobúrenie, preto Landíka preložili do Bratislavy na krajinský úrad. Dejové ťažisko románu sa potom prenáša do Bratislavy (Nové mesto), kde presne autor označuje jednotlivé miesta, kde sa príhody odohrávajú. Landík po nástupe na úrad dosahuje rýchlo určitú kariéru. Navštívi príbuzného poslanca, doktora Petroviča a jeho boj o politickú moc. Petrovič je človek, ktorý prijal s rodinou buržoázny spôsob života a buržoáznu morálku. Má veľké príjmy a dôležité verejné funkcie. Na jeho správaní spisovateľ odhalil hrubý egoizmus a hmotárstvo. Je to človek, ktorý vyzdvihuje demokraciu navonok, ale pritom súhlasí, aby sa dostal v politickom boji do popredia nedemokratickými prostriedkami. Jeho životným krédom je politická moc a peniaze. Zatiaľ Landík prežíva ľúbostnú epizódu s jeho dcérou Želkou a dostáva sa do byrokratického mechanizmu. Vymaní sa z neho až na konci románu, keď sa opäť stretáva s Aničkou a ožení sa s ňou. Postavy vykresľuje prostredníctvom jazyka, jazykového prejavu. Demokrati je názov ironický.
 
Jozef Miloslav Hurban
Hurbanovou zásluhou vychádza prvá kniha v spisovnej slovenčine, druhý ročník almanachu Nitra. Ako obranca novej slovenčiny a literatúry sa prejavil v časopise Slovenskje pohľadi na vedi, umeňja a literatúru. V revolučných rokoch patril k najaktívnejším agitátorom a organizátorom. Príchod nových čias privítal básňou Bije zvon slobody, čujte ho národy. Vo svojich veršoch kritizoval odrodilstvo, veril v budúcnosť Slovákov. Najbližšia mu bola próza. Postoj k súčasnému spoločenskému životu prejavil v cestopisnej črte Prechádzka po považskom svete a v besedniciach Korytnické poháriky. Pomocou humoru a satiry pranieruje záporné stránky slovenského života najmä alkoholizmus, úžerníctvo a malomeštiactvo.
 
Najúspešnejšou jeho prózou zo súčasnosti je satirická novela Od Silvestra do Troch kráľov. Starý mládenec Ďorď Šuplata hľadá bohatú nevestu, no nakoniec si zoberie svoju starú slúžku Ilonu, keď sa dozvie, že vyhrala v lotérii. Ilona medzitým žreb predala. Príbeh sa odohráva v mestečku Bruchoslavice, kde prekvitá klebetárstvo, honba za majetkom, pýcha a nevzdelanosť. Vystupujú tu kladné i záporné postavy. Novela kritizuje meštiactvo a protivníkov slovenskej idei.
 
Ivan Stodola
Prekonával určitý priemer, písal z mestského prostredia (satiry, komédie, tragédie). Bol výborným pozorovateľom. Život malomesta a buržoázie mu poskytol dobrý materiál pre jeho prvú celovečernú hru Náš pán minister, ktorá sa hrala hneď na scéne SND. Je to komédia, v ktorej zobrazil pokrytecký život malomestských obyvateľov a ich snahu preniknúť do vyšších spoločenských kruhov. Je to o dedinskom zbohatlíkovi, ktorý rýchlo bohatne, ale duchovne zostáva obmedzený. Stodola si všíma jeho rodinný život, pôsobenie na verejnosti, kritizuje a zosmiešňuje túto postavu.
 
Slovnú komiku so satirickým tónom spojil Stodola v hre Čaj u pána senátora. Udalosťou, ktorá rozvírila malomestský život je príprava volieb. Autor sa vysmieva z obmedzenosti meštiakov, z ich bezohľadnosti a pachtenia o politickú moc. Usilujú sa dostať výnosné politické funkcie, výhodné postavenie. Táto hra svojou slovnou komikou prerastá až do grotesky.
 
Najznámejšou satirickou hrou je Jožko Púčik a jeho kariéra. Ide o satiru na falošne  chápaný humanizmus a módu zakladania spolkov dobročinnosti za prvej republiky. V diele zobrazil dva konkurenčné spolky, ktoré sa mali starať o ochranu väzňov a ich rodín: Humanitas a Benevolencia. Hra zobrazuje malomestské figúrky, medzi ktorými je hlavná postava drobného, nenápadného, svedomitého, skromného starého mládenca J. Púčika takmer rozprávkovou bytosťou pre svoju čestnosť a pedantnosť. Je tragikomickou postavou uprostred doby, v ktorej žil. Pracoval ako úradník v spolku Humanitas. Zo svojho skromného príjmu sa staral aj o ovdovenú sestru a jej deti – splácal aj dlžobu za svojho švagra. Nikdy sa na svoj osud nesťažoval. Púčika obvinili z krádeže peňazí v dobročinnom spolu Humanitas. Kým sa Jožko pri vyšetrovaní práva pasívne, spolky sa predbiehajú v starostlivosti o neho. Keď však vyjde najavo, že je nevinný, stratil dôveru nadriadených a prestal byť pre spolok zaujímavým. Spolok vyhlásil, že Púčik im spôsobil hanbu a dostal výpoveď. Hra je satirou na príživníctvo, nemorálnosť a predajnosť úradov.
 
Komédia Keď jubilant plače – v malom mestečku pracuje lekár, ktorému konkuruje mastičkárka. Ľudia viac veria jej zelinkám. Keď lekárovi ubúda pacientov, uzatvorí dohodu s mastičkárkou a ľudia sa k nemu začínajú znova vracať a jeho liečebné metódy sú vlastne podfukom. Autor touto komédiou chcel poukázať na politické dohody a šarlatánstvo, na karierizmus ľudí a morálne pokrivenia vtedajšej inteligencie.
 
Satirická komédia Mravci a svrčkovia – tu poukázal na tienisté stránky spoločnosti, v ktorej sa bezohľadní jednotlivci mohli bezpracne obohacovať. Robil to prostredníctvom podobenstva na usilovného mravca lachtikárskeho svrčka.
 
Július Barč-Ivan
Obohatil slovenskú drámu o nové témy aj umelecké metódy. Jeho dramatická tvorba má expresionistický charakter. V prvej hre 3000 ľudí spracováva sociálnu tematiku.
Satirická hra Mastný hrniec – je výsmechom karierizmu, úplatkárstva a pretvárky malomestských obyvateľov. Dej sa odohráva v modernom Kocúrkove v mestečku Ťuťotín. Komika sa zakladá na zámene osôb a rôl. V rozhlase oznámia, že stredoškolský profesor biológie Babík sa má stať ministrom. Všetci mu nadbiehajú, poklonkujú sa mu, a chcú ťažiť zo situácie. Keď sa ukáže, že to bol omyl, predstavitelia mestečka sa od neho odvrátia.
 
K vrcholom jeho tvorby patrí dráma Matka. Námet čerpá z prostredia baníckej rodiny. Znakmi sa hra približuje k realistickej tradícií slovenskej drámy, jej podstata však spočíva v zobrazení psychologických konfliktov. Ústredným motívom hry je materinská láska. Matka sa zúfalo snaží preklenúť vzájomnú nenávisť jej 2 synov, staršieho Jana a mladšieho Paľa. Postava mŕtveho otca vystupuje len v spomienkach. Jano je tvrdý chlap, ktorý chce získať vedúce postavenie v rodine, aby si mohol privlastniť malý rodičovský majetok. Ponižuje mladšieho brata Paľa, utláča ho a privlastňuje si práva prebrať mu i jeho dievča. Paľo ustupuje, odchádza do Ameriky, ale spor začína znovu, keď sa Paľo vráti bez peňazí. Janove vlastnícke a citové záujmy sú jeho príchodom ohrozené a preto ich všemožne bráni. Medzi bratmi dochádza k prudkej hádke, matka tuší katastrofu, a preto z veľkej materinskej lásky sa stavia medzi rozhádaných synov, a tak Jano namiesto svojho brata zabije matku. Matka sa stala vo svojej materinskej láske obeťou sporu o majetok. Je to postava osudová, ktorá veľmi trpí nesvornosťou svojich detí.