Prozodické systémy, umelecké rozprávanie
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 695
Uložení: 56
Prozodické systémy, umelecké rozprávanie
- Vymenujte prozodické systémy a načrtnite ich vývin v slovenskej literatúre.
- a) časomiera
- najstarší prozodický systém, slovenskí klasicisti ho prebrali z antiky
- nie je pre slovenský jazyk prirodzená, preto sa neuplatnila natrvalo
- založená na striedaní dlhých /-/a krátkych /U/ slabík, obyčajne bez rýmov.
- Základnou časovou jednotkou je móra, ktorá zodpovedá jednej krátkej slabike. Dlhá slabika sa vyslovuje v trvaní dvoch mór. Slabiky sa vo veršoch spájajú do stôp.
- Najčastejšie využíva štyri základné stopy
trochej (-U)
jamb (U-)
spondej (- -)
daktyl (-UU)
Najznámejšími _asomernými veršami sú hexameter (šesťstopový daktylo-spondejský
verš) a pentameter (päťstopový daktylský verš). Striedanie hexametra s pentametrom vytvára
tzv. elegické distichon.
- Kollár - Slávy dcera
Aj zde ležízem ta, před okem mým slzy ronícím,
- UU/- - / - U U/ - - / - U U/ - -
někdy kolébka, nyní národu mého rakev.
- U U / - U U/ - - U U/ - U U/ -
- b) sylabický prozodický systém
- zásady spracoval Hugolín Gavlovič, používali ho Štúrovci
- založený na striedaní počte slabík
- striedanie dvoch rôznoslabičných/rovnoslabičných veršov
- rým
- dieréza
- Botto, Smrť Jánošíkova
Ho / rí / oh / ník/, ho / rí // na / Krá / ľo / vej / ho / li. 12 a
Ktože ho nakládol? - dvanásti sokoli. 12 a
Dvanásti sokoli, sokolovia bieli, 12 b
akých ľudské oči viacej nevideli! 12 b
- c) sylabotonický prozodický systém
- stopová organizácia verša, striedajú sa prízvučné /-/ a neprízvučné slabiky /U/
- stopy:
trochej (-U)
daktyl (-UU)
verše však pôsobili veľmi riekankovo, preto P. O. Hviezdoslav začal používať jamb (U-) (Pravý jamb začína a končí jednoslabičným slovom, prvé je prízvučné a druhé je neprízvučné)
anakrúza – predrážka
- d) voľný verš
- nepravidelný rytmus a rým
- Na základe ukážok charakterizujte jednotlivé systémy a zaraďte ich do období
BAROK – Gavlovič → sylabický prozodický systém
KLASICIZMUS – Kollár, Hollý → časomiera
ROMANTIZMUS – Botto – sylabický prozodický systém
REALIZMUS – Hviezdosla, Vajanský – sylabotonický prozodický systém
LIT.MODERNA – Krasko → sylabotonický prozodický systém
- Charakterizujte umelecké rozprávanie ako žáner rozprávacieho postupu . Vysvetlite kompozíciu a jazyk.
Umelecké rozprávanie využíva dramatické stupňovanie zápletky- zauzlenie, vyvrcholenie, rozuzlenie deja. V umeleckom rozprávaní autor používa aj opis, charakteristiku, úvahu.
Umelecké rozprávanie sa člení na pásmo rozprávača a pásmo postáv.
Rozprávač (vždy spisovný jazyk) v rozprávaní môže byť:
a) autorský – vševediaci, v 3. os. sg.
b) personálny – vševediaci, ale sústreďuje sa zvyčajne len na jednu osobu, v 3. os. sg. (on-rozprávanie)
c) priamy- úlohu rozprávača prevezme jedna z postáv diela, v 1. os. sg.
V pásme postáv sa nachádza: replika (prehovor jednej postavy v dialógu), monológ (neprerušovaný prejav jednej postavy), vnútorný monológ (myslený prehovor postavy), dialóg (rozhovor najmenej dvoch postáv, ktorých repliky sa striedajú; repliky dialógu sa zapisujú priamou rečou). Postavy využívajú hovorový štýl
nevlastná priama reč: formálne sa autorská reč neoddeľuje od reči postavy, je písaná bez úvodzoviek (napr. Prečo ani mňa nepozvali, rozhnevala sa Eva.) polopriama reč: zachytáva vnút. dialóg postavy, zachytí presne čo povedala iná osoba, ale na rozdiel od priamej reči nepoužíva úvodzovky a autor aj v citovanej vete používa 3. osobu. (napr. Eva sa rozhnevala. Prečo ani ju nepozvali?) nepriama reč: autor sám prerozpráva, čo povedala iná osoba (napr. Povedal Imrovi, aby nebláznil.)
V rozprávaní ma úvodveľký význam. Rozlišujeme 3 zákl. druhy úvodov: expozícia (úvodný opis prostredia), in medias res (vpadnutie priamo do deja), retrospektíva (pohľad naspäť)
Kompozícia útvarov: prevažuje trojčlenná – úvod, jadro, záver (výnimka: rozprávanie in medias res)