Slovenská poézia po roku 1945
Je to jedno z najdramatickejších a najzložitejších období. Viacerí spisovatelia sa dostali do väzenia. Boli na odchode do emigrácie/žili
v ústraní. Hneď v prvých rokoch po vojne vyšli básnické diela, ktoré vznikli počas vojny, no vtedy nemohli vyjsť, pretože boli zamerané
proti vojne. Je to tzv. priečinková poézia (J. Jesenský, J. Smrek, L. Novomeský). Po vojne vychádzali i zbierky básní
slovenských nadrealistických spisovateľov katolíckej moderny. Ich tvorba bola nábožensky orientovaná, pretože nenašla u nás pochopenie,
vychádzala v emigrácií.
Ján Kostra
Hlavnou témou v jeho tvorbe bola láska k rodnému
kraju. Prvá básnická zbierka Hniezda - zážitky z detstva a dospievania i láska k žene.
Moja rodná - 2.
básnická zbierka. Opisuje tu vzťah k domovu a vlastenectvo, opiera sa pritom o udalosti 30. rokov, keď sa schyľovalo k 2. svetovej vojne.
ČSR bolo ohrozené nemeckým nacizmom a došlo k jeho rozdeleniu. Vyslovil tu i svoje odmietavé stanovisko voči fašizmu.
Počas 2.
svetovej vojny vydal viac zbierok, ktoré poznačila atmosféra vojny. Je tu pesimizmus, reakcia na vojnu no i motívy detstva, prevládajú tu však
sklony k smútku:
Ozubený čas
Všetko je dobré tak
Puknutá váza
Presila smútku
V tomto období napísal i jednu zo svojich najkrajších básní o žene- lyrickú poému – Ave Eva. Ide tu o etický vzťah
k žene, o súcit s jej osudom uprostred vojny. Je to jeho ľúbostné vyznanie k žene a oslava ženstva. Zo Smrekovou skladbou Básnik
a žena patrí k najkrajším dielam slovenskej ľúbostnej lyriky.
Po r. 1948 pod vplyvom jednotnej metódy sociálneho
realizmu vydal básnickú skladbu Na Stalina a zbierka Javorový list - vyjadruje tu vzťah k aktuálnym
otázkam pomocou konfrontácie s minulosťou. Ďalšie zbierky:
Každý deň, Len raz (umelecký vrchol jeho
tvorby)
Prvé a posledné – posledná, v popredí sú mravné aspekty lásky a otázky jej zmyslu.
Venoval sa i výtvarnej tvorbe, bol i prekladateľom z nemeckej i z francúzskej literatúry.
Pavol Horov
Bol odporcom násilia, básnikom lásky k človeku i domovine. Prvou zbierkou Zradné vody spodné inklinuje k nadrealizmu. Je tam intímna
i prírodná lyrika aj aktuálne spoločenské udalosti.
Venoval sa i vojnovej tematike. Vojna uňho vyvolávala pocity úzkosti
a prázdnoty – Nioba matka naša - vyzdvihol tu postavu matky Nioby z gréckej mytológie, ktorá od žiaľu nad stratou
detí skamenela. Je tu rozpor medzi životom a smrťou, konflikt medzi silami, ktoré obnovujú svet a tými, ktoré spôsobujú jeho odumieranie.
Symbolom života je preňho matka - ochrankyňa dobra i ľudskosti. Útočiskom pred vojnovou hrôzou sa stali preňho hodnoty späté s detstvom,
rodiskom a matkou.
Vzťah k rodnému kraju a k matke vyjadril v zbierke Návraty. V I. časti je jeho poetický život,
úvahy o zmysle života, o plynutí času, motívy straty otca, matkinho vdovského údelu, obdivu a úcty k jej statočnému životu. V II.
časti je obraz rodnej zeme ako životodarnej sily pomocou, ktorej básnik vie prekonávať smútok. Vyznáva sa tu zo svojej lásky k rodnému
Zemplínu.
Zbierka Defilé - ozvena na vojnu, SNP a oslobodenie. Ľudské utrpenie, ktoré priniesla vojna
a ktoré je naďalej prítomné v psychike človeka.
Ďalšie zbierky - tzv. socialistická poézia: Moje poludnie
- budovateľské úsilie.
Slnce nad nami
Vysoké letné nebe - rodný kraj, zachytáva jeho premenu, predstavuje
ľudí - jeho rodákov. Vyjadruje úctu k životu a k ich tvrdej práci. Podáva obraz rodného kraja a jeho premeny, uvažuje nad tým, čím je
domov pre každého z nás.
Zbierka Koráby z Janova - zážitky z Talianska. Zamýšľa sa nad svojou tvorbou, porovnáva tu
domov a svet, prítomnosť a budúcnosť.
Ponorná rieka - venoval ju Novomeskému. Napísal ju po prekonaní ťažkej
choroby, zmenil sa aj uhoľ jeho pohľadu na život a svet. Bola jeho poslednou.
Andrej Plávka
Jeho tvorba
bola odlišná od jeho súčasníkov, pretože ho poznatky z mestského života a civilizácie napĺňali smútkom. Inšpiráciu hľadal v rodnom
Liptove. Vzťah k domovu, k otcovi, k matke, k prvej láske i k rodnému kraju zobrazil v zbierke, ktorú napísal počas 2. svetovej vojny:
Tri prúty Liptova, neskôr ju doplnil a vznikla Liptovská píšťala - oslavuje tu rázovitý rodný kraj a ľudí zrastených
s ním na celý život, najmä otca a matku.
Vzrušujúci priebeh SNP opísal v zbierke Ohne na horách. Je to lyrický spev
o povstaní. Začína sa lyrickou básňou Pieseň o hore a končí sa Pozdravom. Medzitým je 8 spevov. Zobrazuje v nich hrdinu
Vrchára a povstalecké udalosti, s ktorými je bytostne zviazaný.
Neskôr zobrazil tematiku povstania v skladbe Tri
vody - dej sa odohráva v blízkosti troch vôd na Pohroní, kde sám prežil povstanie. Vyzdvihol tu vlastnosti nášho ľudu
a zdôraznil, že povstalcov viedla do boja aj láska k rodnému kraju.
Zbierka – Neumrel na koni - tiež
vyjadruje vzťah k povstaniu a potvrdzuje, že táto udalosť bola neoddeliteľnou súčasťou jeho života a tvorby. Sú tu spomienky na dôverne
známe osoby z čias povstania i z vojny. Vložil sem i úryvky ľudových piesní.
V 50. rokoch jeho tvorba mala znaky
socialistického realizmu. Bola to oslava socialistickej premeny života, konfrontácia prítomnosti s minulosťou i protest proti vojnovej hrozbe.
Zbierky:
Domovina moja
Kosodrevie
Zelená ratolesť - tu vyslovil túžbu ľudu po miery medzi všetkými
národmi. Robotníci rôznych krajín sa dohodnú, že okolo zemegule ovinú zelenú ratolesť mieru.
V 60. rokoch sa v jeho tvorbe
objavujú úvahy o zmysle života, o plynutí času, o medziľudských vzťahoch i o poslaní básnickej tvorby: Vyznanie, Zbohom
lásky moje, Post scriptum, Testament.
Miroslav Válek
Snažil sa o nové témy i vyjadrovacie
možnosti. Bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Bol politicky aktívny v Komunistickej strane a štátnych funkciách. V r. 1969 -1988
bol ministrom kultúry.
Na jeho prvej zbierke
Dotyky - vidieť vplyv symbolizmu, nadrealizmu i iných
moderných domácich i svetových básnikov. Sú tu problémy človeka, smútok, sklamanie i radosť, láska k rodnému kraju. Sú tu ľúbostné
verše, ktoré ale nezobrazujú radosť z prežívaného citu, ale skôr sklamanie z jeho nenaplnenia. Reaguje tu i na 2. svetovú vojnu.
Príťažlivosť - zbierka. Je tu 6 skladieb. Vychádza z konkrétneho príbehu. Prepája tu individuálny osud
človeka so zložitosťou modernej civilizácie, ktorá môže na človeka pôsobiť až desivo. Vnútro človeka konfrontuje s vonkajšou realitou,
ktorú reprezentujú civilizačné problémy a tlaky na jeho psychiku. Je tu napr. báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať,
v ktorej sa vracia k téme 2. svetovej vojny. Je to odsúdenie vojnového zabíjania cez tragédiu 13 - ročnej lásky, ktorá sa končí násilným
rozdelením, keď židovské dievča musí odísť a napokon zahynie v koncentračnom tábore. Cez sledovanie tragédie 2 rozdelených detských
sŕdc stavia do popredia národnú tragédiu rozdelenia ČSR hitlerovským fašizmom. Je to protest proti vojne, fašizmu a utrpeniu. Vzýva
budúce generácie k bdelosti. Nepokojný básnik sa znepokojuje, robí analýzu človeka, v tragických dejinných situáciách a zisťuje, že
človek nie je len obeťou situácie, ale že je ju sám utvára, nielen trpí , ale aj utrpenie spôsobuje. Smrť nielen prijíma, ale aj rozdáva,
vraždí a zabíja.
Milovanie v husej koži - zbierka, analyzuje súčasného človeka i jeho svet. Sú tu i básne
s ľúbostnými motívmi, majú však i tragický podtón. V niektorých básniach opisuje konkrétne udalosti, ktoré v čase keď ich autor
písal otriasali celým svetom. V básni Skaza Titaniku - reaguje na zavraždenie amerického prezidenta Kennedyho. Básnikov
pohľad na svet, jeho usporiadanie, je znepokojujúci. Vyjadruje obavu z budúcnosti.
Slovo - zobrazuje tu protirečenia sveta.
Bojuje proti starému svetu, neľudskosti a lži, svetu vojen a krutosti, pretvárky a závisti, egoizmu a zrady. Je tu i vyznanie lásky
k domovu. Touto skladbou sa prihlasuje k ideológii totalitne vládnucej politickej strany.
Z vody - básnická zbierka. Je
intímna, ľúbostná i úvahová lyrika. Láska tu má mnohorakú podobu, raz ju sprevádza neha, inokedy krutosť, istota, pochybovačnosť,
radosť a melanchólia.
Milan Rúfus
Už jeho prvá básnická zbierka Až dozrieme - mala vysoké
kvality, spracoval tu mnoho tém. Téma vojny a mieru (vojna vo Vietname a v Kórei), téma domova, matky, otca, starých rodičov i prírody.
Triptych - kniha, vyjadruje sa k problémom ľudského jestvovania. Sú tu témy ako pominuteľnosť človeka, jeho zrod a smrť
i vzbura jednotlivca proti nepriaznivému osudu. Báseň o ľudskom živote a jeho vzťahu ku krajine: Ľudia na horách. Verše tvoria výklad
k fotografiám M. Martinčeka. Je to autorova výpoveď o zanikajúcom svete, v ktorom človeka sprevádzalo drevo od kolísky až po náhrobný
kríž. Je to báseň o živote človeka v horskej krajine, o vzájomnom vzťahu človeka a prírody.
Zvony - zbierka
zobrazuje prostého človeka, avšak nie ako socialistického hrdinu, čo bolo príznačné pre spolitizovanú poéziu 50. rokov. Ale ako jednotlivca
zápasiaceho s každodenným údelom. O detstve hovorí básnik ako určujúcom faktore v našom živote, potvrdzuje spätosť človeka
s prírodou, hovorí o ľudskej bolesti vyplývajúcej zo straty blízkeho človeka.
Stôl chudobných - hodnotí tu
súčasnosť z pozície morálnych princípov jednoduchého človeka rozumejúceho prírode.
Kniha rozprávok - napísal pre
deti. Opiera sa tu o ľudovú slovesnosť i o motívy z Dobšinského prostonárodných slovenských povestí. 15 ľudovým rozprávkam tu dal
básnickú formu.
Sobotné večery - je to podobná kniha. Tu sú spomienky na vlastné detstvo v rodičovskom dome
v Liptove.
Hudba tvarov - zbierka, je spätá s dielom výtvarníka Ľudovíta Fullu. Básnik analyzuje podstatu krásy
a zamýšľa sa nad je významom v živote človeka. Rúfus sa venuje aj prekladaniu, jeho poézia je plná citu, myšlienok a pritom je
zrozumiteľná a prostá.
Pre deti – Modlitbičky, Lupienky z jabloní.
Čas plachých otázok
- posledná zbierka. Rúfus tu láskavo, ale aj smutne až bolestne glosuje dianie vo svete našich dní- vojny, hlad, utrpenie detí, odchod
Slovákov do cudziny, konzumný štýl života, ktorý z nás vyháňa duševné hodnoty.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta