1. svetová vojna v literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: primak
Typ práce: Maturita
Dátum: 05.01.2023
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 633 slov
Počet zobrazení: 546
Tlačení: 65
Uložení: 60

1. svetová vojna v literatúre

  1. vojna v Európskej literatúre
  •  v tomto období vznikajú nové štáty (ČSR, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Juhoslávia, Rumunsko)
  • 1929 krach na New Yorkskej burze – Europu zasiahla kríza v 30 rokoch a vyvrcholila vzniokom totalitých režimov
  •  na západe pokračujú demokratický vývoj
  •  v Rusku sú pri moci boľševici
  •  v Taliansku vznikajú fašistické skupiny, pri moci Mussolini
  •  v Španielsku je pri moci fašistický generál Franco
  •  v Nemecku sa dostáva k moci Hitler ≈› nastupuje fašizmus, je to najreakčnejší politický smer, ktorý sa vyznačoval vedením dobyvačných vojen, teoriou o vyšších a nižžších rasách.
  •  v literatúre dominuje próza : poviedka, novela, román
  •  vznikajú nové smery:

STRATENÁ GENERÁCIA

  • Ernest Hamingway
  • Wiliam Faultner
  • John Don Passos
  • Scot Figerald
  • stratenou generáciuo ich nazvala Gertrúda Steinová, američanska žijúca v Paržíi
  • najpv tento pojem ozanačoval ameriačnov, ktorí ako dobrovoľníci prišli bojovať do Europy v čase 1 svetovej vojny
  • neskôr sa rozšíril na všetkých tých, ktorí sa po skončení vojny nevedeli zaradiť do civilizovaného života, vojna ich obrala o zdravie, rodinu, mladosť a domov. Prvý kontakt so životom bol sprevádzaný vojnovými hrôzami. Ich ideály sa zrútili skôr ako ich stihli realizovať.

„ Sme opustení ako malé deti, skúsení ako starí ľudia. Sme suroví a porvrchní, myslím, že sme stratení“

Romain Rolland

  • francúzsky spisovateľ
  • dlho žil vo Švajčiarsku
  • zaoberal sa aj hudbou, umenim ≈› sám komponoval a napísal životopisy 3 svojich životných vzorov : Beethoven, Michelangelo, Tolste
  • je nositeľom Nobelovej ceny
  • jeho protivojnové dielo prináša pohľad na vojnu očami civilistov a nie vojakov z frontu

Román Peter a Lucia - je reakciou na 1. sv. vojnu, lebo autor ako veľký humanista bol otrasený, keď vypukla vojna. Motto tejto novele dal: „Láska je nesmrteľná“.

Je to tragický príbeh lásky. Príbeh sa začína na Veľký piatok v Paríži bombardovaním. Stretávajú sa v meste, zaľúbia sa, vedú rozhovory o generačných problémoch rodičia - deti. Lucia je chudobné dievča, je v tom vzťahu zrelšia. Jej matka sa vydala proti vôli rodičov za chudobného mládenca - rodičia ju vydedili. Otec sa zodral v práci a zomrel. Matka je hrdá aby išla prosiť o pomoc rodičov a tak Lucia pomáha matke tým, že chodí do Louvru kopírovať slávne obrazy a ich malé miniatúry na pohľadnice predáva. Petrov vzťah k Lucii je zas podmienený faktom, že sa cíti osamelý v kruhu svojej ale bohatej meštiackej rodiny a ešte aj to, že má o chvíľu narukovať na vojnu. Raz sa chceli obaja symbolicky zasnúbiť v chráme, ale opäť bol Paríž bombardovaný. Náletom bol zasiahnutý i chrám a oboch zasypal stĺp. V novele je veľa symboliky - keď sa má niečo zlé prihodiť Lucia vidí ryšavé dievčatko, a to sa stalo i pred smrťou. Motto nekorešponduje s koncom novely. 

Ernest Hemingway

  • bol americký prozaik a novinár
  • nositeľ Nobelovej ceny
  • po vojne pôsobil ako zahraničný spravodajca
  • usadil sa na Kube, kde aj zomrel
  • sám sa zúčastnil na španielskej občianskej vojne

ZBOHOM ZBRANIAM

- hlavná postava americký dobrovoľník Frederik Henry prichádza do Európy s predstavou spravodlivého boja. Je na talianskom fronte, keď prejde prvým vojnovým krstom (bitkou) a je ranený zisťuje, že vojny sú protiľudské. V Miláne v nemocnici spoznáva anglickú ošetrovateľku Katrine Berclyovú a zaľúbia sa. Obaja sa rozhodnú dezertovať z armády – dajú zbohom zbraniam.

Za dramatických okolností, kedy po nich ide vojenská polícia sa dostávajú cez švajčiarske jazero do neutrálneho Švajčiarska. Keď už majú šťastie na dosah ruky Katrine má komplikovaný pôrod, dieťa sa narodí mŕtve a Ketrin vykrváca. Pocity, ktoré má po ich smrti Frederik sú pocitmi stratenej generácie. „Vojna je to najodpornejšie na svete, nech žije mier, ideme domov. Uzavrel som v sebe separátny mier.“

Erich Mária Remarque

  • nemecký spisovateľ
  • z európskych spisovateľov sa najviac približoval k americkej stratenej generácií- kriticky reagoval na 1. sv. vojnu a povojnovú situáciu
  • sv. vojny sa zúčastnil ako študent
  • pred 2. sv. vojnou odišiel do Švajčiarska, kde aj zomrel
  • v románoch zachytáva život počas obidvoch sv. vojen i medzi nimi
  • sú proti každému, kto rozpúta vojnu i to má na svedomí povojnovú nezamestnanosť , hlad a infláciu
  • hrdinovia románov sú mladí ľudia, ktorí ak prežijú vojnu sú vykoľajení z normálneho života, nevedia nájsť jeho zmysel, po vojne iba živoria, väčšina z nich túži po pomste
  • jeho romány sú napínavé, majú dynamický dej a presnú charakteristiku postáv
  • hrdinovia sú vytrhnutí zo spoločnosti, nemajú stále zamestnanie a túžia i po láske a šťastí
  • podobajú sa na stratenú generáciu

po prvý krát charakterizuje stratenú generáciu.

Román Na západe nič nového - názov je podľa strohej novinárskej správy, že na západnom fronte sa nič nedeje a pritom sa tam odohrávajú tisícky ľudských tragédií. Autor chcel v tomto románe podať svedectvo o generácií, ktorá musela ísť rovno zo školských lavíc na front a tam sa dostala do rozporu medzi tým, k čomu ich viedla škola (vlastenectvo) a novou úlohou, ktorú sa museli naučiť (zabíjať). Román je príbehom 18 ročného chlapca Pavla, ktorý nájde u mŕtveho vojaka denník (a to je vlastne román). hoci sa Pavol musí podriadiť vojenským rozkazom, často vo svojom rozprávaní naznačuje, že to robil proti vlastnému presvedčeniu.

Odpusť mi kamarát, keby sme odhodili tieto zbrane, mohol by si byť mojim bratom. Keď sa z toho dostanem, budem bojovať proti tomu, čo nás oboch rozdelilo. Remarque chápe vojnu ako zlo, ktoré rozdelilo národy na nepriateľské tábory.

Vladimír Majakovski

Ako futurista píše poému Oblak v nohaviciach -mala byť kritikou buržoázie, ale aj ohlasom na 1. sv. vojnu.

  1. sv. vojna v dielach českých autorov

Jaroslav Hašek

Osudy dobrého vojáka Švejka za 1 svetové války

Román je nedokončený, nemá pevný dej, jednotlivé kapitoly sú samostatné príbehy pospájané postavou Švejka. Bol preložený do mnohých jazykov a bol i sfilmovaný. V románe sa vysmial cez postavu Švejka R-U armáde, nezmyselným vojenským nariadeniam a R-U dôstojníkom a vojne vôbec. Jozef Švejk než vypukla 1. sv. vojna bol 50-ročný starý mládenec, o ktorého sa starala domáca pani Mullerová. Povolaním bol ras (šarha) a trpel reumatizmom. Švejk je hrdinsko-humoristický typ, lenže nie je hrdinom v pravom slova zmysle, nevykonáva hrdinské činy. Cez jeho stvárnenie chcel Hašek ukázať, že taký obyčajný človek akým bol i Švejk nemal záujem na víťazstve R-U armády a nutne musel chápať vojnu ako absurditu. Vypukla vojna, v rakúskych novinách sa písalo, že každý má ísť bojovať za cisára pána a jeho rodinu. Švejk, hoci mal záchvat reumatizmu, sám sa prihlásil. Pred odvodovou komisiou nastúpi pred nemeckého lekára, ktorý mal vetu: „Všetci Česi sú banda simulantov“ a každého nechal odveliť na vojnu. Švejk sa dostane do blázinca a odtiaľ bol odvelený ako vojenský sluha nadpraporučíkovi Lukášovi. Švejk mu narobil veľa starostí. Dobrá postava je feltkurát Katz, vojenský poľný kňaz. Pôvodom bol žid a zmyslel si, že keď bude kňazom, tak mu vo vojne bude dobre. Veľa pil, prepil aj poľný oltár a v prehral Švejka. Vojaci sa tešili na jeho kázne, čím bol opitejší tým bol zábavnejší. Po vojne sa tento človek v postave spoznal a zažaloval Haška za urážku na cti. Poručík Dub bol veľmi malý a mal z toho komplexy. Stále opakoval: „Vy me ješte neznáte, veď vy me spoznáte.“ Švejk chodil do krčmi U kalicha v Prahe. A tu využil netradičné jazykové prostriedky – hovorový jazyk – pražský sleng a nespisovné slová ale iba v priamej reči (v autorskej používal spisovnú) R-U dôstojníkov nechal hovoriť nemecky.

  1. sv. vojna v dielach slovenských autorov

zámienkou na vypuknutie prvej svetovej vojny bol atentát na následníka trónu Ferdinanda de Esté ( v Sarejeve, študent Gavrilo Princi). Európa sa rozdelila na štáty:

trojspolku – Nemecko, Rakúsko – Uhorsko, Taliansko

dohody – Francúzsko, Veľká Británia, Rusko a na konci sa pridalo USA.

Pavol Országh Hviezdoslav

Krvavé sonety alebo Spev o krvi – téma prvej svetovej vojny, ktorá bola v našej literatúre častá. Je to lyrická skladba zložená zo sonetov (4+4+6). Nemohol byť vojakom. Napriek tomu vojnu a zabíjanie nemohol prejsť mlčky, protestuje, burcuje. Lyrickým opisom zachytáva ukrutnosť vojny aby ukázal jej ukrutnú silu. Pokúša sa hľadať vinníka, kto je za to zodpovedný, „Národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy s besom skaziteľa.“ Bol zbožným človekom, napriek tomu povie kritické slová kresťanom i kresťanstvu, ktorí ako prví mali dodržať božie prikázanie – Nezabiješ. Príčiny vojny nachádza v egoizme a chamtivosti – „To ona panovačnosť nadutá.“ V závere sa jeho poézia hnevu utišuje a on verí, že príde skorý mier. „Ó, vráť sa skoro mieru milený.“

Využíva genitívovú metaforu. Vojnu nazval víchrica ukrutenstva.

Božena Slančíková Timravá

Hrdinovia (názov je ironický)

V tomto diele si všíma reakciu dedinských ľudí a pánov na vojnu. Vojna narúša rodiny, medziľudské vzťahy, zbavuje ľudí súcitu ( nech ide každý, keď aj môj syn išiel), ale aj demaskuje – odkrýva „vlastenectvo.“ Názov diela je ironický, lebo tu Timrava mala na mysli „hrdinov“ typu Laciho Baláňa notára, predstaviteľa maďarónskej inteligencie (pomaďarčený Slovák), ktorý víta vojnu, povzbudzuje ľudí do boja za vlasť, ale je hrdinom iba slovami. Lebo keď má narukovať, tak zo strachu a zbabelosti omdlie pred komisiou. Dedina má k vojne svoj vlastný postoj, ktorý za ňu vyslovuje podnotár Širický. Ten je opakom Baláňa. Nenávidí vojnu, je málovravný, má pochopenie pre utrpenie ľudí a pritom sám sa dobrovoľne prihlási na front, kde zomiera. Ale nie ako vojnový hrdina, ktorý s presvedčením pomáha vlasti, ale preto, že je dobrý a spravodlivý človek – Širický zomiera pri záchrane nepriateľského ruského vojaka. „Vypaľovať dediny? Byť vrahom? A barbarom? A za čo? Čo tomuto ľudu z toho kynie? 

Milo Urban

  • predstaviteľ slovenskej medzivojnovej literatúry
  • expresionista
  • písal o vojne, reakcie na slovenské dediny na ňu

Živý bič - protivojnový román, expresionistický (expresia - cit, vášeň), unamistický (una mina - jedna duša),zameral sa na Ráztoky, román má 2 časti.

1.časť - Dejiskom románu je hornooravská obec Ráztoky, ktorá je „pánu bohu za chrbtom“, vzdialená od frontov 1. svetovej vojny a predsa neúprosná skutočnosť vojny začína prenikať i sem - z obchodu zmizne múka, petrolej, polia sú neobrobené (muži sú na vojne) a Ráztočanom vojnu pripomenul najmä návrat Ondreja Koreňa, ktorý prichádza domov bez rúk a nemý (o hrôzach nemohol vypovedať). Celý román je zahustený plasticky (pravdivo) vykreslený postavami napr. postava starej Ilčíčky, ktorá sa fatálne bojí o svojho syna a raz cez omšu vykríkne a omdlie, a vtedy jej syna popravia (zastrelia).

2.časť - Adamova žena Eva chce vyreklamovať svojho muža z vojny, preto ide za notárom Okolickým, aby jej spísal žiadosť, on jej to sľúbi pod podmienkou, že sa stane jeho milenkou. Eva otehotnie a túto svoju situáciu rieši samovraždou (utopí sa). V deň pohrebu prichádza do Ráztok Adam (ako vojnový zbeh) a dozvedá sa, kto zapríčinil tragédiu jeho ženy. Zorganizuje živelnú vzburu v dedine, dedinčania vyrabujú obchod, podpália Okolického dom a samotného notára nájdu mŕtveho. Vzbure proti vrchnosti sa pridáva i nenávisť k vojne. V závere románu je nositeľom deja dedinský ľud, ktorý účtuje s predstaviteľmi politického režimu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu