Slovenská literárna moderna, rozdiel medzi odborným a umeleckým štýlom

Slovenská literárna moderna

1. Charakterizujte spoločenské a literárne podmienky vzniku slovenskej literárnej moderny, predstavte tvorbu dvoch autorov.
2. Vyberte z ukážok dve básne a analyzujte myšlienkovú umeleckú zložku tak, aby ste predstavili Kraskovho lyrického hrdinu a jeho premeny. Hľadajte súvislosti premien v mimoliterárnej skutočnosti.

Slovenská literárna moderna (1900/1905 – 1918) vzniká v období, kedy Slovensko sa stáva najpriemyselnejšou časťou Uhorska. Sociálna situácia slovenských roľníkov sa ešte viac zhoršuje, mnohí sa sťahujú do Ameriky a uvoľňujú tak cestu ďalšej maďarizácii. Národné povedomie upadá, vznikajú obavy o slovenský národ ako taký. Slovensko sa ocitá v hlbokej spoločenskej kríze.

Poézia slovenskej literárnej moderny sa vyznačuje charakteristickými črtami:

• znaky symbolizmu, prípadne impresionizmu
• dôraz na atmosféru básne
• osamelý básnik uniká do seba samého
• pochmúrnosť, smútok, pocit citového zlyhania a intelektuálnej krízy
• téma: ľubostná, návratová, prírodná, národná, reflexívna,…
• sylabotonický veršový systém (daktylský, daktylotrochejský), postupne sa objavuje voľný verš

Najvýraznejšou súčasťou slovenskej literárnej moderny je tvorba Ivana Kraska a čiastočne Janka Jesenského. Ďalšími významnými autormi boli básnici Vladimír Roy, Ivan Gall a literárny kritik František Votruba.

IVAN KRASKO (1876 – 1958) vlastným menom Ján Botto sa narodil v Lukovištiach ako vzdialený príbuzný romantického básnika Jána Botta. Maturoval v Rumunsku, v Prahe vyštudoval chemické inžinierstvo a stal sa členom spolku Detvan. Bojoval v prvej svetovej vojne, potom žil v Piešťanoch a Bratislave. Ochorel na pľúcnu chorobu, preto žil osamotený a nechcel sa oženiť. Krasko sa považuje za zakladateľ SLM. Chcel písať zrozumiteľnú, ľudskú, úprimnú a priamu poéziu. Nakoniec svoj postoj zmenil a oženil sa, čo vidno aj v jeho tvorbe.

• 1909 – básnická zbierka Nox et solitudo (Noc a samota)
• 1912 – básnická zbierka Verše

Znaky Kraskovej poézie:

• symbolizmus – pochmúrne symboly (noc, samota, havran,…)
• eufonickosť, asociácie
• sylabotonický i voľný verš
• témy: národná, reflexívna, ľúbostná lyrika

PLACHÝ AKORD

Báseň zo zbierky Nox et solitudo

Obsah

Motívy: ústredný motív – smútok

1. paprštek – symbol nádeje, slnečného svetla
   • predstavuje ženu. Synekdocha.
2. dotyk – chladný a mokrý (neopätovaný)

Smutná báseň, v ktorej autor žiali za ženou, do ktorej a zaľúbil a ona ho opustila. Túži po šťastnej láske, no nenachádza ju. Bol to len flirt, láska na jednu noc (zabudli ruky, keď svitol biely deň)

Forma

Ľúbostná lyrika. Strofická báseň, strofa je nepravidelná. Nemá systém, iba trochejsko-daktylský rytmus.

Idea: Pochmúrny pocit, keď človeka nikto neľúbi.

PIESEŇ

Báseň zo zbierky Verše

Obsah

Motívy: ústredný motív – spomienka na ženu

1. ruža
   - mladá, vrúcne milujúca žena, ktorá miluje každého a nezištne

- personifikovaná príroda

1. sebecký muž, ktorý jej lásku zahodil
   - časom ľutuje, že jej lásku neopätoval

Na prvý pohľad je báseň monotematická a vykresľuje sa ústredná myšlienka – spomienky. Spomienky na ženu, ktorú opustil, pretože sa pre chorobu nechcel viazať. Oľutoval to. Život žiť sa musí pre človeka, vzťah musí byť opätovaný, ak má vydržať. Husi odleteli do ďaleka tak, ako jeho divokosť. Autor sa upokojil a oženil. 

Forma

Báseň je strofická, strofa je pravidelná. Rytmus – sylabotonický: trochej.

Kompozičný princíp – rámcovanie deja (symbol na začiatku aj na konci) a kontrast (muž a žena)

Ukázať vplyv symbolizmu (motívy, príroda, nálady) a impresionizmu (farby).

Metafory:

• husi → divokosť
• srdce rozbil → sklamal

Epiteton:

• rudá ruža

Epizeuxa:

• letia, letia husi → navodzujú rytmus piesne

Idea: Básnik sa vnútorne vyrovnal s problémami, ktoré trápili jeho myseľ – oľutoval, že ženu opustil. Ukazuje, že pre lásku sa oplatí žiť.

GRAMATICKÁ ČASŤ:

1. Preštylizuj verš do vety odborného štýlu. Vysvetli rozdiel medzi odborným a umeleckým štýlom.

„Som ten, čo dozrieval pod bičom otrokára, pod bičom, ktorý nestrábené rany denne pootvára, že žiadna z nich sa nikdy, nikdy nezahojí.“

Preštylizované: Otrok, ktorý vyrastal v otrokárskej spoločnosti, ktorá ho denne vykorisťovala.