Prvá svetová vojna vo svetovej literatúre, polovetné konštrukcie

Prvá svetová vojna vo svetovej literatúre, polovetné konštrukcie

Svetová literatúra medzi dvoma svetovými vojnami (1918 – 1945):

• na prelome 19. a 20. storočia vstúpil kapitalizmus do svojho najvyššieho štádia – imperializmu. Jeho vnútorné protirečenia vyústili do prvej svetovej vojny (1914 – 1918), ktorej padli za obeť milióny ľudských životov a spôsobila nesmierne materiálne i kultúrne škody
• svoj odraz našla aj v literatúre – vzniklo mnoho diel, v ktorých spisovatelia zobrazili utrpenie vojakov a civilného obyvateľstva
• nútila človeka uvažovať o jej príčinách, o podstate a spôsobe zabrániť jej, spisovatelia odsudzovali vojnu ako nespravodlivú, zobrazovali jej neľudskosť a mnohí z nich sa priamo zúčastnili bojov na fronte
• najväčšiu ťarchu vojny niesli európske štáty, a preto sa táto téma prejavila najmä
  v európskych literatúrach
• väčší význam má próza (poviedky, novely, romány, ...
• americkí spisovatelia, ktorí vojnu prežili a vrátili sa do svojej vlasti, už nedokázali robiť to, čo predtým, nevedeli sa včleniť do mierového života (pretože vedeli, ako zabiť) → stratená generácia

- kritici týmto pojmom často označovali aj európskych spisovateľom, no stratená generácia bola len na americkom kontinente (Ernest Hemingway), aj keď Európania mali podobné pocity a postoje k vojne (Remarque)

• Predstavitelia:
  - americká literatúra: Ernest Hemingway
  - francúzska literatúra: Romain Rolland, (obdobie: medzivojnové; smer: realizmus)
  - nemecká literatúra: Erich Maria Remarque (obdobie: smer: expresionizmus)

Romain Rolland – Peter a Lucia

Autor bol výrazný pacifista, verejne vystupoval proti vojne (1. aj 2.) a proti fašizmu, vojnu odmietal až tak, že emigroval. Patrí do obdobia francúzskej medzivojnovej prózy, smer – realizmus a často bol označovaný za prívrženca Stratenej generácie, no nebol ním. Mal len rovnaké pocity z vojny. Bol označovaný aj za expresionistu. Pracoval ako prozaik, dramatik, publicista, docent dejín hudby na univerzite v Sorbone. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru.

Námet: Vojna v zázemí, no blízko frontu. Paríž, 30.1. – 29.3. 1918

Téma: tragická láska

Postavy:

Peter - 18-ročný chlapec, pochádza z meštiackej rodiny, nepozná biedu, rojko

- vie, že o pol roka musí ísť na front a stať sa ďalšou obeťou zabíjania

- otec je republikán, ktorý nemá vlastný názor a vojnu vníma ako hrdinstvo

- postava je vo vývoji, uvedomuje si zápory vojny

- nechce narukovať, pretože vidí, akým „ošklbaným vtákom“ je jeho brat Filip –

človek bez ilúzií

- miluje Luciu a ich lásku vníma ako štít pred vojnou

Lucia - polosirota, žije s matkou a jej priateľom
- veselá, hrdá, s materiálnymi nedostatkami a preto berie život realisticky
- „maliarka,“ ktorá nemá rešpekt pred maliarmi a nedodržiava reprodukované farby

Kompozícia: vnútorná podľa sujetovej krivky

1. Opis prostredia pomocou lyrizujúcich prvkov.
2. Stretnutie a stretávanie sa Petra a Lucie, formovanie a objasňovanie Petrovho názoru na vojnu.
3. Peter odmieta vojnu a všetkých ľudí, ktorí s ňou majú niečo spoločné (aj Luciinu matku, ktorá pracuje v továrni na zbrane)
4. Aj napriek všetkému sa rozhodnú vziať, myslia si, že vzťah zaručí prežitie vojny
5. Ich vzťah skončil tragicky – zomreli počas bombardovania kostola.
   - Lucii sa zjavilo rusovlasé dievčatko – Lucia v bombardovaní videla smrť (realistka)
   - Petrovi sa zjavil škovránok – Peter v bombardovaní videl voľnosť (rojko)

V diele je množstvo kontrastov – láska x smrť; dobro x zlo; ...

vonkajšia: psychologická novela / komorný román so slabou dejovou líniou s úvahami

Rozprávač: Vševediaci, uvažuje za postavy (autorove úvahy nepovažujeme za digresie)

Jazyk: množstvo lyrizujúcich prvkov, „jemný, citlivý“ jazyk

Idea: Vojna všetko ničí a nedokáže zachovať dobro.

Erich Maria Remarque – Na západe nič nové

Vlastným menom Erich Maria Kramer. Patrí do nemeckej prózy medzi dvoma vojnami do expresionizmu. Z gymnaziálneho štúdia prešiel do dejiska vojny, urobil si vojnovú maturitu - po nástupe fašizmu v Nemecku emigroval najprv do Švajčiarska, potom do USA, po 2. svetovej vojne sa vrátil do Švajčiarska kde zomrel. Je to najprekladanejší a najčítanejší nemecký autor. Počas života získal svetovú slávu, no nezískal Nobelovu cenu.

Námet: 1. svetová vojna na francúzsko-nemeckom fronte

Téma: vzťahy na fronte, najmä priateľstvo

Postavy:

PAUL BÄUMER

- román je jeho výpoveďou

- veľmi citlivý chlapec, počas štúdia písal básne, doma mal rozpísanú drámu

- je z chudobnejších pomerov, ale ako rodina sa majú radi

- keď po 2 rokoch na fronte príde späť domov na dovolenku, matka má rakovinu, otec musí

ťažko pracovať, aby získal peniaze na liečenie

- Paulovi sa na dovolenke zdajú všetky veci cudzie, knihy, ktoré mal rád, považuje za

hlúposti, pretože tie knihy klamú

- najsilnejšia scéna z románu – Paul sa pri útoku dostane do krátera, na neho sa zvalí

postrelený francúzsky vojak. Paul nemá inú možnosť, vytiahne bodák a zabije ho. Po

prvýkrát vidí toho, koho zabil. Najprv sa mu snaží pomôcť, na chvíľu ho drží myšlienka, že

po skončení vojny pomôže rodine toho Francúza. “Odpusť mi, kamarát, ako si mohol byť mojím nepriateľom? Keby sme odhodili zbrane a uniformy, mohol si byť mojím bratom.“

- najsilnejší cit, ktorý Paul vo vojne pociťuje, je kamarátstvo

- na vojne pochopí, že ľudia sa nedelia na nepriateľov, ale že je to vec náhody a politických

dohovorov a stačí jeden rozkaz, aby sa z nepriateľov stali priatelia

KAMMERICH

- prvý ranený Paulov spolužiak

- je veľmi slabý chlapec, amputujú mu nohu, na následky toho zomiera

- Paul v poslednej chvíli jeho života hľadá ošetrovateľov, aby mu pomohol

- má matku, ktorá ho veľmi miluje a ťažko niesla, že odišiel na vojnu

MŰLLER

- všade so sebou nosí učebnice, pri paľbe sa učil fyzikálne poučky a zákony, pretože si chcel

urobiť vojenskú maturitu

- zomrel preukrutne, do brucha ho trafila svetlica, všetci boli pri ňom, zomieral pol hodinu a

ako jediného ho spolužiaci pochovali

- ostatní členovia vojenskej jednotky (nie spolužiaci):

KATZINSKY

- štyridsiatnik, dostal sa do oddielu k Paulovi a jeho spolužiakom

- správal sa k nim kamarátsky a otcovsky

- naučil všetkých mladých vojakov prežiť na vojne

- nevzdelanec, vzdelaním pohŕdal a tvrdil, že vzdelanie ohlupuje ľudí

- naučil ich praktické veci – zohnať jedlo, ako sa odvšiviť

- zomiera – najprv má poranené nohy, Paul sa ho snaží na pleciach doniesť do lazaretu, ale

on zomiera náhodnou guľkou (Paul ho niesol na chrbte 15 km mŕtveho)

ALBERT KROPP

- najinteligentnejší

- tvrdí, že vojna by sa mala vyhlasovať na ľudových slávnostiach a všetci generáli, ktorí sa

chcú zúčastniť vo vojne, sa majú postaviť do veľkého kruhu, vyzliecť sa donaha a do rúk

zobrať palicu, majú sa medzi sebou pobiť a ten, ktorý zvíťazí, jeho mocnosť vyhrá vojnu

(myšlienka humanizmu)

TJADEM

- mladý zámočník, stále hladný, vždy pred útokom sa naje, lebo nevie, či prežije

- nikdy sa nedá ponižovať, je nevzdelaný a veľmi sa čuduje nad vojnou

- vôbec nemá pocit, že bojuje za svoj štát, pre neho štát znamená všetko nepríjemné:

„ Poľní žandári, polícia, dane – to je váš štát.“

HIMMELŠTOS

- desiatnik, postrach pre nováčikov - nováčikovia museli plniť jeho príkazy ako stroje

- Paul musel umývať dlážku zubnou kefkou a malou lopatkou odhrabávať kasárenský dvor

- dostáva sa do prvej línie, keď zažije prvý útok, schoval sa do zákopu, lenže Paul ho odtiaľ

vyhnal bodákom za ostatnými vojakmi

KANTOREK

- triedny učiteľ, telocvikár

- plné ústa fráz, dostal sa na vojnu, kde sa dostal do jednotky svojho žiaka, ktorého predtým

nechal prepadnúť

- žiak Kantorka poriadne preháňa a všetko mu vracia

Kompozícia:

1. využíva kontrasty: motýľ na prilbe mŕtveho vojaka, škovránčí spev a dunenie kanónov

rozkvitnutá haluz čerešne a mŕtvi vojaci

1. krátke vety, sloveso vysunie na začiatok vety
2. využíva úvahy

vonkajšia: román so silnou (aj keď nie hlavnou) dejovou líniou a digresiami

Rozprávač: Vševediaci, výpoveď autora. Po Paulovej smrti sa rozprávač mení na 3. osobu.

Jazyk: expresívny, drsný

Idea: Vojna mení ľudí na zabíjacie stroje.

GRAMATICKÁ ČASŤ

Medzi jednoduchou vetou a súvetím sú polovetné konštrukcie. Tvoria sa tak, že sa k jednoduchej vete pridruží taká časť vety, ktorá nemá formu prísudku s určitým slovesným tvarom. Hlavným cieľom polovetných konštrukcií je skracovať text. Polovetná konštrukcia sa 
vyjadruje :

1. prechodníkom (opakujúc, kľačiac)
   2. príčastím (zaujímajúci, píšuci)
   3. neurčitkom (robiť, konať)

Dej, ktorý je vyjadrený určitým slovesným tvarom, je hlavným dejom, dej vyjadrený neurčitým slovesným tvarom je sprievodným dejom.

Príklady:

• Chodil po triede, nahlas sa učiac matematiku.
• Chodil po triede a nahlas sa učil matematiku.
• Peter, zaujímajúci sa o elektroniku, zmaturoval s vyznamenaním.
• Peter sa zaujímal o elektroniku, maturoval s vyznamenaním.
• Zašli sme do krčmy kúpiť si malinovku.