Zóny pre každého študenta

Svetová literatúra po roku 1945

Ruská literatúra
Tragédia 2. svetovej vojny bola pre ruské i neruské národy taká veľká, že i niekoľko rokov po vojne sa spisovatelia vracali k tejto tematike. Keďže povolený bol len jeden umelecký smer socialistický realizmus, mnohé diela tých čias vyznievajú schematicky. Tí autori, ktorí nechceli skrášľovať skutočnosť nesmeli publikovať, boli perzekvovaní.
 
Boris Pasternak
Publikoval filozofické verše v 20. a 30. rokoch. Prírodnú a ľúbostnú tematiku spájal s reflexiami. Pomocou metafor, kontrastov a paradoxov vyjadril myšlienku jednoty človeka a prírody. Vtedajšia kritika jeho poéziu odsudzovala a vytýkala jej nezrozumiteľnosť, zložitosť, intelektuálnosť, pretože nevyjadrovala revolučné nadšenie.

Doktor Živago
Román, ktorý vyvolal búrku protestov a následné prenasledovanie autora. Kritika mu vytýkala protisovietské tendencie a odmietli mu ho vydať. Pasternaka vylúčili zo Zväzu sovietskych spisovateľov, keď mu bola udelená Nobelova cena musel ju odmietnuť. Túto cenu prevzal až Pasternakov syn.
Autor tu realisticky zobrazil udalosti v Rusku v rokoch 1903 - 1929. V popredí stoja hlavné postavy Živago a Larisa, ktorých revolúcia zničila. Udalosti sú prepletené mýtom lásky, bojom človeka o vlastný plnohodnotný život. Osudy Živaga, ktorého autor zobrazil od detstva až po smrť, sú typické pre tisíce ľudí tých čias. Živago pochádzal z bohatej rodiny, keď mal 10 rokov osirel. Ujali sa ho príbuzní a vyštudoval  medicínu. Jeho kariéru pretrhla 1. svetová vojna, ktorá ho priviedla až do Karpát. Po zranení sa vracia do Moskvy, pracuje v nemocnici, no keď sa bieda a hlad stupňujú, odchádza s rodinou na Ural. Keď si po strastiplnej ceste začal zvykať na jednoduchý, pokojný život na dedine, zajali ho partizáni. Musel zostať medzi nimi, hoci nesúhlasil s ich myšlienkami boľševickej propagandy. Po úteku z partizánskeho oddielu sa chce dostať do Moskvy k žene a synovi. Pracuje, aby nebol podozrivý, ale jeho túžba po rodine sa nesplní, pretože dostáva od ženy list, v ktorom mu oznamuje, že emigrujú do Francúzska. Vracia sa na Ural, kde sa stretáva so svojou bývalou tajnou láskou Larisou. Ich spoločné šťastie bolo krátke, pretože ho Larisa opúšťa, aby sa zachránila a spolu s dcérou odchádza do Vladivostoku. Stretnutia Živaga a Larisy boli vždy krátke, ale predsa na seba nemohli zabudnúť. Ich láska bola taká veľká až sa zdala neskutočnou. Po strate ženy i Larisy Živago stráca zmysel života. Vracia sa do Moskvy, živorí a hoci sa znovu pokúša založiť si rodinu, nič sa mu už nedarí. Zomiera v električke na srdcovú porážku. Pri jeho rakve sa znovu objavuje Larisa, ktorá náhodou prišla do Moskvy. Niekoľko dní po pohrebe Larisa zmizla: „Možno ju niekde zaistili a umrela alebo navždy zmizla bohviekde.“ Román sa končí Epilógom, v ktorom sa postavy - dôstojníci vyjadrujú k vojne a stalinským pracovným táborom. Dejové udalosti dopĺňajú krásne opisy prírody, filozofické úvahy a to všetko autor vytvoril vynikajúcim jazykom básnika.
 
Alexander Solženicyn
Pôvodným povolaním učiteľ matematiky a fyziky. Počas 2. svetovej vojny bojoval v Červenej armáde a na základe falošného obvinenia za „protisovietsku činnosť“ ho odsúdili na osem rokov väzenia v pracovnom tábore na Sibíri. Nasledovali 3 roky vyhnanstva, roku 1956 bol rehabilitovaný. Keď vyšlo Súostrovie Gulag v r. 1973 vo Francúzsku vzbudilo celosvetovú pozornosť. Zbavili ho štátneho občianstva a bol vypovedaný zo Sovietskeho zväzu. Odišiel aj s rodinou do USA. Po 20 rokoch núteného pobytu za hranicami sa vracia do Ruska.
Jeden deň Ivana Denisoviča - prvá novela, ktorou si získal svetové uznanie. Novela nezachytáva len spomienky a trpké skúsenosti z pracovných táborov, nie je len dokumentom toho, čo autor sám prežil, ale je aj svedectvom o období kultu osobnosti. Drsnou pravdivosťou vyvoláva v čitateľovi pocit rozhorčenia a súčasne súcitu voči ľuďom, ktorí sa v tábore ocitli. I. Denisoviča Šuchova odsúdili za vlastizradu.  Podstata novely spočíva v absolútnej negácii vonkajšieho dramatizmu a ideologickej analýzy.
 
Príbeh na stanici Krečetovka
Matrionina chalupa
 
Vo vyššom záujme - poviedky, ktoré vydal v r. 1963. Zaoberá sa v nich dopadom odľudšteného režimu na charaktery obyčajných ľudí a varuje pred morálnym a spoločenským úpadkom celého štátu.
 
Súostrovie Gulag – Ignoruje beletristické postupy a jednoducho skladá mozaiku dejín systému, založeného na koncentračných táboroch, fyzickej a duševnej likvidácii nepohodlných jednotlivcov i celých národov a národností. Súostrovie Gulag je otrasným svedectvom o otrockej práci väzňov na stavbách Sibíri, o histórii prvých rokov sovietskej moci, o prenasledovaní nevinných, neľudskom vypočúvaní, týraní bezbranných ľudí, z ktorých väčšina v táboroch pomrela. Kniha nemá ucelenú kompozíciu. Sú to spomienky autora i mnohých ďalších väzňov, citáty z kníh i listov, ktoré autorovi prichádzali. Dielo je mementom pre všetky národy, aby nedopustili viac diktátorstvo, týranie, pošliapavanie ľudských práv.
 
Rakovina - dej je situovaný do nemocničného pavilónu v ktoromsi väčšom meste stredoázijskej republiky. Ležia v ňom chorí, ktorých ničí zákerná choroba - rakovina. Autorove úvahy o spoločnosti sú obsiahnuté v rozhovoroch Kostoglotova a knihovníka Šulubina. Kým Kostoglotov je človekom skeptickým, nedôverčivým a opatrným, Šulubin sa cíti vinným, pretože vždy mlčal, nikdy sa neprotivil príkazom vyššie postavených. V pavilóne sú pacienti rôznych národností, ktorých spája len choroba. Autor konštatuje, že túto spoločnosť už nemožno vyliečiť.
 
Červené koleso - rozsiahli román, v ktorom interpretuje dejiny Ruska do r. 1914 až po súčasnosť. Červeným kolesom nazýva červenú diktatúru, ktorá dlávi všetko, čo sa jej postaví do cesty. Citlivejšie, zraniteľnejšie zabíja, odolnejšie deformuje.
 
Francúzska literatúra
Francúzska literatúra patrí medzi najvýznamnejšie súčasné národné literatúry. Vyrastá z bohatých kultúrnych tradícií minulých storočí, keď vytvárala a aj v súčasnej literatúre vytvára nové literárne smery a inšpiruje nimi svetovú literatúru. Najväčší rozmach dosiahla avantgarda, ktorej tvorba vyvrcholila medzi dvoma vojnami, ale neustáva ani dnes.
Druhá svetová vojny zasiahla do myslenia i literatúry. Okupácia a odboj postavili celú literatúru pred problém, ktorý nebolo možné neakceptovať. Nielen jednotlivci, ale celý národ bojoval proti neľudskému fašizmu, za humanizmus a spoločenskú spravodlivosť. Mnoho spisovateľov, novinárov a mysliteľov položilo v tomto boji život.
 
Antoine  de  Saint-Exupéry
Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny, študoval v Paríži a od roku 1921 pôsobil v letectve. Zúčastnil sa na občianskej vojne v Španielsku, odkiaľ písal reportáže pre francúzske noviny. Počas 2.svetovej vojny bol vojenským pilotom vo francúzskej oslobodzovacej armáde v severnej Afrike. Roku 1944 sa nevrátil z letu nad Korzikou. Jeho telo sa dodnes nenašlo.
V prozaickej tvorbe venoval pozornosť životu letcov.
 
Debutoval novelou Letec, po ktorej nasledoval román Pošta na juh. Dej románu sa odohráva na letisku v saharskej púšti v období začiatkov letectva. Hrdina, dopravný pilot, sa po sklamaní v láske sústredí len na svoju prácu. V závere románu zomiera po núdzovom pristátí v púšti. Autor spája dobrodružstvo s ľudskou odvahou a túžbou po činorodom živote.
 
Neobyčajnú žánrovú kompozíciu má román Zem ľudí, v ktorom sa striedajú autorove zážitky, spomienky a reportáže s filozofickými úvahami o zmysle ľudskej existencie. Kniha má osem samostatných častí. V nich spomína na svojich priateľov letcov, na svoje dobrodružstvá  saharskej púšti i na noc pred útokom počas španielskej občianskej vojny. V úvahách vyzýva ľudstvo k tolerancii, k úcte k človeku, k zachovaniu a rozvíjaniu života na Zemi.
 
Humanistickým posolstvom je predchnutá kniha Malý princ, najznámejšia filozofická rozprávka pre dospelých. Autor ju štylizoval ako rozprávanie pilota, ktorý havaruje s lietadlom uprostred saharskej púšte. Pri oprave poruchy prichádza k nemu malý princ z ďalekej planéty. Rozpráva pilotovi o svojej planéte i o tom, ako zapochyboval o láske k ruži, ktorú miloval. Na svojej púti navštívil päť planét, kde sa stretol s rôznymi bytosťami (kráľom, chvastúňom, pijanom, biznismenom, geografom, pracovitým lampárom), ktoré predstavujú ľudské vlastnosti. Na Zemi sa zoznámi s líškou, ktorá mu vysvetlí tajomstvá lásky a vtedy spoznáva, čo preňho znamená jeho milovaná ruža. Pomôže nájsť letcovi studňu, a keď sa tomu podarí opraviť pokazený motor, princ opúšťa Zem. Dá sa uštipnúť žltému hadovi, aby sa cestou smrti vrátil na svoju planétu k milovanej ruži. Autor zobrazuje svet pomocou detských očí, proti svetu racionalizmu, materializmu stavia priateľstvo, družnosť, lásku. Využíva pritom kontrasty život - smrť, oáza - púšť, priateľstvo - osamelosť. Knihu doplnil vlastnými ilustráciami.
Jeho ďalšie diela nedosahujú úroveň predchádzajúcich diel.
 
Próza A. de Saint-Exupéryho predstavuje výzvu k ľudstvu, aby zachovalo našu krásnu planétu. Tým, že zobrazil veľkosť a silu človeka v ťažkých časoch vojny, i vlastným príkladom statočnosti, získal si popularitu na celom svete.
 
Talianska literatúra
Veľký význam pre umelecké formovanie súčasnej talianskej literatúry mal boj talianskeho ľudu proti Mussoliniho fašistickej diktatúre počas 2. svetovej vojny. Roku 1946 bola vyhlásená Talianska republika a roku 1947 demokratická ústava. Do spoločenského diania sa zapájali aj umelci, ktorí chceli zbaviť umenie abstraktnosti a venovať pozornosť povojnovej skutočnosti.
Na začiatku 50. rokov sa v literatúre, ale aj vo filme sformoval neorealizmus (z gréc. neos - nový a lat. realis - skutočný). Nadviazal na realistické tradície a súčasne analyzoval sociálne problémy povojnového Talianska. Hrdinami sa stávajú jednoduchý ľudia vidieka i veľkomestských biednych štvrtí so svojimi starosťami a problémami. Spisovatelia sa stavajú kriticky k sociálnym a spoločenským nedostatkom, využívajú ľudový jazyk, jasné a nekomplikované vyjadrovanie. Neorealizmus preslávila najmä kinematografia.

Alberto Moravia
Bol najpopulárnejším povojnovým talianskym spisovateľom, bol prozaik a dramatik. V detstve prekonal kostnú tuberkulózu, 5 rokov strávil v sanatóriách, preto sa mu nedostalo systematického vzdelania. Vedomosti si dopĺňal ako samouk.
 
Ľahostajní - týmto románom debutoval. Je kritikou života meštiackej spoločnosti počas vlády fašistov v Taliansku.
 
Chcel pravdivo zachytiť skutočnosť a ľudské charaktery, čo sa mu podarilo nielen v poviedkach: Rímske poviedky, Nové rímske poviedky.
 
Rimanka - toto sa mu podarilo aj v románe. Má hlboký psychologický obsah. Zostal v ňom verný rímskemu prostrediu. Dej románu sa odohráva v posledných rokoch fašizmu. Hlavná postava Adriana, chudobné dievča plné ideálov, túži vydať sa, mať deti, žiť čestným životom. Podľahne však negatívnemu prostrediu, túžbe po peniazoch a stane sa prostitútkou. Zásluhu na tom má jej matka, priateľka i šéf polície Astarita. Adriana chápe matku, pretože trpí núdzou, a vidí, že prvé peniaze, ktoré zarobí, spôsobia matke akési uspokojenie. Autor neodsudzuje ani šéfa polície, chápe jeho skrytú bolesť, podobne súcití aj so študentom Giacomom (džakomo). Adriana sa zaľúbi do tohto slabošského bohatého študenta, ktorý na polícii zo strachu prezradí členov antifašistickej skupiny. Pre výčitky svedomia spácha samovraždu. Adrianu zachraňuje vedomie materstva. Spĺňa sa jej životná filozofia, keď konštatuje: „že všetci ľudia bez výnimky sú hodní súcitu, už len preto, že žijú a trpia“. V závere románu pochopí, že najväčšou hodnotou v živote je čestnosť a poctivosť.  Autor využíva rozprávanie v 1. osobe, a tým zdôrazňuje autentickosť výpovede.
 
Vrchárka - román, ktorý získal najväčší ohlas. Bol sfilmovaný. Nie je to román o vojne, ale o utrpení a násilí, ktoré vojna so sebou prináša. Celý príbeh je rozprávaním obchodníčky Cesiry (čeziri), ktorá rozpráva o svojom osude, pokojnom živote v prvých rokoch vojny. Keď sa situácia v Ríme zhoršila, Cesira s dcérou Rosettou odchádza na vidiek, do hôr, kde chce prečkať prechod frontu. Znášajú príkoria utečencov, okradnú ich a nakoniec sa obe stanú obeťami násilia marockých vojakov, ktorí prišli s oslobodzovacou armádou. Po niekoľkých dňoch skrývania sa vracajú do Ríma, fyzicky i psychicky zlomené, ale s nádejou, že začnú znova žiť. Román sa končí Cesirinou úvahou: „ Možno bol náš život úbohý, plný nejasností a omylov, ale predsa len to bol jediný život, ktorým máme žiť.“ Násilie na oboch ženách je akoby obrazom násilia na celom národe.
 
Nuda - román z prostredia rímskych boháčov. Pocitu nudy sa chcú  zbaviť v telesných rozkošiach, žiarlivosti a napokon, ako hlavná postava maliar Dino, v neúspešnom pokuse o samovraždu. Dino je ukážkovým typom unudeného človeka, ktorý nedokáže svoj osud zmeniť.
 
Beatrice Cenci (beatriče čenči) a Život je hra - divadelné hry, ktorými nedosiahol taký úspech ako prózou, v ktorej spája realitu života s psychickým ponorom do vnútra hrdinov.
 
Americká literatúra
 
Joseph Heller
Hlava XXII
Týmto protivojnovým románom sa stal populárnym. Uvádza ho mottom: „Hlave XXII neprešiel nikto cez rozum.“ Dej románu sa odohráva pred koncom 2. svetovej vojny, po obsadení južného Talianska Spojencami. Na malom ostrove Pianosa, ktorý leží v Stredozemnom mori, je americká letecká základňa. Odtiaľto štartujú posádky lietadiel, ktoré bombardujú nemecké pozície v severnom Taliansku. Ústrednou postavou je kapitán Yossarian, ktorý nechce zomrieť nezmyselnou smrťou. Búri sa proti vojenským nariadeniam, ktoré v posádke presadzoval ctižiadostivý plukovník Cathcart. Hrdina si uvedomuje svoje bezvýchodiskové postavenie v tupej vojenskej mašinérii, keď sa neprihliada na ľudí, ale iba na plnenie príkazov. Plukovník Cathcart nezmyselne zvyšuje povinný počet letov, z ktorých sa mnohé posádky nevrátia na základňu. Vtedy sa Yossarian rozhodne dezertovať z armády a utiecť do Švédska. Odchádza za vidinou kultúrneho sveta a cíti sa šťastný, lebo sa rozhodol byť sám sebou. Román tvorí 42 kapitol, pomenovaných podľa hlavných postáv jednotlivých epizód. Nie sú to vojnoví hrdinovia, ale neraz bezradné individuá, ktorých hlavným nepriateľom nie je skutočný nepriateľ, ale vlastná armáda, v ktorej jednotlivec nič neznamená, stráca všetky ideály a snaží sa zachrániť vlastnú kožu. Autor využíva humor, satiru a iróniu, aby zvýraznil morbídnu absurditu vojny.
 
V takom istom duchu napísal aj romány: Bombardovali sme New Haven, Niečo sa stalo, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu - napísal po vážnej chorobe, ktorá ho na niekoľko rokov pripútala na invalidný vozík.
 
Záverečná - román, ktorý je voľným pokračovaním Hlavy 22. Hlavným hrdinom je Yosarian. Životné osudy, lásky, sklamania a hrdinove úvahy o smrti sú príznačné pre súčasné stredné americké vrstvy.
 
Arthur Miller
Je významným psychoanalytickým dramatikom súčasnosti. Už počas vysokoškolských štúdií písal kratšie prózy.
 
Smrť obchodného cestujúceho - touto drámou dosiahol prvý úspech. Je analýzou života priemerného Američana. Hlavná postava, obchodný cestujúci Willy Loman, po celý život vyznával len materiálne hodnoty. Autor ho predstavuje ako zostarnutého človeka, ktorý už nie je schopný presadiť sa vo svojej profesii, preto stráca miesto v zamestnaní. Vtedy si uvedomuje, že celý jeho život bol pretvárkou, sebaklamom, odcudzením sa žene a synom. Keď pochopí, že vinníkom je on sám, rozhodne sa skoncovať so životom. Uskutoční dokonalú samovraždu - predstieranú dopravnú nehodu, aby aspoň po smrti finančne zabezpečil rodinu životnou poistkou. Syn Biff odmieta peniaze i otcov model úspešného života, ale jeho brat Happy chce pokračovať v otcových šľapajach.
 
Skúška ohňom - hra niekedy ju uvádzajú ako – Bosorky zo Salemu - je postavená na historickom námete. V mestečku Salem sa roku 1692 uskutočnil jediný proces proti bosorkám v Amerike. Inkvizícia odsúdi a popraví nevinných, medzi nimi i hlavného hrdinu sedliaka Proctora, ktorý odmieta podpísať falošné udanie.  Historický materiál slúžil na demaskovanie a odsúdenie Výboru pre neamerickú činnosť, ktorý v 50. rokoch prenasledoval intelektuálov, ktorých obvinil z tzv. neamerickej činnosti.
 
Mustangy - pôvodný scenár k tomuto filmu napísal pre svoju manželku Marilyn Monroeovú, ale potom ho spracoval ako poviedku s rovnomenným názvom. Jednoduchý príbeh predstavuje ženu čakajúcu na rozvod, ktorá sa zoznámi s 3 mužmi. Prirovnáva ich k divo žijúcim mustangom neschopným prežiť v súčasnom svete.
 
Po páde - dráma, ktorá má autobiografické črty. Všetky udalosti sú dôležitými okamihmi v živote 40-ročného muža prežívajúceho manželskú životnú krízu, počas ktorej prehodnocuje svoj život a vzťah k ľuďom.  Hra sa stala populárnou tým, že diváci v postave Maggie spoznávali autorovu bývalú manželku M. Monroeovú.
 
Cesta z hory Morgan - psychologická hra. Úspešný mladý muž po autohavárii v nemocnici prehodnocuje svoj vzťah k žene a k milenke.
 
Rozbité sklo - posledná hra. Odohráva sa v Amerike roku 1938, v čase nemeckej Krištáľovej noci. Manželský pár žijúci v Brooklyne nemá ani potuchy o pomeroch v Nemecku.
 
Tennessee Williams
Básnik, prozaik a dramatik, ktorý nadväzuje na realistické tradície z americkej drámy. V jeho drámach bolo veľa násilia, alkoholizmu, drogovej závislosti a smrti. Od najútlejšej mladosti mu matka vštepovala zásadu: „Je len jeden spôsob, ako dať ľudskej existencii zmysel: vyniknúť nad ostatnými.“ Tohto kréda sa pridržiaval počas štúdia, ktoré musel na nátlak otca prerušiť. Začal pracovať, ale ako 23- ročný sa rozhodol pokračovať v štúdiu, ktoré úspešne ukončil. Vstúpil na literárnu dráhu, zmenil si meno podľa štátu Tennessee, kde sa narodil jeho otec. Vlastným menom Thomas Lanier.
 
Mojžiš a svet rozumu - autobiografická novela, v ktorej sa vrátil do svojej mladosti.
 
Zápas anjelov - divadelná hra, ktorá divákov nenadchla ani potom čo ju prepracoval a nazval Vzostup Orfea. Zobrazil tu konflikt medzi túžbou po plnom živote a prízemnosťou až rasizmom, ktorý predstavuje chorľavý Jabe Torrance. Do mestečka prichádza Val Xavier a stretáva sa s Jabeovou ženou Lady. Ich vzájomné sympatie prerastú do lásky, ktorá Lady prináša vytúžený zmysel života - čaká s Valom dieťa. Dráma vrcholí smrťou Lady, ktorá chrániac svojím telom Vala zomiera Jaebovou guľkou. Val predstavuje antického Orfea, ktorý vstúpil do podsvetia - južanského mesta, aby odtiaľ odviedol do nového života Lady - Eurydiku. Autor tu uplatil i kresťanský mýtus, keď prirovnáva Vala k Spasiteľovi - forma ukrižovania, keď trpí nevinný, ktorý chcel zachrániť nevinných.
 
Sklenený zverinec - spoločensko-kritická, ktorá mu priniesla uznanie a ktorú uviedli na Brodwayi. Hrdina žije s matkou a telesne postihnutou sestrou. Nechce žiť v ilúziách ako ony, preto od nich odchádza, hoci vie, že obe budú bez neho trpieť, ani nie tak psychicky ako finančne, pretože bol živiteľom rodiny.
 
Električka zvaná túžba - hra, ktorú neskôr aj sfilmovali. Dej sa odohráva v New Orleanse, kde premávajú po tej istej trase električky Túžba a Cintorín. Hlavná postava, nervovo chorá Blanche, žije v spomienkach na minulosť a túži po úprimnej láske. Jej švagor Stanley, drsný realista, ju psychicky trýzni, vysmieva sa jej a ničí jej ilúzie. Nakoniec ju odvezú do ústavu pre choromyseľných, pretože ani sestra nechce uveriť, že ju švagor znásilnil. Opäť víťazí pokrytectvo, hrubá sila a prázdny život. Hra bola autorovým triumfom.
 
Vytetovaná ruža - hra, prinášajúca ironicko-humorný pohľad na život mladej vdovy, ktorá nechce veriť, že muž jej bol neverný.
 
Mačka na horúcej streche - dráma. Epický príbeh hry je stručný. V bohatej južanskej rodine zomiera na rakovinu panovačný starý otec. Už pred jeho smrťou najbližší príbuzní intrigujú, aby získali čo najväčší podiel jeho dedičstva. Proti nim stojí osamelá Maggie, manželka najmladšieho syna. Hoci ju ostatní podceňujú, pretože pochádza z chudobnej rodiny, je cieľavedomá, vie presadiť svoju vôľu a v túžbe po majetku bezohľadne ide za svojím cieľom, i keď musí medzi príbuznými tancovať ako mačka na horúcej plechovej streche. Nakoniec si svojou životaschopnosťou získa rešpekt a sympatie svokra i lásku manžela.
 
Hra s dvoma postavami - sa pokúsil o absurdnú drámu, ale predchádzajúce úspechy sa už nedostavili. Hoci sa bál smrti, bojoval s ňou až do posledného dychu.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/2877-svetova-literatura-po-roku-1945/