Epos – druhy eposov
Epos – druhy eposov
V literatúre rozoznávame 3 literárne druhy: epiku, lyriku a drámu. Najdôležitejším znakom epiky je rozprávanie, v epických dielach autor sám alebo prostredníctvom rozprávača rozpráva o ľudských osudoch.
Každé epické dielo má dej v priebehu ktorého nechá autor zaznieť i prehovory postáv ako ich priamu reč. Žánre epiky sa rozdeľujú na veršované a neveršované (prozaické) a z hľadiska rozsahu na veľké (epos, román), stredné (balada, legendy, novela) a malé (poviedka, bájka).
Hrdinský (bohatiersky) epos
V gréckej literatúre to boli Ilias a Odysea, ktoré sa pripisujú slepému básnikovi Homérovi, pochádzajú z 9. st. p. n. l. Starogrécky epos prednášali osobitný prednášatelia pre veľké zhromaždenia ľudí. Rozpráva o významných udalostiach, ktoré mali význam pre život celého národa.
Hlavný hrdina sa vyznačuje mimoriadnymi vlastnosťami, do deja zasahujú bohovia, je tu mnoho opisov prostredia, bitiek, súbojov, predmetov i postáv. Na začiatku hrdinského eposu je tzv. invokácia – krátke naznačenie deja. Konanie ľudí v starovekých eposoch určujú bohovia, ktorí pôsobia na ich rozhodovanie pomocou snov a pod.
Historický epos
Kým bohatiersky epos tematicky čerpal zo starých povestí a mytológie, historický epos vychádzal zo skutočných dejinných udalostí (Ján Hollý – Svätopluk, Sláv).
Idylický epos
Tematicky sa viaže na udalosti z dedinského života, ktorý je blízky prírode. Pozadie diela tvoria často významné historické udalosti.
Duchovný epos
Čerpal námety z biblie, slúžil potrebám náboženstva, bol prostriedkom na vyslovenie aktuálnych dobových problémov (Ján Hollý – Cyrilometodiáda).
Moderný (reflexívny) epos
Patria sem veľké epické skladby od čias romantizmu. Literatúra si všíma osobné práva človeka, ktoré sú v rozpore so spoločenskými a národnými záujmami. Jeho najcharakteristickejším znakom je, že čerpá námety zo života spoločnosti, zobrazuje základné problémy doby a epický dej je často prerušovaný opisom duševných stavovo zobrazovaných hrdinov, opismi prírody a úvahami autora (Byron – Childe Haroldova púť, Puškin – Eugen Onegin, Mácha Máj, Sládkovič – Detvan a pod.).