Svetová literatúra medzi dvoma svetovými vojnami

Prvá svetová vojna sa odrážala v umení hlavne v literatúre. Spisovatelia ju odsudzovali, poukazovali na jej neľudskosť. Najväčšiu ťarchu vojny niesli na sebe európske štáty a čiastočne USA. Preto vojnová problematika najviac prenikla do európskych a amerických literatúr. Väčšina spisovateľov mladej a strednej generácie pozerala na vojnu s pocitom hrôzy, obávali sa o ľudské životy i o kultúrne a duchovné hodnoty ľudskej spoločnosti. Všetko, čo videli na vlastné oči im pripadalo ako nezmyselné divadlo. Takto vyjadrovali svoj postoj k prvej svetovej vojne najmä mladí americkí spisovatelia, ktorí prišli s americkou armádou na európske fronty (vo Francúzsku, Belgicku, Taliansku). Všetci šli do vojny ako dobrovoľníci. Keď však videli z blízka dôsledky vojny prebudili sa v nich humánne cítenie, nastalo v nich rozčarovanie a začali otvorene vyslovovať svoje proti vojnové stanovisko. Pretože, ale nevedeli ako skoncovať s vojnou, sami sa označili za tzv. stratenú generáciu (lost generation). Neskôr sa toto označenie vzťahovalo nie len na amerických, ale aj na európskych spisovateľov, ktorí vystupovali proti vojne.
 
Ernest Hemingway (*1899 - †1961)
Americký prozaik a novinár, predstaviteľ tzv. stratenej generácie, nositeľ Nobelovej ceny. Narodil sa v USA, od detstva miloval prírodu, lov a dobrodružstvo. Vyštudoval žurnalistiku – venoval sa novinárstvu. V roku 1918 dobrovoľne sa prihlásil na taliansky front ako ošetrovateľ Červeného kríža. Bol ranený. Po vojne bol zahraničný spravodajca v Paríži, cestoval po Európe a Afrike. Zúčastnil sa na občianskej vojne v Španielsku.
Počas druhej svetovej vojny sa zdržiaval na Kube a vyhľadával nemecké ponorky v Karibiku. Na sklonku vojny pôsobil ako vojnový spravodajca a po vojne bol spisovateľ, chodil loviť a chytať ryby v USA, na Kube a v Afrike.
Zdravotné problémy a stavy depresie ho dohnali k samovražde. Zomrel na Kube neďaleko Havany.
 
Literárnu tvorbu začal poviedkami s námetmi z americkej spoločnosti a z prírody. Svetovú popularitu si získal románom: Zbohom zbraniam, v ktorom zobrazil vlastnú skúsenosť z talianskeho frontu v poslednom roku prvej svetovej vojny.
Mladý Američan Frederik Henry prichádza ako dobrovoľník do Európy s ideálom spravodlivého boja. Po skúsenostiach z frontu a ťažkom zranení dozrieva k presvedčeniu o neľudskosti vojny. Autor opisuje jeho príhody na talianskom fronte i jeho citový vzťah k zdravotnej sestre Angličanke Catherine. Ich láska bola úprimná, no pre vojnové udalosti plná utrpenia a skončila sa nešťastne. Frederik je ranený, neskôr prenasledovaný a keď mu hrozí zatknutie a smrť utekajú spolu s Catherine cez pohraničné jazero do Švajčiarska. Takto dal „zbohom zbraniam“, aby dokázal, že nechce mať s vojnou nič spoločné. No ani vo Švajčiarsku nenájdu šťastie. Dochádza tu k tragickému zvratu rozvíjajúcej sa lásky. Catherine mu porodí mŕtveho syna a krátko po pôrode zomiera aj ona.
Hemingway ukázal ako vojna nič nešetrila a neľútostne siahala i na ľúbostné vzťahy mladých.
 
S občianskou vojnou v Španielsku súvisí jeho román Komu zvonia do hrobu. Hemingway sa na tejto vojne zúčastnil ako vojnový korešpondent. Románový čas plynie veľmi rýchlo. Všetko sa odohralo za 3 dni. I napriek tomu je tu mnoho dramatických udalostí i zaujímavých postáv. V ich strede je cudzí Americký dobrovoľník, univerzitný profesor španielčiny Robert Jordan. Spolu s ostatnými pripravuje zničenie mosta a i napriek svojej veľkej láske k Márií obetuje v boji vlastný život. Pracuje v tyle nepriateľa a ako diverzant plní svoju úlohu, aj keď je presvedčení o jej nezmyselnosti. Uvedomuje si nevyhnutnosť disciplíny a podriadenia sa vyššiemu cieľu.
Starec a more – rozsiahlu tvorbu uzatvoril touto novelou. Za ňu, i za ostatné diela bol vyznamenaný Nobelovou cenou. Vyrozprával tu v dramatickej skratke niekoľko-dňový zápas starého kubánskeho rybára Santiaga s veľrybou. Santiago, živiaci sa rybolovom, má v poslednom čase stále neúspech. S loďou, ktorá je stará, a jej plachta pripomína prehrané boje, vydáva sa na lov, od ktorého očakáva rozhodnutie či bude ešte schopný obstáť „v konkurencii“ so starobou. Po dlhých týždňoch neúspešného lovu Santiago natrafí na obrovskú rybu. Nasleduje vysilujúci zápas v ktorom napokon víťazí človek. Ryba je však priveľká, preto sa ju rybár pokúša dovliecť k brehu pripútanú k člnu. Prepadnú ju žraloci a starec s nimi neúnavne bojuje. Nevzdáva sa však, do prístavu sa vracia úplne vyčerpaný s úplne ohlodanou kostrou úlovku.
 
Hemingway vytvoril v dielach mužné typy hrdinov, ktorí si aj v nepriaznivých podmienkach uchovávajú svoje ľudské hodnoty.
 
William Faulkner (*1897 - †1962)
Americký prozaik, predstaviteľ tzv. stratenej generácie, nositeľ Nobelovej ceny. V 1. svetovej vojne slúžil ako vojnový letec vo Francúzsku, kde ho zranili. Po návrate viedol tulácky život, vystriedal viacero zamestnaní, ale vždy sa vracal k literatúre, ktorá bola jeho jedinou profesiou.
 
Augustové svetlo je jedno z najvýznamnejších diel, jeho hlavnou témou sú rasové vzťahy, ilustrované osudom najdúcha, ktorý si nie je istý vlastným pôvodom, hoci sa nazdáva, že má v žilách černošskú krv. V rasovo rozdelenom svete však nemôže žiť ako slobodný jednotlivec. Napokon končí tragicky – zavraždí svoju bielu milenku, hoci vie, že ho za to čaká lynčovanie.
 
Bľabot a bes – patrí k najpozoruhodnejším románom Faulknera. Opisuje úpadok kedysi mocnej a bohatej rodiny Compsonovcov. Rodičia sa nevedia vyrovnať so zmenenými pomermi a naďalej žijú vo svete minulosti a starých tradícií. Matka je hysterická a otec sa upije na smrť. Najstarší syn je nemý idiot, ostatné deti reagujú na svet rebéliami. Dcéra vyhľadáva erotické dobrodružstvá, ďalší syn spácha samovraždu, najmladší sa zriekne vedome rodiny za cenu, že sa z neho stane malicherný klamár, ktorý okráda každého okolo seba vrátane matky a netere. Román patrí medzi najťažšie pochopiteľné autorove diela.
 
Divé palmy – román – dvojnovela, rozvíjajú sa dva príbehy – história tragickej lásky dvoch milencov a osud trestanca za veľkej povodne na rieke Mississippi. V prvom sa milenci usilujú uniknúť z civilizovaného prostredia do nového, drsnejšieho kraja, kde chcú žiť podľa vlastných predstáv. Dvojica však stroskotáva, lebo aj príroda má svoje zákony, ktoré treba rešpektovať. Žena zomiera po potrate a jej milenec – lekár sa dostáva do väzenia za nedovolený zákrok.
V druhom príbehu sa počas veľkej povodne mladý trestanec zúčastňuje na záchranných prácach. Bojuje v člne so zachránenou ženou o holý život, prekonáva všetky prekážky, aby ju s dieťaťom, ktoré sa medzitým narodilo, priviedol do bezpečia, a sám sa vracia do väzenia.
 
Kmíni – úsmevný príbeh, v ktorom sa autor vracia k spomienkam na detstvo prostredníctvom detského rozprávača. Dej sa odohráva pred 1. svetovou vojnou. Tvorí ho putovanie s „vypožičaným“ autom. Je to jeho posledný román, ktorý písal s prestávkami vyše 20 rokov. Pohľad na život detskými očami sa strieda so zdravým, až groteskným humorom.
 
Medveď – jedno z najvýznamnejších jeho diel. Námetom je dospievanie a hľadanie harmonického vzťahu človeka k prírode, symbolizovanej legendárnym medveďom. Šestnásťročný potomok ctihodnej južanskej rodiny sa zúčastní poľovačky na starého Bena – medveďa, aby mohol preukázať svoju odvahu, a tak vstúpiť do radov dospelých mužov.
 
Sartoris – román je kronikou kedysi významnej južanskej rodiny, ktorá sa nevie vyrovnať s vojnovými zážitkami a súčasným svetom, preto jej mladší členovia pripomínajú „stratenú generáciu“.
Dielo opisuje smrť posledných troch predstaviteľov kedysi mocného a významného rodu. Títo ľudia boli vychovaní vo viere v hodnoty zakotvené v dávnej minulosti, a tak sa nevedia vyrovnať so súčasným svetom a vojnovými zážitkami. Výsledkom je nevyhnutné stroskotanie. Spisovateľ naznačuje že syn, ktorého zanecháva najmladší predstaviteľ rodu, pravdepodobne už vyrastie v inom ovzduší.
 
Svätyňa – jeden z jeho najotriasajúcejších príbehov, ktorý rozpráva o znásilnení mladej kokety a o márnom boji právnika za spravodlivosť. Zobrazuje tu atmosféru 20. rokov (výroba a predaj alkoholu, rast moci gangsterov, korupcia v súdnictve i v politickom živote). Týmto románom dosiahol prvý veľký úspech, obsahuje prvky spoločenskej kritiky.
 
Faulknerove romány majú komplikovanú kompozíciu, v ktorej sa prelína niekoľko dejových pásiem a časových rovín. Po 2. svetovej vojne písal aj detektívne a poľovnícke poviedky. Za rozsiahlu literárnu tvorbu dostav v roku 1949 Nobelovu cenu.
 
Theodore Dreiser (*1871 - †1945)
Americký prozaik, dramatik a novinár – vyšiel z tradícií kritického realizmu. Živil sa novinárskou prácou v rôznych mestách USA a bol rozhorčeným pozorovateľom sociálnych pomerov v Amerike.
 
Jeho prvý román Sestra Carrie – vyvolal veľký rozruch a kritika ho ostro odsúdila. Nakladateľ dokonca stiahol knihu z obehu. Hlavná hrdinka Carrie prichádza z vidieka do veľkomesta za vidinou bohatstva a úspechu. Podarí sa jej dosiahnuť hereckú slávu, ale cena za kariéru je vysoká. Prežíva samé rozčarovania, sklame sa v oboch milencoch, vedie síce úspešný, ale citovo prázdny život. Dielo vyvolalo pobúrenie, pretože Dreiser porušil konvencie vtedajšej morálky. Jeho „nemravná“ hrdinka nielenže ostala nepotrestaná, ale dočkala sa splnenia svojich snov. Román znamená vpád naturalizmu do americkej literatúry a začiatok novej epochy v jej vývoji.
 
Aj druhý román, Jeanne Gerhardtová, je príbehom dievčaťa, ktoré bieda doženie k nelegálnemu ľúbostnému vzťahu. Dievča z chudobných vrstiev sa stáva obeťou dobre situovaných mužov – najprv senátora, ktorý ju zvedie a po jeho smrti fabrikantského syna, ktorý si z nej urobí milenku. Jeannie sa im obom podvolí, aby finančne pomohla svojej rodine. Na rozdiel od Carrie žije však bohatým citovým životom a á oveľa morálnejšie životné zásady než väčšina žien vyššej americkej spoločnosti. V tom spočíva vlastne irónia jej príbehu. A najmä ňou Dreiser hlboko zasiahol pokojnú hladinu svedomia vtedajšej strednej vrstvy.
 
Americká tragédia – spoločenský román s kriminálnou zápletkou, jeho vrcholné dielo, napísané na základe skutočnej udalosti. Hlavný hrdina Clyde Griffiths túži vymaniť sa z chudobného rodinného prostredia  a biednych pomerov. Jeho veľkým snom je dosiahnuť bohatstvo a spoločenský úspech, preniknúť do vyšších spoločenských kruhov. Stáva sa vedúcim oddelenia v strýkovej továrni na výrobu golierov. Tu sa zaľúbi do robotníčky Roberty. Hodlá ju však opustiť, pretože v krásnej milionárskej dcére Sandre nájde nielen nový objekt lásky, ale aj nádej na manželstvo. Clyde chce Robertu opustiť, ale ona mu oznámi, že čaká dieťa. Clyde sa rozhodne Robertu utajiť. Dôkladne sa pripravuje na tento zločin, vymyslí si podrobný plán. Pozve ju na výlet k jazeru a je odhodlaný spáchať zločin. V poslednej chvíli však stratí odvahu, loďka sa s nimi prevrhne a Roberta sa utopí v podstate nešťastnou náhodou. Clydova vina spočíva v tom, že jej neposkytne pomoc. Nasleduje zdĺhavý súdny proces. Ústrednú úlohu pri ňom zohráva otázka podielu viny. Clyda napokon usvedčia, odsúdia na smrť a popravia na elektrickom kresle. Americký sen sa zmenil na tragédiu. Autor na postave Clyda a na jeho príbehu ukázal ako charakteristické črty doby – túžba po bohatstve a osobnom prospechu za každú cenu – deformujú morálku slabších jedincov. Clyde, hoci je slabochom, sa k zločinu odhodlá, nespácha ho však, ale ani nepomôže topiacej sa dievčine, a pretože je chudobný, nemá šancu obhájiť sa. Román je obrazom sociálnych a morálnych vzťahov vtedajšej Ameriky, vyniká psychologickým majstrovstvom a právom patrí k vrcholom americkej sociálnej prózy 20. storočia.
 
George Bernard Shaw (*1856 - †1950)
Anglický dramatik svetového mena. Už v mladosti pôsobil v rôznych časopisoch a novinách, kde sa prejavil ako veľmi bystrý i vtipný výtvarný, hudobný a divadelný kritik. Spočiatku písal romány, no neskôr sa preorientoval na dramatickú tvorbu. Napísal okolo 50 hier väčšinou satirického žánru. Riešil v nich závažné problémy svojej doby, ostro kritizoval spoločenské nešváry.
Už vo svojich prvých hrách sa pustil do tém, ktoré boli v puritánskom Anglicku tabu: situácia v nájomných domoch pre chudobných a problém prostitúcie. Všímal si tu záporné mravné javy svojej doby.
 
Vdovcove domy – jedna zo série autorových spoločensko-kritických hier. Poukazuje na pokrytectvo spoločenského systému umožňujúceho zámožným vrstvám obohacovať sa na úkor chudobných.
 
Živnosť pani Warrenovej – spoločensko-kritická hra, ktorá odvážne nastolila otázku prostitúcie ako sprievodného javu kapitalistickej spoločnosti. Inteligentná a sebavedomá poslucháčka práva Vivie Warrenová trávi prázdniny v matkinej vidieckej vile a zaľúbi sa do ľahtikára Franka, syna miestneho duchovného. Pani Warrenová v sprievode svojich londýnskych priateľov navštívi dcéru a Vivie sa od jej vulgárneho spoločníka dozvie o povolaní a minulosti matky, ktorá je majiteľkou verejných domov. Konflikt sa však vyrieši zmierením. Dcéra uzná, že matka nemala iné východisko, ale v tejto činnosti už nepokračuje. Neskôr sa však Vivie dozvie, že Frank, ktorý je zaľúbený skôr do peňazí pani Warrenovej ako do jej dcéry, je Viviným nevlastným bratom a že jej matka svoju živnosť nezanechalo. Zdrvená Vivie sa definitívne rozchádza s matkou, vzdáva sa blahobytu a odchádza do Londýna, kde si chce vybudovať nezávislú existenciu.
 
Pygmalion – moderná variácia mytologického námetu, satira na ideál vyššej spoločnosti, ktorá je zobrazená v ostrom kontraste so spoločenskou spodinou. Profesor fonetiky Henry Higgins pohŕda morálkou vlastnej triedy aj nižšími spoločenskými vrstvami, hoci im neupiera prirodzenú inteligenciu. Staví sa s priateľom, že vy chová z vulgárnej a nevzdelanej kvetinárky z londýnskej ulice Elizy dámu s perfektným jazykovým prejavom a spoločenským vystupovaním. Podarí sa mu to natoľko, že Eliza sa zaľúbi do svojho učiteľa, ale len sa pozerá na svoj výtvor bez ilúzií, hoci vie, že mu dievča bude chýbať. Stávku vyhral a tým sa jeho záujem o Elizu končí. Neuvedomí si, aké ťažkosti nastanú pre vzdelanú mladú dámu bez peňazí a konexií. Nakoniec si aj Eliza uvedomí, že by nemohla žiť s Higginsom, potlačí svoje city a vydá sa za mladého šviháka.
Svätá Jana – historická dráma o Panne Orleánskej. Dej sa odohráva počas storočnej vojny (15. storočí), keď Francúzi bojovali za nezávislosť proti Angličanom. Príbeh mladej Jany z Arcu opisuje posledné 3 roky jej života. Prosté vidiecke dievča v náboženskom vytržení počulo hlasy svätých, ktorí ju nabádali, aby zachránila Francúzsko. Dostala sa na kráľovský dvor, zverili jej velenie časti vojska, s ktorým sa v mužskom odeve vydala na pomoc okupovanému Orleánu a oslobodil a ho. Povzbudená úspechom, ale pre kráľa a šľachtu sa v obave pred ľudovými nepokojmi stáva nepohodlnou. Zajmú ju Burgunďania, predajú ju Angličanom, nasleduje väzenie a cirkevný súd, ktorý ju obviní z kacírstva, revolty proti cirkvi a z bosoráctva a odsúdi ju na smrť upálením.
 
Romain Rolland (*1866 - †1944)
Popredný francúzsky spisovateľ, študoval históriu, zaujímal sa o hudbu, literatúru a divadlo. Bol veľmi vzdelaný, celá jeho tvorba je preniknutá hudobnými motívmi. Dlho žil vo Švajčiarsku. V medzivojnovom období vystupoval na obranu mieru a proti fašizmu.
Napísal životopisy Beethovena, Michelangela a Tolstého.
 
Dobrý človek ešte žije – veselé i vážne príbehy zo života vtipného a dobrosrdečného človeka žijúceho na vidieku v období panovania Ľudovíta XIII. Je to kronika francúzskeho vidieka s jeho zvyklosťami, sviatkami, legendami a podobne. Je tam aj škola životnej múdrosti.
 
Peter a Lucia – v tejto psychologickej novele vyjadril svoj odpor proti vojne a proti tím, ktorý ju vyvolali. Je to poetický príbeh spracúvajúci motívy lásky a smrti, bol inšpirovaní bombardovaním Paríža na Veľký piatok 1918. Zachytáva dni a mesiace krehkého vzťahu študenta Petra a amatérskej maliarky Lucie. Ich láska sa nesie akoby v predtuche smrti a smrť je v podobe poplachov, hrozby Petrovho odchodu na vojnu, či zážitkov Petrovho brata na fronte stále ohrozuje. Láska je pre nich jediným útočiskom pred okolitým svetom. Vo veľkonočnom týždni mala ich láska vyvrcholiť, ale ich osud sa tragicky napĺňa, zomierajú pri bombardovaní Paríža v ruinách kostola. Ich smrť je nezmyselná, tak ako je nezmyselná celá vojna. Táto novela je iba orámcovaná priamymi zásahmi vojny, bombardovaním Paríža. Po prvom sa láska začína, pri druhom je koniec, ich smrť.
Hlavnou myšlienkou je odsúdenie vojny, jej  nezmyselnosti, krutosti, zabíjania. Ani najkrajší ľudský cit  - láska nemá vo vojne perspektívu, hynie. Dej trvá 2 mesiace, príbeh sa končí tragicky niekoľko mesiacov pred koncom vojny. Sú tu úvahy o láske, šťastí i o vojne. Postava Petra sa počas deja vyvíja, mení sa spôsob jeho myslenia pod vplyvom lásky k Lucií. Spoznáva sociálne rozdiely i zápas o každodenný chlieb. Z vojny na dovolenku prichádza jeho brat Filip, ktorý poznal zabíjanie a smrť, čo veľmi poznačilo jeho psychiku. Nevidí v ničom zmysel života. Autor situoval tragický koniec lásky do chrámu. Tento záver je symbolický, kostol bol vždy symbolom pokoja, bezpečia a jeho zbombardovaním Rolland naznačil stratu istoty – nič nemôže zabrániť vojnovým hrôzam.
Dej trvá od januára do Veľkého piatku (29. 3. 1918). Peter cestuje parížskym metrom, je vojna, on má onedlho narukovať. V metre stretne Luciu, páči sa mu. O nejaký čas sa náhodne stretnú, strávia popoludnie v parku. Lucia musela kvôli vojne prerušiť štúdium, privyrába si maľovaním. Potom sa stretávali častejšie, túlali sa po uliciach a keď im bola zima, chodievali do kostola. Tu našli jedného dňa smrť. Pri bombardovaní sa zrútil mohutný pilier.
 
Ján Krištof – román, literárny vedci ho nazvali román – rieka, pretože je komponovaní ako symfónia, je výsledkom autorových úvah o európskej civilizácií a súhrnnom jeho životných skúseností.
Hlavná postava je predstaviteľ novej generácie Ján Krištof, jeho život plynúci ako rieka – raz búrlivo inokedy pokojne tvorí základný motív románu. Autor tu zobrazil jeho detstvo, hudobné nadanie, podporované starým otcom a brzdené otcom alkoholikom, jeho prvé úspechy i ťažkosti, keď musel život rodinu, i prvé lásky a citové otrasy.
Druhá časť opisuje jeho vzburu proti nemeckému meštianstvu a nemeckého umeniu. Jeho sny o francúzskom umení a sklamanie z pobytu v Paríži. Tento hlavný hrdina má črty Ľudvika von Beethovena, je tu zobrazení osud viacerých ľudí a zložitosť spoločenského vývoja na prelome storočí. Do tohto románu autor vložil predstavu o šťastnejšom ľudstve.
 
Očarená duša – románový cyklus s protivojnovým postojom, komponovaný ako hudobne chápaný román – rieka.
Hlavná postava je Aneta, žena, ktorá sa vzdá buržoázneho manželstva, v ktorom žena nie je rovnoprávnym partnerom manžela malomeštiaka. Rozíde sa s ním a uberá sa vlastnou cestou zo svojím synom Markom. Je typom priameho otvoreného človeka, ktorý s hrdosťou nesie bremeno slobodnej matky v meštiackej spoločnosti. Neprechádza jednoducho životom bez omylov, ale má v sebe odhodlanie a silu meniť seba i svet. Keď Aneta, duša očarená životom umiera, vie, že nežila zbytočne, že v jej úsilí budú pokračovať ďalšie generácie.
 
Erich Maria Remarque (*1898 - †1970)
Z európskych spisovateľov sa najviac približoval americkej stratenej generácii. Vo svojom diele kriticky reagoval na prvú svetovú vojnu a na povojnovú situáciu.
Narodil sa v Nemecku, zúčastnil sa prvej svetovej vojny už ako mladý študent – gymnazista. Pred druhou svetovou vojnou odišiel pred narastajúcim fašistickým nebezpečenstvom do Švajčiarska, kde neskôr zomrel.
Jeho romány zachytávajú život počas obidvoch svetových vojen i medzi nimi. Sú obžalobou každého, kto rozpútava vojnu a kto má na svedomí aj povojnovú nezamestnanosť, hlad a infláciu. V strede jeho pozornosti sú vždy mladí ľudia, ktorí, ak prežijú vojnu, sú vykoľajení z normálneho života, nevedia nájsť jeho zmysel, vlastne po vojne iba živoria. Pevným bodom pre niektorých je iba túžba po pomste.
 
Svetový ohlas mal hneď jeho prvý román Na západe nič nového – je príbehom autorovej generácie (stratenej generácie), dej sa odohráva v rokoch 1. svetovej vojny na francúzsko-nemeckom fronte. Sú to príbehy z vojny a frontu a zákopového života. Hrdinovia diela, sedem študentov septimánov, odchádza zo školských lavíc na front. Devätnásťročný Paul je účastníkom i rozprávačom príbehov celej skupiny a čitateľ v ňom poznáva autora. Rozpráva jednoducho, vecne, potláčajúc citové narušenie, používa bežnú hovorovú reč, nevyhýba sa ani vulgárnym výrazom a slangu. Autor sa tu dotýka psychológie mladých, ktorí museli proti svojej vôli odísť zo školských lavíc priamo na front a vraždiť. Vyjadril tu nenávisť voči vojne, vojnové hrôzy v zázemí a na fronte, duševný stav chlapcov, ktorí nestačili ešte dospieť, aby mohli zniesť všetky neľudskosti. Vojnu chápu ako zlo, ktoré rozdelilo národy na nepriateľské tábory. Autor tu vytvoril kronikársky záznam života tejto skupiny vojakov až do jej zničenia.
Najdramatickejšou časťou diela je časť, kedy hlavný hrdina Paul leží pri delostreleckej paľbe na svahu vedľa nepriateľa – Francúza – ťažko raneného, vzdychajúceho, trpiaceho a prosiaceho, aby ho zabil a vtedy si v plnej miere uvedomí úžasnú nezmyselnosť vojnového ničenia a v závere bojov – v októbri 1918, ako jedna z posledných obetí vojny padne, v deň, keď sa správy o bojísk obmedzili na vetu: „Na západe nič nového.“
Citát: „Padol v októbri 1918 v deň, čo bol na fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila na vetu: Na západe nič nového...“
 
Cesta späť – dielo voľne nadväzuje na román Na západe nič nového. Zobrazuje pohnutý osud vojakov, ktorí sa vracajú do vlasti. Navrátilci, ktorí prežili hrôzy vojny, sa nevedia prispôsobiť životu v mieri. Mnohých čakávajú po návrate domov problémy, na riešenie ktorých nie sú pripravení. I tento príbeh sa vyznačuje výrazným protivojnovým zameraním.
 
Traja kamaráti – román, spomienka na 1. svetovú vojnu i obraz jej dôsledkov v porazenom Nemecku. Nezamestnanosť, inflácia a vyhrocovanie sociálnych konfliktov tvoria pozadie osudov trojice kamarátov, bývalých účastníkov vojny. V popredí je priateľstvo, porozumenie, ľudská dôvera, láska a hľadanie zmyslu života – ľudia po vojne iba živoria, hľadajú často zabudnutie v alkohole.
 
Víťazný oblúk – román z prostredia nemeckých emigrantov žijúcich v Paríži koncom 30. rokov. V realisticky vyrozprávanom, napínavo koncipovanom románe autor zachytil trpké osudy nemeckých exulantov v zahraničí. Utiekli síce z krajiny, kde im hrozila smrť, no v krajine, ktorá im poskytla politický azyl, sa stretávali s nedôverou a nepochopením.
 
Čas žitia, čas umierania – román s námetom 2. svetovej vojny zobrazujúci osudy vojaka Ernesta Graebera. Príbeh prostého vojaka, ktorý si v najťažších podmienkach chcel zachovať ľudskú tvár. Ako príslušník wehrmachtu prešiel bojiskami vo Francúzsku, severnej Afrike a ocitol sa na východnom fronte, kde Nemci po mesiacoch ofenzívy trvalo ustupujú. Počas krátkej dovolenky odchádza aj domov, kde však na mieste, kde stál jeho rodičovský dom, nachádza iba ruiny – bomba mu zabila obidvoch rodičov. Stretáva tu bývalú spolužiačku, ožení sa s ňou a láska k nej v ňom vzbudí nádej na nový život. G. opäť odchádza na front, kde na sklonku vojny zahynie – v boji, keď sa stretnú nemeckí vojaci so sovietskou partizánsku skupinou G. daruje život niekoľkým z nich, oni mu však neveria a zastrelia ho.
 
Noc v Lisabone – príbeh nemeckého emigranta, ktorý sa počas vojny dostane aj s manželkou do koncentračného tábora, potom chcú ujsť do Ameriky, no Helena zomiera na rakovinu.
 
Nebo nepozná obľúbencov – román, patrí medzi diela, ktoré autor vytvoril na sklonku života. V sanatóriu v Alpách sú pacienti chorí na tuberkulózu – lieči sa tu bývalý automobilový pretekár a mladá pekná Lilliam, ktorej dni života sú spočítané. Zaľúbia sa do seba, odídu zo sanatória, užívajú život plnými dúškami. Clerpayt – pretekár – pri havárii zomiera, Lilliam sa vracia do sanatória a o krátky čas zomiera i ona.
 
Franz Kafka (*1883 - †1924)
Nemecky píšuci pražský autor. Väčšinu diel vydal priateľ po jeho smrti.

Proces – nedokončený román. Hlavný hrdina, bankový úradník, je obvinený za čin, ktorý nespáchal. Príležitostne ho vypočúvajú. Je bezbranný – nevie príčinu zatknutia. Nedarí sa mu naviazať kontakt – každý myslí len na seba. Neistota vrcholí, keď prichádzajú vykonávatelia rozsudku smrti.
Autor využíva vnútorný monológ pri riešení etickej otázky ľudskej viny.
 
Zámok – do dediny prichádza zememerač K. a pokúša sa dostať do tajuplného zámku. Dedinčania i obyvatelia zámku mu nedôverujú. Na smrteľnej posteli dostal povolenie na prácu v zámku – splnila sa mu túžba.
 
Michail Afanasievič Bulgakov (*1891 - †1940)
V sovietskej literatúre 80. rokov dochádza k základnému zlomu. Znovu alebo celkom prvý raz vychádzajú diela autorov, ktorí z rôznych politických dôvodov nemohli byť publikované. Významné miesto medzi nimi má aj Bulgakov, románopisec a dramatik, ktorého prozaická tvorba je plná alegorických a fantastických obrazov a opisuje úpadok morálky a prirodzených ľudských vzťahov po Októbrovej revolúcii. Pôsobil ako reportér a fejtonista viacerých časopisov, v ktorých zobrazoval zložité pomery nového, revolučného hlavného mesta (Moskvy) – mal neobyčajnú schopnosť zobrazovať vtedajšiu spoločnosť realisticky a pritom satiricky.
 
Jeho satirický talent sa prejavil najmä v zbierkach poviedok: Osudné vajcia – spája tu výmysel so skutočnosťou – náhodne objavený zázračný lúč prebúdza k životu nových a nových jedincov, silnejší požierajú slabších a katastrofa je na dosah ruky. Zasiahne však sama príroda a obludné plazy zničí. Je tu i poviedka Psie srdce, v ktorej ide o experiment, keď známy profesor transplantuje túlavému psovi niektoré ľudské orgány. Experiment však profesora zaskočí – zviera sa síce mení na človeka, ale v neuveriteľného surovca, nevzdelanca, agresívneho asociála a podlého zbabelca. Vzniká tzv. homunkulus, ktorý ohrozuje svoje okolie. Bulgakov tu alegorickým spôsobom vyjadruje, že ľudia si nemôžu byť rovní. Existuje a vždy bude existovať duchovná, intelektuálna aristokracia, ktorá má právo žiadať privilégiá a výsady.
 
Najvýznamnejším jeho prozaickým dielom je román s faustovskou tematikou Majster a Margaréta. Zaraďuje sa k originálnym dielam svetovej literatúry, je dôkazom jeho neobyčajnej obrazotvornosti, spojením mytológie a  grotesky i prenikavej satiry. Bulgakov na tomto románe pracoval asi 12 rokov, posledné úpravy rukopisu robil krátko pred smrťou. Preto ho literárni vedci pokladajú za jeho umelecký odkaz, za súhrn myšlienok o literatúre a živote. Bulgakov tu nadväzuje na Goetheho Fausta a do svojich postáv zašifrúva tri hlavné postavy goetheovského príbehu – Fausta, Mefistofela a Gretchen. Základným konfliktom je tu konflikt jednotlivca a moci. V postave majstra sa tu premietajú autorove osobné zážitky, boj proti nepochopeniu, proti neprajníkom, ktorí znemožňovali jeho tvorbu a obklopovali jeho meno mlčaním. Načrtol tu rozpor medzi ideálmi a skutočnosťou, stavia sa hlavne proti slabosti a zbabelosti človeka. Reálny svet podľa Bulgakova nežičí realizácii mravných ideálov, je plný drobných podvodníkov, klamárov a neúprimných ľudí. Román bol preložený do mnohých jazykov.
Autor tu zobrazil márny zápas umelca s byrokraciou. Román má 2 časti a v nich sú začlenené epizódy zo života Krita a Pontského Piláta. Mytológiu spojil so satirou a groteskou. Násilne umlčaný profesor histórie (Majster) napísal román o Pilátovi, ale vydavateľstvo mu ho odmietne vydať. Dostane sa do psychiatrického ústavu a tu rozpráva smutný príbeh odmietnutého románu o láske k Margaréte. V 2. časti sa dostáva do popredia Margaréta, ktorá sa spojí s peklom, aby získala Majstra, ktorého väznili na psychiatrii. Zdemoluje Dom spisovateľov, nepriateľov Majstrovho diela a stretáva sa s Majstrom na plese v pekle. Obom však chýba sila do života, a preto ich diabol s pomocníkmi vyprevadí do tichej večnosti. Pomocou fantastickosti autor demaskoval pokrytectvo, zbabelosť.
 
Psie srdce – novela, ktorú napísal ešte v roku 1925, ale za jeho života nemohla vyť vydaná. Je to satira na primitívne zjednodušené frázy a sociálne rovnosti, na absurdnosť revolučných hesiel. Vedec a lekár, profesor Preobraženskij sa venuje skúmaniu hypofýzy, pomocou ktorej chce nájsť spôsob omladnutia človeka. Transplantuje hypofýzu mŕtveho človeka túlavému psovi, ktorého nazvali Šarikom. Experiment sa vydaril. Pes sa postupne mení na človeka, ale svojím správaním spôsobuje problémy, pretože sa nespráva ako človek. Je vulgárny, nezaujíma ho kultúra, pije, ohrozuje ľudí. Preto sa profesor rozhodne človeka – psa Šarikova znovu operovať a vrátiť mu život psa. Hoci má próza charakter vedecko-fantastického románu, reálne zobrazila porevolučný život v Rusku, perzekvovanie inteligencie a prázdne revolučné heslá.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/2863-svetova-literatura-medzi-dvoma-svetovymi-vojnami/