Novela, nadvetná syntax

Novela, nadvetná syntax

Charakterizujte novelu ako literárny žáner epiky. Vysvetlite jej miesto v slovenskej literatúre. V troch ukážkach vyhľadajte znaky, určte typ rozprávača a horizontálne členenie textu. Porovnajte zobrazenie tematiky a sformulujte osobitosti autorských postojov v dielach. Posúďte, ako osobná skúsenosť ovplyvnila autorov.

Novela (z tal. novella – novinka) je epický žáner stredného rozsahu, ktorý tvorí medzistupeň medzi malou a veľkou epikou. Má presne vymedzenú kompozíciu bez väčších odklonov od ústrednej dejovej línie. Neobsahuje digresie. Celý dej sa sústreďuje na doteraz neznámu udalosť, ktorú uzatvára zvláštny a náhly zvrat na konci. Pre novelu sú charakteristické 3 vonkajšie znaky: obsahuje málo postáv, rozpráva len jednu udalosť dramaticky, s napätím sa dej v závere zvrtne, a dej odráža každodenný život.

Novela je najvyhranenejší prozaický útvar, ktorý sa vyvíjal z francúzskeho žánra, v stredoveku nazývaného fabliau [fablió] a orientálnych rozprávok. Za jej zakladateľa sa pokladá Giovanni Boccaccio [Džovani Bokačo] s dielom Dekameron (100 noviel). Novela sa rozvinula až v 19. storočí (realizmus), na Slovensku v druhej vlne realizmu. Hlavnými predstaviteľmi sú:

• Guy de Maupassant – Guľôčka
• Anton Pavlovič Čechov
• Romain Rolland – Peter a Lucia
• Ernest Hemingway – Starec a more
• Alfonz Bednár – Kolíska
• Božena Slančíkova Timrava – Ťapákovci
• Janko Jesenský – Slovo lásky
• Gejza Vámoš – Editino očko
• Jozef Cíger Hronský
• Peter Jilemnický

V novele je dôležitý rozprávač, poznáme niekoľko typov rozprávačov.

1. Autorský (vševediaci) – rozpráva príbeh v 3.osobe minulého času z pozície nezainteresovaného pozorovateľa
2. Personálny rozprávač – rozpráva príbeh v 3.osobe minulého času, ale jeho zorný uhol je ohraničený pohľadom jednej osoby
3. Priamy (individuálny) – rozpráva svoj vlastný príbeh v 1. osobe prítomného alebo minulého času

BOŽENA SLANČÍKOVÁ TIIMRAVA (1867 - 1951). Nikdy sa nevydala, čo sa odzrkadlilo v jej tvorbe a v existenčných problémoch. Charakteristika tvorby:

• Pravdivo a kriticky zobrazila život na dedine
• Zobrazila zložitý duševný svet ženy, využívala vnútorný monológ
• Odromantizovala lásku
• Tvrdo kritizovala zaostalosť, alkoholizmus a sociálne podmienky
• Typickým postupom bol prechod od ilúzie k dezilúzii, nasledovala rezignácia a zmierenie sa s realitou

ŤAPÁKOVCI

Jedna z najkritickejších noviel slovenskej literatúry, kritika tvrdošijného pridŕžania sa starého v nových časoch. Zobrazuje rozpad patriarchálnej rodiny Ťapákovcov.

Námet: slovenská dedina v 19. storočí.

Téma: život Ťapákovcov

Charakteristika rodiny a jednotlivých postáv:

Rodina Ťapákovcov má 16 členov a všetci žijú v jednom zanedbanom dome, ktorý im ostal po rodičoch. Predtým ich v dome bývalo 25, preto sa im nezdá, že sa 16 tlačia. Podlaha v ich doma je len udupaná hlina. Nedodržiavajú žiadne hygienické zásady. Vo dne aj v noci sú oblečení v jednom odeve, neumývajú sa. Sú takí leniví, že pracujú len v piatok a aj to len vtedy, ak neprší. V priebehu celých rokov nedokážu zakryť jednu studňu, pretože nevidia nebezpečenstvo, ktoré z nej vyplýva → veď za celé roky tam spadla len jedna malá krava. Hovorkyňou rodiny je Anča Ťapáková, hlavou však zostáva jej najstarší brat Paľo Ťapák. Iľa prišla za nevestu do Ťapákovcov a snaží sa zmeniť ich zaostalý spôsob života, naráža však na odpor a to vytvára konflikt. „Veď som len to zvinila, že som šla zaň, za Paľa. Chceli ma aj iní dosť!“ povie Iľa horlivo. „A ty že si čo ? Zmija, kalika – keď som ja kráľovná. Veď by aj bez teba ta bol svet... Radšej by si aj ty moju stránku chytila. Či by aj tebe nebolo lepšie v čistote a poriadku bývať? Či je toto chyža? To je len jama zdusená. Či je to zdravo? Veď ja vám len dobre chcem. Ale vy na múdrejšieho nepodbáte. Veď ste takí všetci ako v pivnici vyrastení – bez akomak farby. Ani krvi nemáte v sebe, ale mlieko ako pavúci – cmar akýsi.“

• Iľa – Kráľovná. Jediná aktívna postava. Vzdelaná a povýšenecká, typ panovačnej, ráznej ženy, prijíma všetky nové spôsoby – autorka toto jej správanie ironizuje a Iľa pôsobí nezvnútornene, všetko nové teda prijíma, no nejde to jej vlastné presvedčenie. Má kopu energie na to, aby bojovala proti zaostalým spôsobom Ťapákovcov. Pracuje ako pôrodná babica, no ironické je, že sama nemá deti. Svojho muža Paľa donúti k tomu, aby sa od jeho súrodencov odsťahovali a postavili si nový dom. Rozbije rodinu, rozbije zaostalý archetyp.
• Anča – Zmija. Najtragickejšia postava v slovenskej literatúre. Je to kalika, reuma a detská obrna jej degenerovali dolné končatiny. Ľudia z mesta si ju často mýlia so psom. Ani vo sne nemá šancu na lásku, no páči sa jej sused. Jej jedinou prácou je vyšívanie čepcov pre nevesty a to autorka ironizuje, pretože Anča sa aj tak nikdy nevydá. Navonok je drsná a silná, nesúhlasí s názormi švagrinej. Avšak nakoniec prizná, že ak by bola zdravá, správala by sa ako Iľa. Vnútri je veľmi citlivá.

Kompozícia:

horizontálne členenie : realistická novela nečlenená na kapitoly.
vertikálne členenie: podľa sujetovej krivky

Rozprávač: vševediaci

Idea: výsmech zaostalosti Slovákov

JANKO JESENSKÝ (1874 – 1945) Prozaik, prekladateľ. Ťažiskom jeho prozaickej tvorby sú psychologické novely. Ako prvý v slovenskej poézii tiež dáva do popredia vlastné city, čím do značnej miery porušuje tradičný charakter lyrického hrdinu, a svoje diela umiestňuje tak do dedinského, ako i malomestského prostredia a majú humoristické ladenie, ktoré postupne prerastá do satirickej kresby. Zbierka poviedok: Malomestské rozprávky (Pani Rafiková, Štvorylka, Sknečný kúpeľ). Romány: Demokrati, Pisár Gráč.

SLOVO LÁSKY

Námet: kancelária v malomestskom prostredí v 19. storočí

Téma: láska Čurína k Elenke Zakalíkovej, boj lásky a hrdosti

Postavy:

• Čurín - mal chladné srdce, nevedel odpustiť,
  - bol múdry ale strašne hrdý a tvrdohlavý, miloval Elenku ale nepodnikol nič
• Elenka - mlada, ticha a hanblivá, emancipovaná
  - aj odvážna, lebo urobila prvý krok
• vedľajšie: priateľ Čurína Dunajčík a snúbenec Elenky Zeim

Kompozícia:

horizontálne členenie : realistická novela nečlenená na kapitoly.
vertikálne členenie: podľa sujetovej krivky

• 1.expozicia(vykreslenie prostredia)Čurín sedel práve pri akejsi apeláte, keď mu poštár oddal medzi úradnými zelenými, kávovými a žltými obálkami bielu, podlhovastú, uzučkú. Oznámenie zasnúbenia Eleny Zakalíkovej so statkárom Zeimom.
• 2. kolízia/zápletka(udalosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na dej) Naozaj, stala sa vec celkom prostá. Snúbenicu mu bozkal ktorýsi švihák na bále v bočnej izbičke. Našiel ich tam samotných. Videl ju pololežiačky opretú o lakeť na diváne, s vystretým krkom k nemu, opojenú, s prižmúrenými očami, on za divánom nahnutý k jej bielej tvári.
• 3. kríza(vyvrcholenie deja): Tie prvé týždne ich známosti. Sedávali v okne a hovorili o láske. A vtedy, keď bola v bielych šatách s ružovou mašľou v účese. Sedeli v salóne. Najprv v okne, potom v salóne. Sadla za klavír a hrala. On vo foteli. Fajčil cigaretu a díval sa na ňu. Biely, riedky dym stále odfukoval nabok, aby ju lepšie videl. Ešte sa jej nezdôveril, že ju rád vidí, ešte len cítil, že ho ustavične k nej ťahá.
• 4.peripetia(dejový zvrat): Nenávidím vás, ženy. Nenávidím vašu lásku. Preto ho miluješ, lebo ti povedal, že ťa miluje. Keby ti nebol nikdy povedal, že ťa rád, ty by si sa tak netúlila… A prečo sa ona vydáva? prišlo mu na um. Nemala ma rada. Nikdy. Ináč by sa nevydávala. Namanul sa iný človek so slovami o láske a ona postavila na ne novú budovu lásky. — A ja budem mlčať, mlčať, mlčať, mlčať, ako mlčím dva roky.
• 5.rozuzlenie: Odrazu zastal zdesený. Ktosi ohmatával kľučku. Všetka krv mu udrela do líc. Silné tušenie ho zachvátilo, že to iste bude Elena. To musí byť Elena. Vstal a rýchlymi krokmi šiel ku dverám a strmo ich otvoril. Srdce mu búchalo strachom — naozaj. Vzpriamila sa a rovným, bystrým, nežným pohľadom pozrela na neho. Nikdy toľko nehy a pokorenia nevidel Čurín u dievčaťa. Ako eliminuje ženskú hrdosť láska. Neprestala ma mať rada… bola prvá jeho myšlienka. Prišla biedna a drahá po slovko lásky.

Rozprávač: personálny

Idea: Ak človek lásku sľúbi, má ju dodržať. Aj keď to je ťažké, pretože láska je nedefinovateľný cit.

GEJZA VÁMOŠ (1901 – 1956), prozaik, publicista, dramatik, lekár. Zaraďuje sa medzi príslušníkov medzivojnovej generácie spisovateľov, ktorá výrazne rozvinula expresionistický typ umeleckej prózy (drsný opis situácie, naturalistický opis, ktorý subjektívne závisí od pocitu autora z postavy). Označovali ho za emigranta bez vlasti a všade s domovom. Narodil sa v Maďarsku, pôsobil na Slovensku, zomrel v Brazílii.

EDITINO OČKO

Námet: slovenské prostredie (okolo Váhu), dedina v 19. – 20. storočí.

Téma: autor (rozprávač) zachytáva svoj vnútorný život krátko pred a po vypichnutí Editinho oka

Postavy:

• Edita - 9 ročná sestra rozprávača
  - usilovná a pracovitá, má rada manuálnu prácu
  - vážna a tichá, dobrosrdečná
  - malá, štíhla, jemná, modrooká, rumenná tvár, plavé vlasy
  - hlúpučká, s vyvinutým zmyslom pre spoločnosť
  - pochádza z intelektuálnej rodiny (musí sa učiť, nebaví ju to)
  - nemá svoj vlastný názor a nejdú jej jazyky
  - voči meštianskej rodine pôsobí kontrastne
  - bez oka sa na svet pozerá optimisticky
• Macka - 14 ročná sestra rozprávača
  - teoretička, praktický život ju nezaujíma
  - múdra a vzdelaná (opak Editky)
• Gejza - rozprávač a súčasne hlavná postava, jeho rozprávanie skĺza do opisu
  - je vzdelaný (lekár) a citlivý
  - vypichnutie oka vníma:
  a) ako brat – používa expresívne slová a zdrobneniny
  b) ako lekár – používa neutrálne slová a termíny

- filozofuje a prezentuje svoje názory na
a) deti – nečisté, neslušné, vrieskajúce, neovládateľné malé mrzké

bytosti, s ktorými nechcel mať nič spoločné
- Editka ho zmenila, od nenávisti prešiel k láske k deťom
b) spoločnosť – kritizuje ju, podľa neho je skazená, zhnitá a závislá
c) ľudí – považuje za hnusných, bezcitných a arogantných, závistlivých
„ ..kde sa ľudia s menom Spasiteľa na perách vraždia.

Spoločenstvo, kde sa jeden druhému díva do hrnca, čo si varí ten

druhý na obed a slina mu tečie od závisti, ide toho druhého v mene pravdy odstrániť zo sveta, keď vidí väčší kus zhnitého mäsa v jeho ústach.“

1. d) svet – „Kde je príbuznosť duší, kde je sila myšlienky?“
   - nie je veriac, chýba mu pokora, no Boha spomína
   - život si predstavuje ako rozprávku (ide do fikcie – ideálny ostrov)
   - rieši problém chudoby a bohatstva, tiež čistoty a nečistoty
   - Editku po nehode berie tragicky, ľutuje ju, no Editka sa na seba pozerá

optimisticky a vypichnuté oko je pre ňu maličkosť
- ako rozprávač je nespoľahlivý – navádza čitateľa rozumieť svetu iným

spôsobom, ako to ponúka on sám a dosahuje to fikciou

Kompozícia:

horizontálne členenie : realistická novela nečlenená na kapitoly.
vertikálne členenie: podľa sujetovej krivky

Rozprávač: nespoľahlivý
Idea: Nie všetko musí byť v skazenom svete skazení. Deti sú čisté → budúcnosť...

GRAMATICKÁ ČASŤ

Nadvetná syntax skúma:

1. a) nadväznosť textu

• Používa konektory (spájacie prvky), ktoré môžu byť smerom dopredu → perspektíva
  alebo smerom dozadu → retrospektíva
  - „Veď len to som zavinila, že som išla zaň, za Paľa“ → perspektívny konektor
  - „...kalika, zmija. Veď aj bez teba by bol svet.“ → retrospektívny konektor

1. b) slovosled ( v slovenčine je voľný, no ovplyvnený 3 činiteľmi)

• Gramatický činiteľ: postavenie prívlastku
  - zhodný: stojí pred podstatným menom, napr. kyslé mlieko
  - nezhodný: stojí za podstatným menom, napr. kyselina mliečna (=inverzia)
• Fonetický činiteľ: postavenie krátkych zámen vo vete
  - správne: Chceli ma.
  - nesprávne: Ma chceli.
• Aktuálne členenie: významová stavba vety
  - objektívne poradie : Kúpila som (východisko, známa vec) si nové šaty (jadro,

nová vec).
- subjektívne poradie: Nové šaty (jadro) som si kúpila!

1. c) modifikácia vetnej stavby (slúži na ozvláštnenie textu)

- apoziopéza - nedokončená výpoveď; napr. Chcel som prísť, ale... 

- vytýčený vetný člen - oddelený čiarkou; napr. Jahody, tie mám rád.
-elipsa - vzniká vypustením niektorej časti výpovede; napr. Dva (lístky) do BA. 

1. d) členenie textu
   - pásmo postáv (priama reč, nevlastná priama reč, ...)
   - pásmo rozprávača (typy rozprávačov)