Próza naturizmu, opisný slohový postup a druhy opisu

Próza naturizmu, opisný slohový postup a druhy opisu

1. Charakterizujte podmienky vzniku naturizmu v medzivojnovom období na Slovensku. Uveďte znaky naturizmu.

Próza naturizmu sa sformovala v medzivojnovom období, ktoré sa pre Slovákov vyznačovalo spolužitím s národom Čechov v spoločnej Česko-Slovenskej republike, ktorá bola vyhlásená 28. 10. 1918 a priniesla so sebou mnohé pozitíva:

• slovenčina je úradný jazyk → koniec maďarizácie a útlaku
• vzdelávacie a kultúrne ustanovizne → Matica Slovenská, Univerzita Komenského (1919), SND (1920)
• časopisy, spolky, kultúrny život Slovenské pohľady, presun centra z Martina
  do Bratislavy

Priaznivá spoločenská situácia vzbudzovala v autoroch pocit slobody, ktorý sa v próze odrazil poprvýkrát pluralitou tvorby. Slovenská literatúra bola ovplyvnená českou i svetovou, iterárne smery sa diferencovali, autori častejšie experimentovali. Venovali sa témam:

1. svetová vojna
2. sociálne problémy
3. spomienková literatúra (detstvo, mladosť)

Okrem staršej generácie (1. a 2. vlna realizmu) tvorí aj stredná a mladšia generácia v smeroch:

• nadväzovanie na realizmus
  a) 3. vlna slovenského realizmu → L. Nádaši-Jégé, J. Jesenský,
  H. Gregorová, M. Rázus

1. b) sociálno-psychologický realizmus → J. Cíger-Hronský, M. Urban
   c) socialistický realizmus → P. Jilemnický, F. Kráľ

• lyrizačné tendencie

1. a) ornamentálna próza → T. J. Gašpar, G. Vámoš, J. Hrušovský, I. Horváth
2. b) lyricky tvarovaná próza → J. Horák, J. Bodenek
3. c) próza naturizmu → M. Figuli, D. Chrobák, Ľ. Ondrejov, F. Švantner
4. d) básnici sujetu → J. Červeň

Próza naturizmu do slovenskej literatúry vstupuje v roku 1937 nadväzujúc na tvorbu francúzskych regionalistov.

Natur = príroda LYRIZOVANÁ
Izmus = smer PRÓZA

Príroda hrá v dielach dôležitú úlohu, odráža psychický stav postáv a rámcuje dej. Znaky naturizmu:

• ja-rozprávanie hlavného hrdinu

• priestor - prírodné, horské prostredie
• čas - biologický čas (vek postavy, deň a noc, ročné obdobia),
  - historický absentuje
• žánre - krátke → poviedky, novely
• hrdina - individualita, často je subjektívnym rozprávačom
• téma - láska, česť, domov, priateľstvo, detstvo
  (literatúra mala nahrádzať to, čo chýbalo v spoločnosti)
• baladickosť, pochmúrnosť, mýtickosť
• lyrizačné tendencie:

→lyrizácia textu - prežívanie udalosti je významnejšie ako udalosť samotná;
opis prostredia; slabá dejová línia

→lyrizácia jazyka - metafory, prirovnania, personifikácie, epitetá, zvolania,

rytmickosť,…

→lyrizácia postáv - kladné a záporné; bohatí a chudobní (netypický znak)
kladné postavy sa utiekajú k prírode, ktorá im pomáha

a záporným postavám škodí → príroda ako sujetový
činiteľ → rozprávkovosť

• rozprávkovosť dobro víťazí nad zlom, magické číslo 3, symboly
• kompozičný princíp – kontrast
  a) láska ↔ nenávisť

1. b) príroda ↔ mesto
2. c) vojna ↔ pokoj v horskom prostredí

Predstavitelia:

• Ľudo Ondrejov
• Dobroslav Chrobák
• Margita Figuli
• František Švantner

1. Predstavte dvoch autorov naturizmu.

MARGITA FIGULI (1909 – 1995) pracovala v Tatra Banke a neskôr ako profesionálna spisovateľka. Publikovala v časopisoch Elán, Slovenské pohľady a Živena. Svojou ženskou prózou nadviazala na líniu slovenských prozaičiek T. Vansovej a B. S. Timravy. Špecifické znaky jej tvorby:

• ženské hrdinky zápasia s konvenciami; sú emotívne, ženské, všetkých vekových kategórií
• sociálny podtext zachytáva aj sociálne rozdiely medzi postavami – bohatí ↔ chudobní
  (v naturizme neobvyklé)
• kresťanská morálka → rozdelenie postáv na dobré a zlé podľa morálky, biblické motívy

Tri gaštanové kone

Žáner: novela, malá ľúbostná dráma, rozprávka

Námet: oravská príroda (asi)v čase hospodárskej krízy.
→ Historický čas absentuje, obdobie dedukujeme len na základe toho, že v diele 

bolo množstvo ľudí nezamestnaných a mnohí emigrovali

Téma: priateľstvo a následná láska medzi Petrom a Magdalénou.

Znaky naturizmu v diele:

• sociálny kontext → majetkové rozdiely Petra a rodiny Jana Zápotočného
  (znak typický pre tvorbu M. Figuli)
• psychologizácia → vierohodné zobrazenie myšlienkových pochodov rozprávača Petra
• rozprávkosť → čiernobiele postavy, magické číslo 3, zázračné uzdravenie, potrestanie zla
• folklórnosť → zobrazuje tradíciu pálenia svätojánskych ohňov
• biblizmy → kresťanská morálka, záver je návratom do strateného raja detskej nevinnosti

Postavy:

• Peter → predstaviteľ dobra, tulák, kresťanská etika, sebazapierajúca láska
  k Magdaléne

• Jano → stelesnenie zla, bohatý, nemorálny, príliš vášnivá láska k Magdaléne
• Magdaléna → ideálna milujúca žena, spočiatku pasívna, no jej čistá láska napokon premôže zlo
• Maliarička → Magdalénina matka túžiaca po bohatstve, vydáva dcéru za Jana Zápotočného

Vnútorná kompozícia:

Z Petrovho pohľadu sledujeme návrat do rodnej dediny Leštiny a jeho plány na požiadanie detskej známosti – Magdalény - o ruku. Rovnaké plány má aj Jano Zápotočný s podporou Maliaričky. Zápletka je založená na kontraste mužských postáv. Peter v horách Magdaléne sľubuje, že si po ňu do 3 rokov, keď bude mať vlastný príbytok, príde na 3 gaštanových koňoch. Rozhovor vypočuje Zápotočný a po Petrovom odchode Magdalénu znásilní a vezme si ju za ženu. Po dvoch rokoch sa Peter vracia, Magdalénu nachádza v nešťastnom manželstve. Magdaléna zázrakom prekoná vážnu chorobu a keď ju manžel opäť trápi tým, že musí držať koňa, ktorému vypaľuje nápis „tulák“, oslepený kôň svojho pána zabije. Dielo končí šťastne, odchodom Petra s Magdalénou na troch gaštanových koňoch.

Jazyk: lyrizovaný jednoduchý, dedinský.
Autor používa hovorové slová (habkajúc, zakvačil) a vulgarizmy (zabohoval, lotor).

Jazykové prostriedky :

• epiteton - husté lesy, tvrdohlavý chlap
• prirovnanie - hustý ako decembrová hmla
• zdrobnenina – izbička
• personifikácia - čudný pocit prebehol mi po tele

Idea: Trpezlivosťou a húževnatosťou dosiahneme cieľ. Dobro víťazí nad zlom.

DOBROSLAV CHROBÁK (1907 – 1951) vyštudoval elektrotechnické inžinierstvo, pracoval v Československom rozhlase a Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave.
Znaky tvorby:

• hrdina → pracovitý, úprimný a čestný dedinský človek
• príroda → vytvára atmosféru a predpovedá činy postáv
• témy → láska, vzťah muža a prírody, morálne otázky

Drak sa vracia

Žáner: novela s podtitulom Rozprávka

Námet: monumentalizácia deja – presná lokalizácia
-› Nízke Tatry – Tomanová, Kôprová, Tichá dolina pod Kriváňom

historický čas chýba, tušíme len biologický čas

Téma: rozoberá základné otázky lásky, prekonávania prekážok, cti

Postavy sú vykreslené kontrastne:

• Šimon Jariabek → dedinčan, dobrý, protiklad Draka
  → zaťatý, tichý
  → miluje Evu, nevie však lásku vyjadriť. Napokon si k sebe nájdu cestu
  → bojí sa Draka, žiarli na neho, no zachráni mu život
  →podpáli Drakovi chalupu. Nakoniec sa spriatelia
• Martin Lepiš Madlušovie-Drak → zlý, tajomný hrdina, kontrastný sám o sebe
  -› zovňajšok ↔ povaha
  -› k láske je ľahostajný ↔ vráti sa so ženou
  → citlivý, zručný, šikovný, múdry

→ najdúch, vyrastá so starým hrnčiarom
→ dedinčania mu pripisujú všetko zlo
→ odíde z dediny a chce spoznávať svet
→ vracia sa do dediny, záchranou čriedy si získava ich dôveru.

• Eva Jariabková → dobrá, rámcuje príbeh
  → v úvode spomína na Draka, v závere ako stará mama rozpráva
  tento príbeh vnúčatám
  → starala sa o zraneného Draka, otehotnela s ním
  → po jeho odchode si vzala Šimona
• Dedina → žiadne mená, len názory
  → „krčmová politika“ - sú proti Drakovi

Kompozícia

Vonkajšia: 12 kapitol

Vnútorná: reťazovitý kompozičný princíp → spomienka a následná akcia (Eva spomenie Draka, Drak sa objaví v dedine. Šimon spomenie Draka, Drak sa objaví v dedine. Dedinčania spomenú Draka, Drak sa objaví v dedine.)

Príbeh začína rozprávať Eva - malého Martina našiel starý Lepiš Madlušovie, ktorý v dedine pôsobil ako umelecký hrnčiar. Zomrel po páde do jamy, z čoho dedinčania obvinili Martina a pre jeho jazvy a počernejšiu pleť ho nazvali Drakom. Po smrti starého hrnčiara žil chlapec vo vyžihárni sám. Zranil sa a opatrovala ho Eva, dedina ho považovala za zlo (smrť starého hrnčiara, sucho). Po jeho odchode sa Eva bez party (symbolu nevinnosti) a tehotná vydala za Šimona. Eva o Drakovi často premýšľa a spomína ho, a on sa zrazu vráti do dediny. Drak sa ponúkne zachrániť čriedu volov z horiacich hôr, Šimon ho ako kontrola sprevádza. Myslí si, že Drak predáva dobytok Poliakom: beží do dediny a podpaľuje mu chalupu. Drak sa však vracia aj s dobytkom a milou Zoškou, podpaľačovi odpúšťa.
Príroda vystupuje ako sujetový činiteľ – postava, ktorá koná a rozhoduje (príroda „potlačila“ kameň, pred ktorým Šimon varoval Draka.)

Novela rozoberá dva konflikty:

1. Draka s dedinčanmi oba sú vyriešené
2. Draka so Šimonom zmierlivo

Rozprávač nie je stály, mení sa :
a) Eva (spomienky na Draka v dedine)

1. b) Šimon (zachraňuje s ním dobytok)
2. c) dedina (my-rozprávanie na konci príbehu)

Jazyk: lyrizovaný

Jazykové prostriedky: 

• Personifikácie- olizol triesku; žilky ihrajú
• Epitetá - teplý súmrak; strieborná hmla
• Metafory- vreteno sa ticho hojdalo; v izbe náhle zavládol mier
• Prirovnania- čupeli vedľa seba ako dve blizňatá; ako vyschnuté koryto potoka
• Príslovie- nech si chlípe kašu, kto si ju navaril
• Onomatopoje: „A sssššš, s kým že ho našli, sssššš ?“

Vplyv ľudovej slovesnosti:

1. v jazyku → nárečie
2. v symbolike → číslo 3
3. v schopnostiach Draka → rozprávkovosť

Idea: Nájdenie strateného citu a lásky, uznanie cti a dobra človeka, ktorý je naoko zlý.

1. Charakterizujte opisný slohový postup, jeho základné útvary a druhy opisu.

Sústreďuje sa na zachytenie vlastností osôb, predmetov a javov, zachytáva aj následnosť činností. Vlastnosti vymenúva, ale nevysvetľuje. Poradie komponentov v útvaroch opisného slohu sa môže meniť (okrem niektorých, napr. návod, opis pracovnej činnosti).

Kompozícia útvarov opisného slohového postupu – trojčlenné členenie (ú-j-z)

Základné útvary opisného slohového postupu: 

• opis
• charakteristika
• posudok
• návod
• recept

OPIS – jeho funkciou je čo najpresnejšie a najnázornejšie slovami vystihnúť predmet, jav, ...

Druhy opisu:

1. a) podľa toho, čo opisujeme

• opis osoby
• opis veci
• opis pracovného postupu

1. b)podľa spôsobu opisovanie predmetu

• statický – opisuje statické predmety; je to zvyčajne odborný opis; využíva veľa podstatných a prídavných mien; prevládajú menné vyjadrovania
• dynamický – opisuje aj statický predmet; opis sa dynamizuje predovšetkým väčším počtom slovies a využitím personifikácie a metafory; zvyčajne je to umelecký opis; prevládajú slovesné vyjadrovania

1. c) podľa zaradenia do jazykových štýlov

• hovorový štýl → jednoduchý opis v hovorovom štýle (napr. opis kabáta vo výklade)
• náučný štýl → odborný opis – nachádza sa v odbornom štýle, je často súčasťou výkladu; používa veľa mien a málo slovies, využíva odborné termíny, konštrukcie s trpným rodom, často ho doplňujú nákresy, tabuľky, schémy. ( Znaky odborného opisu má opis pracovného postupu, napr. návod, recept. Má určenú slovesnú osobu, napr. 1.os.pl. (pridáme soľ), 2.os.pl. rozkazovacieho spôsobu (pridajte soľ). Obracia sa na konkrétneho adresáta. Časti návodu nemôžeme svojvoľne vymieňať.)
• umelecký štýl → lyrickýalebo umelecký opis – využíva výrazové prostriedky lyriky (metaforu, epitetá, prirovnania atď.); je súčasťou literárnych diel (napr. opis postavy v realistickej próze), veľmi výrazné miesto má v poézii, v rozprávaní spomaľuje dej

1. d) podľa postoja autora

• subjektívny opis – opis predmetu zo svojho hľadiska
• objektívny opis – nevyslovuje vlastné hodnotiace stanovisko

Jazykové prostriedky opisu:

→ opise záleží na výbere slov (najpresnejšie vystihnutie podstaty)

→ najčastejšie používame – prídavné, podstatné mená, príslovky (spôsobu, miery),
slovesá (v dynamickom)

CHARAKTERISTIKA - zachytáva základné, typické (vnútorné) znaky predmetu. Charakteristika osoby (alebo postavy) zachytáva okrem vonkajších znakov (vonkajšia charakteristika – výzor, chôdza, oblečenie) aj povahové, morálne vlastnosti (vnútorná charakteristika)
Druhy charakteristiky:

1. priama –vymenúva priamo vlastnosti (je čestný, miluje a ctí si svojich rodičov)
2. nepriama –vlastnosť postavy vyplynie z konania (napr. autor nemusí o postave povedať, že je lenivá, ale v deji bude iba polihovať, nič neurobí...)
3. individuálna –charakteristika jednej osoby
4. skupinová –charakteristiky skupiny (napr. hudobnej skupiny generácie, triedy, národa atď.)
5. porovnávacia –charakteristika najmenej dvoch postáv tak, že vlastnosti jednej osoby porovnávame s vlastnosťami tej druhej
6. umelecká (subjektívna) –autor opisuje postavu zo svojho pohľadu, subjektívne hodnotí jej vlastnosti alebo správanie, používa napr. hyperbolu (napr. v karikatúre zväčšuje, preháňa isté vlastnosti)
7. administratívna, čiže posudok (objektívna charakteristika) –autor bez zaujatia, objektívne opisuje kladné a záporné vlastnosti napr. pracovníka, študenta. Sústreďuje sa na pracovnú oblasť.

ŽIVOTOPIS - založený na pravde, presný, vecný, výstižný

Druhy životopisu:

1. úradný – profesijný, štruktúrovaný
2. beletrizovaný – literárno-umelecký