Slovenská medzivojnová dráma, diskusný príspevok

Slovenská medzivojnová dráma, diskusný príspevok

Prvé profesionálne divadlo na Slovensku - Slovenské národné divadlo (SND) - vzniklo v Bratislave v roku 1919. Keďže na Slovensku bol nedostatok profesionálnych hercov, v SND vystupoval český súbor. Od roku 1932 fungujú na scéne SND dva súbory – český aj slovenský. Predstavitelia slovenského súboru: Jozef Kello, manželia Sýkorovci, Andrej Bagar, Hana Melišková, František Dibarbora, Július Pántik, Janko Borodáč.

Súbory spočiatku presadzovali klasické realistické hry zo Slovenska aj Ruska, aby prilákali divákov. Hrali hry od P.O. Hviezdoslava, J. G. Tajovského. Neskôr začali mladí režiséri (Ján Jamnický, Ferdinand Hoffmann, Jozef Budský) využívať javiskovú metaforu a experimentovať, do programu zaradili aj hry mladších autorov - Július Barč-Ivan, Ivan Stodola, Peter Zvon. Dráma na Slovensku síce stále zaostávala za prózou, no už sa aspoň začala prudšie rozvíjať.

Od roku 1938 fungoval na Slovensku už len slovenský súbor, Česi po rozpade republiky odišli. Ďalej vznikli divadlá:
1924 – Východoslovenské národné divadlo v Košiciach (dnes Štátne divadlo Košice)
→ pre finančné nedostatky bolo nútené hrať 5 mesiacov na vlastnej scéne
a 5 mesiacov kočovať po Slovensku

1939 – Slovenské ľudové divadlo v Nitre (dnes Divadlo Andreja Bagara v Nitre )

1944 – Divadlo v Prešove (dnes Divadlo Jonáša Záborského v Prešove)

1922 – vytvorenie spolku Ústredie slovenských ochotníckych divadiel (ÚSOD)

IVAN STODOLA (1887 – 1977) pochádzal z Liptova, vyštudoval medicínu, venoval sa ochotníctvu i písaniu divadelných hier. Ťažiskom jeho tvorby sú najmä satirické veselohry (Jožko Púčik a jeho kariéra), veľmi významnou je tiež psychologická tragédia Bačova

žena. Písal aj historické drámy, napr. Kráľ Svätopluk a tiež napísal komédiu Náš pán minister. V roku 1967 mu bol udelený titul národný umelec.

JÚLIUS BARČ-IVAN (1909 – 1953) pochádzal z Krompách, z učiteľskej rodiny, vyštudoval teológiu. Pôsobil ako kňaz, pracoval v Slovenskej národnej knižnici i Matici slovenskej.

Presadil sa písaním expresionistických drám, ktoré pomenoval krátkymi, výstižnými názvami, napríklad Veža. Napísal aj tragédiu Matka a komédiu Mastný hrniec.

PETER ZVON (1913 – 1942) vlastným menom Vladimír Sýkora, študoval právo, ako 29-ročný však zomrel na týfus. Napísal veršovanú tragikomédiu Tanec nad plačom.

IVAN STODOLA - BAČOVA ŽENA

Je expresionistická tragédia v 3 dejstvách. Obsahuje sociálne motívy (hospodárska kríza, vysťahovalectvo), nastoľuje i mravné otázky (peniaze nenavrátia šťastie).

Odohráva sa v slovenskom prírodnom prostredí (liptovské hory).

• Ondrej - Evin prvý manžel (→ syn Ondrík), odišiel do Ameriky, aby zabezpečil

rodinu. Tam prežil banské nešťastie a stratil pamäť, no úrady manželke

oznámili jeho smrť. Pracoval pod cudzím menom a zarobil veľa peňazí.
Na ceste domov prežil vlakové nešťastie a pamäť sa mu vrátila. 

• Eva - po správe o Ondrejovej smrti pri banskom nešťastí si z lásky vezme Miša
  za muža
• Mišo - Evin druhý manžel (→ syn Miško), dobrý bača
• svokra - Ondrejova matka: tuší, že jej syn žije; kritizuje Evu (druhé manželstvo)

Neznámy Amerikán skupuje panstvo aj s Mišovým salašom a časť prepíše na Evu. Vysvitne, že je to Ondrej. Chce sa navrátiť k Eve a preto Miša posiela do Ameriky. Ten však odmieta odísť bez manželky a tak v spornej situácii sa sokovia v láske pobijú a chcú si každý svoje dieťa vziať k sebe. Eva nechce rozdeliť svoje deti a preto neriešiteľnú situáciu ukončí samovraždou: prebodne sa nožom. „Tak už ma máte obaja.“

Tragédia vykresľuje obetavosť najlepšej matky na svete (z morálneho hľadiska), ktorá však nie je schopná riešiť problémy (sociálne hľadisko). Stáva sa ženou dvoch mužov, čo nie je prípustné.

JÚLIUS BARČ-IVAN – MATKA

je tragédia v 3 dejstvách so sociálnym podtónom z baníckeho prostredia. Nesie znaky psychologického expresionizmu: konanie postáv je vybičované do krajnosti, často je nastolená otázka života a smrti, do deja zasahujú nadprirodzené prvky (matkine vidiny). Hra má aj teologický rozmer, zobrazuje nadľudskú silu materinskej lásky a obety. Text pôsobí vzrušene, obsahuje veľa nedokončených viet.

• matka → synekdocha (za všetky matky), absolútna, nadzemská, nositeľka bolesti; heroizovaná
• Jano → starší syn, nositeľ otcovského princípu (baník, alkoholik, bez kamarátov), negatívny
• Paľo → mladší syn, nositeľ materského princípu (mierny, závislý na matke)
• Kata → Paľova milá, počas jeho pobytu v Amerike za ňou chodí Jano (pre majetok)

Dej sa odohráva počas dlhšieho časového úseku v jedinej miestnosti. Kompozícia má klasické členenie:

1. expozícia - predpríbeh (matkine vidiny), predstavenie postáv, vidina Paľovho návratu z Ameriky
2. kolízia - Paľo sa navracia bez veľkého zárobku, Jano ho víta s nenávisťou
3. kríza - Kata sa chce navrátiť k Paľovi, matka má vidinu, že Jano ho zabije nožom
4. peripetia - Paľo odchádza k Tomkovcom (Katinim rodičom) a chystajú svadbu
5. katastrofa - Jano zaútočí na Paľa nožom, matka však zhasne svetlo a nechá sa zabiť namiesto neho. Nad mŕtvym telom Anny Pavlíčky si synovia uvedomia jej pohnútky
   a uzmieria sa. Paľo chce vziať vinu za matkinu smrť na seba, Jano sa však chce udať žandárom sám.

HORIZONTÁLNE ČLENENIE

Dej prezentujú postavy (rozprávač absentuje) prostredníctvom replík a dialógov → výstupy → obrazy → dejstvá

VERTIKÁLNE ČLENENIE

Podľa sujetovej krivky

POROVNANIE

GRAMATICKÁ ČASŤ

Diskusný príspevok je súčasťou pracovnej komunikácie, je teda súčasťou napríklad schôdze alebo porady. Na schôdzi sa dodržiava presná schéma, program:

1. otvorenie schôdze
2. kontrola uznesení
3. správa o činnosti (administratívny referát)
   koreferát (malý referát, rozoberá malý problém)
4. diskusia (diskusný príspevok)
5. uznesenia (súhrn úloh s termínmi a zodpovednými)
6. záver

Vyjadrenie názoru jednotlivca na niečo, čo sa spomenulo v referáte alebo v inom diskusnom príspevku. Svoj názor je dobre podporiť argumentmi ( napr. citovaním odbornej literatúry ap.)

Môže hovoriť o svojich dojmoch, pozorovaniach. Subjektívny – 1. os. sg. ( ja si myslím, domnievam sa)

Prvky štýlov:

• rečnícky - oslovenie, prihováranie sa;
• umeleckého a hovorového - pestrá modalita, opakovacie figúry, frazeologizmy, expresívne slová, hyperbola
• odborného a administratívneho - termíny, výpočet akcií

Kompozícia:

1. Oslovenie
2. Nadviazanie na predchádzajúceho rečníka
3. Vyjadrenie vlastného názoru
4. Argumentovanie
5. Poďakovanie za slovo