Literárna moderna v svetovej, slovenskej a českej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec dunky
Typ práce: Referát
Dátum: 04.06.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 188 slov
Počet zobrazení: 8 270
Tlačení: 439
Uložení: 545
Koniec 19. storočia je začiatkom vedecko-technickej revolúcie. Je to obdobie prevratných objavov, ktoré menia život ľudí. Tieto zmeny odráža umenie. Jeho kolískou je Paríž. Vzniká revolúcia vo výtvarnom umení a nový smer – impresionizmus. Názov dostal podľa obrazov od Clauda Moneta „Impresia“. Zakladateľom bol Eduard Manet – jeho obrazy napríklad – „Raňajky v tráve“, pohoršovali verejnú mienku. Ľudia nerozumeli týmto obrazom a nepáčili sa im.
 
Neskoršie obdobie je postimpresionizmus (Vincent van Gogh, Paul Gaugen, Cezanne, Lautrec). Ich osudy boli kruté.
 
Vincent van Gogh maľoval v prírode (Slnečnice, Obilné pole). Jeho obrazy sa začali predávať až po jeho smrti, život žil v chudobe.
Paul Gaugin mal výstredný život, po 40-tke odišiel na Tahiti, kde maľoval Tahiťanky.
Lautrec žil v Paríži, chodil do barov a maľoval tanečnice v baroch a kabaretoch.
Cezanne bol nešťastným človekom. Jeho diela boli známe až po jeho smrti.
Vznikajú aj nové prúdy v poézii a próze. Vo Francúzsku vzniká v próze naturalizmus, v poézii vzniká symbolizmus a dekadencia.
 
Symbolizmus (od slova symbol) si potrpí na krásne vyjadrovanie – básnické obrazy, melódia verša (báseň znie ako hudba). Základný stav je smutný – beznádej, depresia – splín.
Dekadencia básnici sa odvažujú zobrazovať aj zlé veci čím šokujú spoločnosť (svojou poéziou aj životom). Títo dostali názov prekliaty básniciPaul Verlaine, Arthur Rimbaud, Charles Baudelaire.

Charles Baudelaire
Prežil búrlivý život, pochádzal zo zámožnej rodiny. Mal sa stať diplomatom, ale on to odmietol a venoval sa literatúre. Tragicky zomrel ako mladý na týfus. Bol predstaviteľom dekadencie.
V tých časoch, umelci začínajú viacej cestovať a dostávajú sa do exotických krajín (J. Afrika, India), to ich ovplyvňuje a prinášajú si aj choroby. Mnohí z nich zomreli na pohlavnú chorobu - syfilis. Najprv sa im robili vredy po celom tele a zomreli  na paralýzu - ochrnuli.
Objavil a preložil dielo Havran, ktoré napísal  Edgar Alan Poe do francúzštiny. Havran sa zhovára s básnikom a hovorí mu, že stratil ženu, ktorú ľúbil a už nikdy ju neuvidí. Havran sa vracia ako symbol smútku v symbolizme.
Kvety zla - zbierka básní, kde odhaľuje spoločenské zlo, zaostalosť, opilstvo, ...
 
Česká moderna
Koniec 19. začiatok 20. storočia. Prejavuje sa v nej symbolizmus a civilizmus. Básnici sa nadchýnajú modernou francúzskou poéziou. Odkláňajú sa od realistického zobrazovania. Medzi českých symbolistov patria: Otakar Březina, Antonín Sova, Viktor Dyk, ...
 
Petr Bezruč
Je to básnik samotár, nemôžeme ho zaradiť do žiadnej školy ani smeru. Vytvoril silnú poéziu. Jeho život je zaujímavý. Má pseudonym - skutočné meno Vladimír Vašek. Pracoval v Ostrave ako bankový úradník. Veľmi dobre poznal život baníkov a hutníkov, ktorí v Sliezsku žili veľmi ťažkým životom. Sliezsko hraničí s Poľskom a títo ľudia boli zdieraní na jednej strane poľskou šľachtou a na druhej strane rakúskou šľachtou, lebo lesy, bane a huty patrili poľskej alebo rakúskej šľachte. Ľudia tam ťažko dreli za minimálnu odmenu. Z tohto vychádzal vo svojej poézii. Začal písať básne, nikto však nevedel kto je a pretože často používal autoštylizáciu, stotožňoval sa s ľuďmi - baníkmi. Veľmi dlho si ľudia mysleli, že tie básne píše baník. Ako symboliku utláčateľov používa historickú postavu - Markíz Gero, bol to franský vojvodca, ktorý zdecimoval slovanský kmeň.
 
Slezské písně - prvá zbierka. Sú tam revolučné básne, kde vyzýva do vzbury napr. Ostrava; Ty a já.
 
Básne proti odnárodňovaniu napr. Sedmtisíc; Bernard Žár - odohráva sa vo Frýdku - Místku, kde žije jeden zámožný muž, ktorý je pôvodom Čech z Beskýd, ale zatajuje svoj pôvod, lebo sa zaňho hanbí. Ponemčí si meno na Bernard Žor a uňho v dome sa čeština nesmie používať. Hovorí, že to je „prokletá páriů řeč“ (pária - príslušník najnižšej indickej vrstvy, vymetač latrín). Veľmi sa hanbil za svoju matku, ktorá pochádzala z Beskýd a rozprávala po česky. Rozčuľoval sa dokedy bude jeho matka žiť a robiť mu hanbu. Ale zomrel on, na pohrebe sa všetci po nemecky modlili a pri hrobe ostala len jeho matka, ktorá sa ho aj po jeho smrti tak bála, že sa zaňho modlila potichu opovrhovanou rečou.
 
V sociálnej balade - Maryčka Magdonova - hovorí o baníckej oblasti v Sliezsku, kde žila rodina s malými deťmi, ktorých bolo päť a obidvaja rodičia im zahynuli. Najstaršia dcéra Maryčka sa musela starať o súrodencov. Bola veľká zima a nebolo drevo, chodila do lesa, aby nazbierala drevo, niekto ju udal pretože lesy patrili grófom a šľachte. Ona ako zlodejka musela ísť k súdu. Bola to pre  ňu hrozná hanba, nezvládla to a spáchala samovraždu, skočila do rieky Ostravice. Nespravodlivá spoločnosť sa jej mstí ešte aj po smrti, lebo podľa cirkevných zákonov samovrah nemohol byť cirkevne pochovaný a preto ju zahrabali pri múre cintorína.
 
V intímnej básni - Jen jedenkrát - hovorí o tom, že sa nikdy neoženil, že mal dievča, ktoré ho milovalo. Ale on lásku tak rýchlo nespoznal, ona odišla a nikdy sa už nevrátila.  Používa povesť: kedysi v strmom a tmavom údolí žil kmeň smutných a nevrlých ľudí, ktorí boli smutní preto, lebo do údolia nikdy nepreniklo svetlo. Raz sa stalo, že slnečné lúče nachvíľu prišli, rozpustili sneh, vypučili voňavé kvety a ľudia, ktorí nikdy nevideli slnečný lúč sa zľakli a skryli sa do svojich stanov. Keď slnko videlo, že sa ho boja tak odišlo a nikdy sa nevrátilo. Toto prenáša na seba.
 
Slovenská literárna moderna
Obdobie od roku 1900 do roku 1918 - Slovensko bolo súčasťou Rakúsko - Uhorska. Na Slovensku sa rozvíjal priemysel. Dostávajú sa tu moderné prúdy, rozvíja sa literatúra a výtvarné umenie. Prvky impresionizmu nachádzame v obrazoch Gustáva MaléhoMartina Benku, Martina Šumanna. Vychádzajú zo slovenskej tradície. Používali modernú techniku. Zobrazovali dediny, Malý používal náznaky geometrických tvarov. Benka zobrazoval slovenské kroje, Ľudovít Fulla vychádzal zo slovenskej tradície, používal teplé farby – žltú, oranžovú, hnedú.
Počiatky slovenskej literárne moderny sú v duchu symbolizmu. Základná nálada je smutná, depresívna – súvisí s beznádejnou situáciou slovenského národa. Predstavitelia sa inšpirujú francúzskou symbolistickou literatúrou a romantizmom (štúrovci): Ivan Krasko, Janko Jesenský, Vladimír Roy. Obdobie sa označuje ako Kraskova básnická škola. Kladie dôraz na lyriku.

Ivan Krasko
Používal pseudonym, jeho občianske meno je Ján Botto. Vyštudoval na technike, bol inžinierom a pracoval dosť dlho v Čechách. Po návrate na Slovensko sa venoval literárnej tvorbe. Ku koncu života sa usadil v Piešťanoch. V jeho dome sa nachádza múzeum - Kraskove múzeum. Napísal toho málo, pretože písal iba vtedy keď mal pocit vnútornej potreby.
Vydal iba 2 básnické zbierky.
 
Nox et solitudo (Noc a samota) - je veľmi smutná, všetky básne sú plné nostalgie, autor používa symboly noci, zmrákania. V mnohých sa objavuje symbol havrana.
 
Verše - vyjadruje tu rozhorčenie nad nespravodlivosťou, ľudia sú chudobní a národnostne utláčaní. Syna otrokyne používa ako symbol útlaku, vyjadruje sa v 1. osobe a opisuje baníkov, lebo v tých časoch povolanie baníkov bolo to najťažšie a najhoršie platené.
Je to v básniach - Otrok, Otcova roľa, Baníci
V básni Otrok - je výrazná autoštylizácia: „Som ten, ktorému v ušiach znela pieseň matky otrokyne.“ V závere básne vyzýva do vzbury proti útlaku.
V básni – Baníci - používa symbol útlaku baníkov, pretože veľmi ťažko pracovali a žili v obrovskej biede. Používal symbol démona ako pokušiteľa, ktorý sľubuje poklady, ktoré sú v zemi. On odolá pokušeniu a vzýva do vzbury.
V básni - Otcova roľa - používa autoštylizáciu. Cíti výčitky z toho, že nebol dlho doma a že nebránil svoj národ. Symbol národa je otcova roľa a symbol útlaku poddanstvo. V závere vyzýva do vzbury.
V básni – Život - vyjadruje odhodlanie popasovať sa so životom. Chce pomôcť svojmu národu.
V básni Už je pozde - zobrazuje stmievanie, noc, mesiac ako symboly, ktoré vyjadrujú smutnú náladu.
Báseň – Topole - zobrazuje topole, ktoré sú na jeseň bez lístia a zdá sa mu ako keby boli mŕtve. Pocit smútku umocňuje symbolika havrana.
Báseň - Zmráka sa - symbol noci a letiacich havranov, zároveň vidíme melódiu verša. Melódiu dosiahol striedaním prízvučných a neprízvučných slabík - používa daktylotrochejský verš. „Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli.“
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.6)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018