Prvá svetová vojna v slovenskej literatúre, slovotvorné postupy
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 536
Uložení: 54
Prvá svetová vojna v slovenskej literatúre, slovotvorné postupy
Vojnové udalosti hneď od začiatku prvej svetovej vojny veľmi ťažko doľahli na české
a slovenské obyvateľstvo. Keď rakúsko-uhorská vláda vyhlásila vojnový stav, súčasne zaviedla cenzúru, a obmedzila osobné slobody občanov. Každý prejav národného cítenia nenemeckých a nemaďarských národov trestala ako vlastizradu. Odpor proti vojne stále vzrastal. Obyvatelia v ustavičnom strachu a nenávideli vojnu. Vzrastal odpor proti nej, množili sa štrajky. Ľudovému protivojnovému odporu však chýbalo revolučné vedenie.
Začali sa budovať čs. légie. Jednoduchí vojaci vstupovali do légií s vedomím, že bojujú
za utvorenie nového samostatného, spravodlivého štátu. Na troskách Rakúsko-uhorskej monarchie vznikol 28. októbra 1918 spoločný štát Čechov a Slovákov - Československá republika. Táto historická udalosť bola výsledkom národnooslobodzovacieho zápasu obidvoch národov. Po stáročiach cudzej nadvlády sa v Československej republike vytvorili pomerne priaznivé podmienky pre rozvoj národného života. Pre Slovákov, vystavených
v bývalej monarchii obzvlášť krutému národnému a sociálnemu útlaku, znamenal vstup
do nového štátneho útvaru priamo národnú záchranu. Slovenčina prenikla do škôl a úradov, stala sa štátnym jazykom. Prvá svetová vojna výrazne zasiahla do života ľudí, odzrkadlila sa aj v literatúre. Vzniklo mnoho diel, v ktorých spisovatelia zobrazujú utrpenie vojakov
i civilného obyvateľstva. Vo svojich dielach vyjadrovali túžbu po mieri. V poézii vznikli Krvavé sonety, v próze Hrdinovia. Všetky tieto diela majú spoločný podtext: odpor voči vojne a zobrazenie jej nezmyselnosti.
PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV je jedna z vedúcich osobností slovenskej literatúry a slovenskej kultúry sklonku 19. storočia a začiatku 20. storočia a radí sa k najvýznamnejším zjavom celej slovenskej literatúry. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne ako tretie dieťa chudobného zemana. Po ukončení gymnaziálnych štúdií v Miškolci sa presťahoval do Prešova, kde študoval na Právnickej akadémii, v tomto období vydal aj almanach Napred (generačné vystúpenie). V Dolnom Kubíne sa venoval už len literatúre.
KRVAVÉ SONETY
- je lyrická skladba pozostávajúca z 32 sonetov
Tematické časti
- Spev o krvi
Zbytočné prelievanie krvi na bojiskách
- Obraz vojny
Autor vojnu opisuje ako útok národa na národ s úmyslom vraždy. Využíva na to onomatopoje (zvuk svišťania guliek, hrmot diel, čvachtanie krvi) V druhej strofe prirovnáva vojnu k žatve na poli (rovnaký princíp → stínanie hláv). V tretej strofe personifikuje vojnu (víchrica ukrutenstva → genitívna metafora) a ukazuje výsledky vojny: a) vo vojne umierajú mladí (zapadá nie zvlek, ale výkvet človečenstva)
b) ničí dôstojnosť národa, kultúru a pamiatky (v prach purpur dôstojenstva)
- Obžaloba ľudstva a kresťanstva
Podľa autora sa ľudstvo nedrží prikázaní – Nezabiješ! Nepokradneš!
Kresťanstvo sa podľa autora malo postaviť voči vojne radikálnejšie
- Hľadanie vinníka
Obviňuje sebeckosť ľudí (to ona, panovačnosť nadutá)
- Úvaha o mieri
Autor kladie množstvo rečníckych otázok
- Slovanstvo a Slováci
Autor nesúhlasí s Kollárom ani s Puškinom → každý má právo na samostatnosť
- Privolávanie mieru
BOŽENA SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA bola prvá Slovenka, ktorá reagovala na 1. svetovú vojnu. Jej tvorba bola ovplyvnená Rusmi. Napísala novelu Hrdinovia, v ktorej ukazuje obraz prvej svetovej vojny a jej tragické dôsledky. Všíma si tu, ako sa k vojne staval slovenský ľud a aj protislovensky orientovaná inteligencia.
Námet: slovenská dedina, zázemie 1. svetovej vojny
Téma: názory ľudí a ich postoje k vojne a myslenie (pretože v zázemí je na premýšľanie dostatok času)
Postavy:
Za vojnu: Baláň, Pekovka, Stoličková
Báláň: - notár (predstavuje vyššiu spol. vrstvu, no Timrava soc.pomery ignorovala)
- maďarón, hrá sa na vlastenca
- povzbudzuje mužov k vojne, no sám nebojuje, dokonca zdupká
- o spoločnosť mu ide iba navonok, sebe
- autorka ho ironizuje, posmieva sa mu a predstavuje ho ako pseudohrdinu
Zuza Pekovka: - chce sa len pomstiť Ďurovi za to, že si vzal Annu a jej „ostal na krku“
hrbáč, ktorý na vojnu aj tak nikdy nepôjde a ona s ním musí žiť
- teší sa z Anninho nešťastia, keď jej Ďurko musí ísť na vojnu
Zuza Skalkovie - má muža opilca a veľmi sa teší, že vojna ju tohto bremena môže
zbaviť
Proti vojne: Širický, Matvej, Malinská, Klipkáč
Štefan Širický - podnotár, tichý, náladový, je obľúbený u dedinských dievčat
-miluje Lízu, no keď vidí aká je ľahostajná k ľudu zanevrie na ňu
- odzačiatku nesúhlasí s vojnou ale pri tom, keď musí ísť do boja, bol
odhodlaný bojovať
- hrdina
Ďuro Matvej - Anču si vezme len pre peniaze
- vo vojne padne
Líza Malinská - miluje Širického, rozmaznaná
- nechápe zlo vojny, je jej ľahostajné keď chlapi idú do vojny,
uvedomuje si to, až keď narukuje Širický
Klipkáč - vojnu vidí v najhoršom svetle, lebo mu zobrala všetkých štyroch synov.
Kompozícia: vonkajšia: novela členená na očíslované kapitoly
vnútorná: podľa sujetovej krivky. Vnútorné monológy (→ psychologizácia postáv = prienik do psychiky postavy). Autorka využíva na výstavbu kontrast – dedina sa rozdelila na 2 tábory v názoroch na vojnu. Pre jedných je vojna hrdinstvo, keď sedia v kancelárií, pre druhých je peklom, nešťastím. Novela rieši konflikt a kontrast medzi nespravodlivosťou vojny (vlastenec Širický musí zomrieť a maďarón Baláň žije) a samotnými postavami. Dej je rámcovaný podobnými situáciami.
Dej sa začína tým, že pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí 1. svetovej vojny. Dedina je vykoľajená z normálneho života, lebo mladí muži odchádzajú na front. Dedinčania vyhlásenie vojny prijímajú s odporom, iba hŕstka neslovenskej buržoázie na čele s notárom Baláňom je nadšená a sú presvedčení o skorom víťazstve nad nepriateľom. Baláň vyprevádza mužov z dediny s veľkým vlasteneckým nadšením, vojna sa však predlžuje a na front odchádzajú aj tí, ktorí boli oslobodení od tejto povinnosti. Oduševnenie Baláňa spľaslo a hrozí mu odvedenie na vojnu. Od tej chvíle sa správa zbabelo, omdlieva, až kým sa mu nepodarí od povinnosti oslobodiť. Odchod muža na front zanecháva v rodinách bôľ, starosti, ničí šťastie, iba niektoré ženy pociťujú zadosťučinenie, ak napr. nežijú v šťastnom manželstve. Zuza Pekovka. Podnotár Širický si uvedomuje nezmyselnosť vojny, zúčastní sa jej ako frontový vojak. Snaží sa zachovať si ľudskosť a keď zachraňuje zraneného nepriateľského vojaka, sám zahynie.
Rozprávač je vševediaci, v 3. osobe Singuláru.
Názov novely je ironický, najmä v súvislosti s postavou Baláňa, ktorý sa správa „hrdinsky“ len v oduševnených rečiach.
Idea: Novela je symbolom zápasu ľudskosti a vojny. Ak nezabiješ, zabijú ťa.
GRAMATICKÁ ČASŤ:
Slovotvorné postupy:
- Odvodzovanie
- Skladanie
- Skracovanie
Odvodzovanie: spočíva v pripojení slovotvornej predpony alebo prípony k slovotvornému základu. Proti-reč-il
Skladanie: spočíva v spojení dvoch slovotvorných základov, pričom vzniká zložené slovo. Prvo-počiatok
Skracovanie: vytvára skratky a značky, ktoré urýchľujú komunikáciu hlavne v odbornom, publicistickom a administratívnom štýle. Ver‘ = veru