Slovenská medzivojnová poézia, štýlotvorné rozvrstvenie slovnej zásoby

Slovenská medzivojnová poézia, štýlotvorné rozvrstvenie slovnej zásoby

vzniká v medzivojnovom období, ktoré sa pre Slovákov vyznačovalo spolužitím s národom

Čechov v spoločnej Česko-Slovenskej republike. Vyhlásená bola 28. 10. 1918 a priniesla so sebou mnohé pozitíva:

• slovenčina je úradný jazyk, nastal koniec maďarizácie a útlaku
• boli založené vzdelávacie a kultúrne ustanovizne Matica Slovenská(1863), Univerzita Komenského (1919), SND (1920)
• zakladali sa časopisy (Slovenské pohľady, Živena), spolky, vydavateľstvá (Edícia:Čítanie študujúcej mládeže, Edícia: Spoločnosť priateľov krásnych kníh); kultúrny život sa obohatil, centrum sa presunulo z Martina do Bratislavy

Prvá ČSR však musela riešiť i mnohé problémy:

• hospodárska kríza → nezamestnanosť a vysťahovalectvo
• centralizmus → Česko: priemysel, politika; Slovensko: hladové doliny
• národnostná otázka neexistencia československého národa → autonomistické snahy (HSĽS, SNS)
• nástup fašizmu radikalizácia HSĽS, Mníchovská dohoda, vyhlásenie autonómie (1938)

1. marca 1939 vzniká Slovenský štát – ČSR zaniká, Čechy a Morava sú pripojené k Tretej (Veľkonemeckej) ríši.

Literatúru už od moderny symbolizuje pluralizmus, ktorý vyplynul z rozmachu prekladov súčasnej zahraničnej literatúry a častých štúdií a pobytov slovenských autorov mimo ČSR. Zmenšilo sa tak tradičné zaostávanie za modernými literárnymi smermi a vzniklo mnoho

umeleckých zoskupení.

Vznikli 3 najpodstatnejšie generácie:

1. staršia generácia → Janko Jesenský, Vladimír Roy → symbolizmus a impresionizmus
2. prechodná generácia → Martin Rázus, Štefan Krčméry → tradicionalizmus
3. mladšia generácia → inovátori, experimentátori → nové básnické smery

PRECHODNÁ GENERÁCIA nadväzuje na P. O. Hviezdoslava a I. Kraska. Používa výrazové prostriedky symbolizmu, uprednostňuje však národnú a obrannú tému – reaguje na 1. svetovú vojnu, politickú situáciu v ČSR. Predstaviteľmi sú Martin Rázus a Štefan Krčméry. Dá sa povedať, že začali moderne, boli symbolisti, no vo svojej tvorbe sa vrátili späť do realizmu, až romantizmu.

MLADŠIA GENERÁCIA predstavuje už spomínaný pluralizmus, keďže paralelne vedľa seba vzniklo až 5 prúdov.

• (neo) symbolizmus → Emil Boleslav Lukáč → dolorizmus (poézia smútku a bolesti)
  SYMBOLIZMUS je literárne a umelecké hnutie, ktoré nastupuje v 80. rokoch 19. storočia vo Francúzsku. Základným prostriedkom na vyjadrenie abstraktného pojmu je symbol, ktorý má zvýrazniť viacvýznamovosť básne. Symbolizmus priniesol revolúciu v prozódii – voľný verš.
• vitalizmus → Ján Smrek → radosť zo života
  VITALIZMUS je básnický smer 20. storočia, vznikol ako reakcia na skončenie 1. sv.v. – váženie si každodenných maličkostí. Rozvíjal kult zmyslu, je založený na zmyslovom ponímaní, radosti zo života. Základné témy sú láska a radosť, forma je zvyčajne jednoduchá, verše uvoľnené a melodické. Smrekove zbierky: Cválajúce dni, Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, Hostina, Studňa
• DAV-isti →Ladislav Novomeský → proletárska, sociálna poézia
  Prvá vlna avantgárd (20. roky). Časopis DAV (nazvaný podľa zakladateľov Daniela Okáliho, Andreja Siráckeho a Vladimíra Clementisa), ktorej členmi boli napr. Ján Poničan a Fraňo Kráľ. Dôraz kládli na obsah.
• nadrealizmus →R. Fabry, Š. Žáry, V. Reisel,… →„slovenskí surrealisti“
  Druhá vlna avantgárd (polovica 30. rokov). SURREALIZMUS je založený na psychologickom automatizme bez kontroly rozumu – takzvaná voľná asociácia predstáv. Základným výrazovým prostriedkom je genitívna metafora, ktorá vôbec nemusí byť naviazaná na realitu a preto je ťažko vysvetliteľná. V básňach nie je žiaden rým ani rytmus, typický je teda voľný verš.
• katolícka moderna → Janko Silan, Rudolf Dilong, … → duchovné hodnoty
  Tretia vlna avantgárd a je to skupina autorov, ktorých spája kresťanská viera a charakter ich básnickej tvorby. Vznikla v 30. rokoch okolo františkánskeho kňaza Rudolfa Dilonga. Najčastejšie témy a motívy: cesta k Bohu cesta a pohyb, žena všeobecne ako inšpirátorka umenia, alebo ako Panna Mária, priestorové motívy vlasť, domov a raj – prepojenie so spoločenskou problematikou

GRAMATICKÁ ČASŤ

Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby