Prvá svetová vojna v slovenskej literatúre
Na 1. svetovú vojnu (1914-1918), ktorá priniesla veľa utrpenia, tragédií a biedy reagovali mnohí
spisovatelia. Ničivosť vojen podnietila rozmach protivojnovej literatúry.
Milo Urban
Za jeho vrcholné dielo
sa považuje román Živý bič.
Je obrazom slovenskej hornooravskej dediny Ráztoky pred 1. svetovou vojnou a počas nej.
Podáva nepriamo svedectvo o neľudskosti, ale len jej dopad na dedinu Ráztoky, ktorá je síce vzdialená od frontu a slovo vojna si jej
obyvatelia uvedomujú postupne Najskôr odchádzajú chlapi na front a ženy musia zastúpiť chlapov pri práci na poliach. Postupne začínajú
chýbať niektoré potraviny a iný potrebný tovar. Všetko je drahšie. Prichádzajú už prvé správy o padlých mužoch a zranených.
Z frontu sa vracajú prví mrzáci, napr. Ondrej Koreň prichádza nemý a bezruký. Vtedy začínajú dedinčania chápať význam slova vojna.
V druhej časti sleduje osud manželov Hlavajovcov, keď Adam Hlavaj narukuje. Jeho ženu, Evu, chcú oklamať a obrať o pôdu. Ide za
notárom Okolickým, aby jej pomohol vybaviť návrat Adama z frontu. Notár Evu zneužije a Eva otehotnie. Keď sa Eve narodí dieťa, ťažko
znáša hanbu, preto sa utopí. Medzitým Hlavaj zbehne z frontu, dozvedá sa o smrti manželky. Nenávisť Hlavaja voči Okolickému postupne
narastá ako sa zasa postupne dozvedá, čo spôsobilo tragédiu jeho ženy. Jeho vzbura je individuálna, chce sa pomstiť Okolickému, ale nakoniec
sa nad ním zľutuje. Búria sa aj Ráztočania, rabovačkami sa mstia za odveký útlak. Autor prirovnáva Ráztočanov k živému biču. Notárovi
sa pomstia tak, že ho zaženú do potoka na to miesto, kde sa utopila Eva. Dajú mu len dosku, aby sa na vode držal, ale Okolický sa nakoniec
utopí.
Hlavným hrdinom románu je kolektívny hrdina, je to prostý dedinský ľud, ktorý na vonkajšie podnety reaguje spoločne
ako celok – ako 1 bytosť. Takýto román označujeme ako unanimistický (od latinského slova una anima – jedna duša).
Kompozične je román rozdelený na 2 časti:
- Stratené ruky – dedinčania sú bezmocní voči
nezmyselnému vraždeniu vo vojne a proti krutému sociálnemu útlaku
- Adam Hlavaj – neprime svedectvo o neľudskosti
vojny
Autor týmto dielom vytvoril cyklus 5 románov o dedine Ráztoky, volne naň nadväzujú romány:
- Hmly na
úsvite
- V osídlach
- Zhasnuté svetlá – obraz udalostí od jesene 1938 do vyhlásenia republiky (SR)
- Kto seje vietor – je to z obdobia vypuknutia SNP
Božena Slančíková-Timrava
Napísala novelu Hrdinovia.
Je obrazom prvej svetovej vojny, jej odraz a tragické dôsledky. Všíma si tu, ako sa k vojne staval
slovenský ľud a aj protislovensky orientovaná inteligencia.
Dej sa začína tým, že pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí
1. svetovej vojny. Dedina je vykoľajená z normálneho života, lebo mladí muži odchádzajú na front. Dedinčania vyhlásenie vojny prijímajú
s odporom, iba hŕstka neslovenskej buržoázie na čele s notárom Baláňom je nadšená a sú presvedčení o skorom víťazstve nad
nepriateľom. Baláň vyprevádza mužov z dediny s veľkým vlasteneckým nadšením, vojna sa však predlžuje a na front odchádzajú aj tí,
kotí boli oslobodení od tejto povinnosti. Oduševnenie Baláňa spľaslo a hrozí mu odvedenie na vojnu. Od tej chvíle sa správa zbabelo,
omdlieva, až kým sa mu nepodarí od povinnosti oslobodiť. Odchod muža na front zanecháva v rodinách bôľ, starosti, ničí šťastie, iba
niektoré ženy pociťujú zadosťučinenie, ak napr. nežijú v šťastnom manželstve. Zuza Pekovka sa teší z vojny, pretože rozlúčila Annu
Matvejovie s jej mladým mužom Ďurkom, ktorý ju kedysi zradil a ona zostala odsúdená žiť s hrbáčom. Podnotár Širický si uvedomuje
nezmyselnosť vojny, zúčastní sa jej ako frontový vojak. Snaží sa zachovať si ľudskosť a keď zachraňuje zraneného nepriateľského
vojaka, sám zahynie. Názov novely je ironický, najmä v súvislosti s postavou Baláňa, ktorý sa správa „hrdinsky“ len v oduševnených
rečiach.
Novela je symbolom zápasu ľudskosti a vojny. Autorka využíva na výstavbu kontrast – dedina sa rozdelila na 2 tábory
v názoroch na vojnu. Pre jedných je vojna hrdinstvo, keď sedia v kancelárií, pre druhých je peklom, nešťastím.
Pavol
Országh Hviezdoslav
Na udalosti 1. svetovej vojny reaguje v cykle lyrických básni Krvavé sonety.
Pozostáva
z 32 sonetov. V tomto diele vrcholí básnikov humanizmus.
- časť – otrasný obraz vojny a jej následky
-
časť – hľadá odpoveď na otázku kto je za túto hrôzu zodpovedný? Nenachádza priamu odpoveď, ale tuší, že za všetko je
zodpovedný ľudský egoizmus a zloba.
Odsúdenie vojny ako zla, ktoré stojí proti ľudstvu a privedie ho do záhuby. V záverečnej
časti vyslovuje túžbu po mieri a vieru v ľudskejšie a spravodlivejšie usporiadanie sveta.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta