Slovenský román

Jozef Ignác Bajza
Bol katolícky kňaz, pôsobil aj v Bratislave. Pochovaný je v Dóme sv. Martina v krypte. Je predstaviteľom osvietenstva, písal v bernolákovskej slovenčine diela kritické a poučné. Ako prvý sa pokúsil o slovenský román.
 
René mláďenca príhodi a skúsenosťi
Dvojzväzkový román je kritický, kritizuje nedostatky spoločnosti. René, syn bohatého benátskeho kupca, a jeho učiteľ putujú po svete. Dostáva sa na slovenskú dedinu a kritizuje pomery zemanov, cirkevných hodnostárov.
V 1. zväzku zažívajú dobrodružné príhody v Turecku, Egypte a Taliansku, v 2. časti cez Viedeň prichádzajú na Slovensko. Napínavosť autor zvyšuje postupným odhaľovaním vzťahov a príčin konania postáv v dejových líniách. Druhá časť má jednoduchú kompozíciu. Opiera sa o udalosti pospájané putovaním postáv. Autor necháva postavy prežívať mnohé príhody, v ktorých sa obnažujú chyby spoločenských vrstiev od poddaných až po zemepánov, cirkevnú vrchnosť, ktorá napokon dielo zakázala. Bajza napísal dielo západoslovenským nárečím a zvláštnym pravopisom, ktorý si sám navrhol.
 
Svetozár Hurban Vajanský
Bol synom J. M. Hurbana, aby sa rozlíšil prijal pseudonym Vajanský. Študoval právo, pôsobil ako advokát. Obnovil vydávanie časopisu Slovenské pohľadi. Je predstaviteľom realistickej literatúry.
 
Suchá ratolesť
V románe vytvoril obraz života zemiansko-statkárskych vrstiev. Hlavnou postavou je zeman Stanislav Rudopoľský, ktorý sa z potuliek po Európe vracia do rodného Rudopolia. Veľa by nechýbalo a bol by sa odnárodnil. Zásluhou statkára Vranovského a učiteľa Tichého i príťažlivej Adely sa zbližuje s národným hnutím, spoznáva pravú tvár národa, útlaku a jeho dôsledkov v živote spoločnosti. I vďaka vzdelanej Adéle sa vracia k národu. V rozhovore s Tichým síce uvažuje o hynutí zemianstva, ale predsa dochádza k záveru, že najlepší jedinci môžu zohrať pozitívnu úlohu v tomto boji.
 
Martin Kukučín
Spracoval dedinskú tematiku, používal dedinský jazyk. Pochádzal z Oravy, kde učil. Odišiel študovať medicínu na Karlovu univerzitu do Prahy. Po doštudovaní odišiel ako lekár do Chorvátska žil na ostrove Brač, kde sa oženil. Je predstaviteľov realistickej literatúry.
 
Dom v strání
Vznikol v Juhoslávii na ostrove Brač. Zobrazuje tu 2 svety. Na jednej strane je zemiansko-statkárska rodina, ktorej predstaviteľkou je Šora Anzula (povýšenecky sa správa k ľudu). Na druhej strane je sedliacka rodina, ktorej predstaviteľom je Mate Berac (pracovitý sedliak).
Dejovou osnovou je láska Nika Dubčica ku Katici Beracovej. Mate a Anzula ovplyvňujú osudy detí, stavajú sa proti nim. Nakoniec sa Niko rozíde s Katicou a berie si zemianske dievča. Katica si zase berie zemianskeho chlapca. Niko neskoršie odôvodňuje svoju lásku ku Katici snahou zblížiť sa s ľudom. Skutočný konflikt románu je rozpad patriarchálneho sedliactva, nezmieriteľnosť rozporov medzi svetom bohatých a chudobných, splývanie statkárstva s buržoáziou, odmietavý postoj Kukučína v zhode so skutočnosťou.
 
Milo Urban
Študoval najprv na gymnáziu, no pre nedostatok prostriedkov po otcovej tragickej smrti štúdium nedokončil. Neskôr odišiel študovať na lesnícku školu, pre existenčné problémy štúdium opäť zanechal. Počas vojny pôsobil ako šéfredaktor denníka Gartista. V roku 1945 emigroval do Rakúska, po návrate v 47. bol postavený pred súd. V novom povojnovom režime (do konca 50. rokov) nesmel publikovať a všetky jeho knihy boli vyradené z knižníc. Je predstaviteľom medzivojnovej literatúry.
 
Jeho vrcholným dielom je román Živý bič s tematikou 1. sv. vojny. Zobrazil tu vojnu nie na frontoch, ale ako ju prežíva hornooravská dedina Ráztoky. Vystupuje tu veľa výrazných postáv a je tu i kolektívny hrdina – obyčajný dedinský ľud, ktorý na vonkajšie udalosti reaguje ako 1 bytosť. Takýto druh románu sa volá unamistický (z latinského una anima – jedna duša). Skladá sa z 2 častí: Stratené ruky  a  Adam Hlavaj.
 
Obe navzájom súvisia. Hoci hornooravská dedina leží ďaleko za frontom, predsa jeho tragika preniká až sem. Hneď v úvode pripomenul Ráztočanom neúprosnú skutočnosť vojny návrat Ondreja Koreňa z frontu ako bezrukého a nemého mrzáka. Pobúri to veľkú časť dedinčanov, medzi ktorými je i stará Ilčička – je to energická a rozhodná žena so zmyslom pre ľudskú dôstojnosť a spravodlivosť – nebojí sa vykričať pravdu ani ozbrojeným posluhovačom vládnuceho poriadku. Vo vojne stratila jediného syna a život má pre ňu už len 1 zmysel – ukázať ľuďom, že sa musia vzoprieť a brániť, postaviť sa do čela vzbúrencov, aby pomstila synovu smrť, prvá zaútočí a v tomto nerovnom boji položí svoj život (na konci vojny išla na čele zástupu, ktorý sa vydal ku škole, kde bývali vojaci; Pôsobila dojmom šialenca, žiadala syna a keď sa dotkla veliteľa prebodli ju bodákom). Ďalšou ženskou postavou je Eva Hlavajová – hanblivá a plachá dedinská žena, prosí notára Okolického o jeho vyreklamovanie, no ťažko pyká za svoju pokoru a dôverčivosť – notár ju zneužije, čaká od neho dieťa a po jeho narodení sa zo zúfalstva utopí. Názov 1. časti Stratené ruky symbolizuje neschopnosť aktívneho činu. Autor tu poukazuje na zhubný vplyv vojny, demonštruje to na rozličných dramatických udalostiach v živote dediny a na osobných tragédiách. Svoje „stratené ruky“ medzi prvými nájde aj vojenský zbeh Adam Hlavaj. Je ústrednou postavou 2. časti ako symbol ľudového vzdoru proti vojne a vrchnosti. Jeho vzbura je však individualistická. Zbehne z východného frontu a skrýva sa v Ráztokách. Vzbúri sa v ňom cit pre spravodlivosť a pravdu a preto sa vzoprie. Je to človek rozvážny, má zmysel pre mravné hodnoty. Na vojnu odišiel ako mocný chlap, vráti sa zarastený, vychudnutý, zažil ruský front, prenasledovania a keď videl, čo spôsobila vojna, uznal, že nastal čas pomsty a odplaty. Vrátil sa smelý a sebavedomý, chce potrestať notára a Evu očistiť. V závere sa postaví na čelo živelnej masy dedinčanov, ktorá chce účtovať s nespravodlivosťou.
Notár Okolický pochádzal zo zemianskeho rodu, mal zvyky svojej spoločenskej vrstvy – zábavy, poľovačky, pekné ženy. Od roboty sa nepretrhol, zvykol si na rešpekt v dedine. Aj Eva naňho hľadela ako na autoritu, preto nad ňou ľahko zvíťazil. Keď sa dozvedel, že čaká jeho dieťa, obával sa prudkosti jej muža. Bál sa stretnutia s ním až natoľko, že ho porazilo, keď ho Hlavaj našiel počas poľovačky. Dedinčania ho nemajú radi, lebo v ich očiach predstavuje štátnu moc, ktorá ich obrala o všetko. Tento román je najvýznamnejším slovenským prozaickým dielom o 1. sv. vojne.
 
Jozef Cíger Hronský
Jozef Mak
Jeho dej sa odohráva v chudobnom dedinskom prostredí na Horehroní na začiatku 20. storočia. Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa chudobnej vdove. Od malička ho preto nenávidel jeho starší brat Jano. Pretože ani u matky nenašiel pekného slova, odchádza do hôr a stáva sa drevorubačom. S nadľudským úsilím si vystavia dom a keď sa má oženiť s Marušou, musí odísť za vojaka. Keď sa po niekoľkých rokoch vráti nachádza nečakané zmeny. V jeho dome býva brat Jano s Marušou, ktorá sa za neho vydala. Jozef sa onedlho ožení s Julou, ktorú ale nemá rád. Tak sa dostáva do zložitých životných situácií, ktoré nerieši rozumovo ale väčšinou pudovo. Narodí sa im syn, medzitým Jano odíde do Ameriky a Jozef začína klamať Julu s Marušou. Po čase sa však Maruša dáva na pijatiku a zomiera. Jule sa narodí ďalší syn, no krátko po pôrode zomrie i ona. Jozef Mak trpí ďalej: „Trp Jozef Mak, človek milión si muž vydržíš všetko keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ ale pravda je, že najviac vydrží na svete Jozef Mak“. Do týchto slov vyústila v závere románu autorova filozofia človeka. Život Jozefa Maka je dlhým radom tragédií. Striedajú sa síce s peknými chvíľami – čistá láska k Maruši, k matke, Jule ale všetko v jeho živote je akési protirečivé, zamotané. Maruša ho zradí, ošpatnie, matka mu nemôže preukázať svoju lásku, lebo sa hanbí, že mala milenca, brat ho nenávidí pre majetok, pre ženu a Jula skrásnie v jeho očiach až potom, keď ju stráca. Vystupuje tu veľa dedinských ľudí, no najoriginálnejšie sú 3 postavy. Makova žena Maruša, Jula a sám Mak. Temperamentná Maruša urobí z Jozefa muža, vydá sa za jeho brata, keď sa Jozef vráti z vojny, znova mu križuje cestu, čím komplikuje život sebe, Makovi i Jule.
Jula – veľmi obetavá, oddaná, citlivá, mlčky trpiaca, nepochopená, vďačná Makovi i za najmenší prejav lásky. Maruša a Jula sú protiklady, medzi ktorými sa zmieta a potáca Mak, aby nakoniec obe stratil a musel sa prebíjať v nastávajúcom živote sám. Nevie sa búriť, nie preto, žeby si neuvedomoval biedu a jej následky, ale preto, že to všetko pokladá za akýsi nevyhnutný inventár, ktorý patrí k životu.
Je to román sociálny, lebo zobrazuje v akej biede a útlaku žil jeho hrdina, no je to román o človeku vôbec.
 
Ladislav Nadaši-Jégé
Je rodákom z Dolného Kubína, vyštudoval lekársku fakultu v Prahe, usadil sa ako lekár vo svojom rodnom meste, kde okrem krátkeho pobytu v Bratislave pôsobil až do smrti. Bol predstaviteľom kritického realizmu v medzivojnovom období.
 
Adam Šangala
román s historickou tematikou. Na pozadí dobrodružného príbehu zobrazil krutý útlak poddaných a náboženské boje na Slovensku na začiatku 17. storočia. Autor poukázal na to, ako ťažko dolieha sociálny útlak a náboženské prenasledovanie na obyčajný ľud, ktorý nemal nijakých práv.
Hlavnou postavou je Adam Šangala, jednoduchý človek ľudu, ktorému feudálna vrchnosť popravila otca živiaceho sa pytliactvom.
Po jeho smrti sa vybral Adam do sveta hľadať si obživu. Z Oravy sa vybral do Trnavy, vtedajšieho centra protireformačného hnutia. Cestou sa zapletie do potýčky s neznámym grófom a v snahe uniknúť zatknutiu, zverbuje sa v Žiline za vojaka. Zažíva mnoho príhod, poznáva život poddaného ľudu, ktorý musel znášať kruté nevoľníctvo. Videl ako v prepychu a hýrení trávila dni vyššia šľachta, ktorá nemala nijakých mravných zásad. Počas svojho putovania sa dostal do väzenia na zámku veľmoža Praskovského a po dlhom mučení mal byť popravený. Pred smrťou ho zachránil evanjelický kňaz, na úteku zažíva mnoho dobrodružných príhod, napokon zakotví v Trnave, kde sa ožení a založí si rodinu. Jeho žena po rokoch v nepatrnosti vyzradila ako kedysi unikol smrti a tak ho postavia pred súd a popravia.
Adam stelesňuje dobré vlastnosti nášho ľudu – zmysel pre spravodlivosť, úprimnosť, statočnosť, húževnatosť a odvahu v boji so životnými ťažkosťami. Jégé zobrazil pravdivo protiklad medzi poddanými a šľachtou. Jej predstaviteľom je rodina Praskovských sídliaca na Beckovom hrade. Autor poukazuje na jej záhaľčivý spôsob života, hlavne veľmož Praskovský vyniká márnomyseľnosťou, pýchou a sebectvom. Pritom sú to ľudia kultúrne a mravne zaostalý k poddaným sa správajú bezcitne.
Šľachta je tu zobrazená ako trieda úpadková, bez budúcnosti. Dej je zaujímavý. Jeho realistický ráz posilňujú prvky ľudovej reči, ktoré sa prejavujú najmä v dialógoch postáv.
 
Janko Jesenský
Poéziou sa radí do literárnej moderny. Je rodák z Martina z chudobnej zemianskej rodiny. Pôsobil ako advokát. Počas vojny sa dostal do ruského zajatia – tam vstúpil do československých légií. Po skončení vojny bol županom. V Bratislave bol vytvorený krajinský úrad, kde pôsobil ako viceprezident. Bol stúpencom demokratizmu. Prózou sa radí do kritického realizmu. V nej nadviazal na kriticko-realistické tradície. Jeho kritika formou satiry a humoru je spôsobom boja za nové pomery.
 
Demokrati
Vrcholný dvoj zväzkový román. Je to kritický obraz medzivojnového života v 1. československej republike – najmä satira na vysoké úradníctvo, vládnuce buržoázne a malomestské vrstvy. Vystupuje tu iba niekoľko postáv a ústredné miesto medzi nimi má právnik Landík, ktorý predstavuje kladné mravné ideály.
1. časť tohto románu sa odohráva v Starom meste (nie je bližšie určené). Autor tu pozerá kritickými očami na malomestské pomery a pozornosť upriamuje na postavy z úradníckych a meštiackych vrstiev. Dej románu sa točí okolo lásky ku kuchárke Aničke. Landík sa zoznámi s Aničkou zo žartu, aby dokázal mäsiarovi Tolkošovi, že zamýšľa demokraticky, bez predsudkov a nerobí spoločenské rozdiely. Vzťah Landíka a Aničky vyvolal v malom mestečku pobúrenie, preto ho preložili do Bratislavy na krajinský úrad. Dejové ťažisko sa prenáša do Bratislavy (Nové mesto), kde autor označuje jednotlivé miesta, kde sa príhody odohrávajú. Landík navštívi príbuzného poslanca Petroviča. Je to človek, ktorý prijal s rodinou buržoázny spôsob života a morálku. Na jeho správaní spisovateľ odhalil egoizmu a hmotárstvo. Je to človek, ktorý vyzdvihuje demokraciu, ale pritom sa v politickom boji do popredia dostal nedemokratickými prostriedkami. Jeho životným krédom je moc a peniaze. Landík prežíva ľúbostnú epizódu s jeho dcérou Želkou a dostáva sa do byrokratického mechanizmu. Vymaní sa z neho až na konci románu, keď sa stretáva s Aničkou a ožení sa s ňou. Postavy vykresľuje prostredníctvom jazyka, prejavu.
Demokrati je názov ironický.