Ľudovít Štúr, Činnosť Ľudovíta Štúra

Ľudovít Štúr

Je najväčšou osobnosťou slovenských dejín 18. storočia. Narodil sa v Zay – Uhrovci v roku 1815 a zomrel v Modre roku 1856. Jeho brat Karol bol zakladateľ Spoločnosti česko-slovanskej.

Po príchode Štúra na lýceum sa Ľudovít stal podpredsedom Spoločnosti a profesorom na Katedre reči a literatúry československej – zástupcom profesora Palkoviča.

Keď bol Štúr zosadený a zbavený profesúry na Katedre, Janko Kráľ zorganizoval demonštratívny odchod niekoľkých študentov z lýcea do Levoče. Spievali si hymnickú pieseň Janka Matušku ,,Nad Tatrou sa blýska“. V čase revolúcie (1848) sa nedohodol na spoločnom postupe s Lajosom Kossuthom – predstaviteľom maďarských revolucionárov, ktorý presadzoval samostatnosť Uhorska, preto sa Štúr, Hurban a Hodža pridali na stranu cisára. Dúfali, že ten to ocení a potvrdí niektoré požiadavky pre Slovákov. Cisár to ocenil tak, že keď potlačil revolúciu vo Viedni i v Pešti, Štúra, Hurbana a Hodžu dal pod policajný dozor.

Pod policajným dozorom bol Štúr v Modre. Staral sa tam o siroty po bratovi Karolovi, no v januári 1856 mu nešťastne vystrelila nezaistená zbraň a na následky poranenia zomiera.

Činnosť Ľudovíta Štúra:

1. Štúr politik: a. bol poslanec na Uhorskom sneme za mesto Zvolen. Kandidatúru mu pomohol presadiť gróf Ostrolúcky, otec Adély, ktorú Štúr miloval. Na Uhorskom sneme sa Ľudovít Štúr preslávil viacerými rečami napríklad z 15. januára 1848 je známa jeho slávna reč o zavedení slovenčiny na slovenských školách, alebo z roku 1847 reč o zrušení poddanstva.b. spolu s Hurbanom a Hodžom sformulovali v roku 1848 Žiadosti slovenského národa v Liptovskom Mikuláši. Žiadali autonómiu Slovenska v Rakúsko – Uhorsku, vytvorenie všetkých typov škôl, slovenčinu ako úradným a vyučovacím jazykom. c. v čase revolúcie sa pridali na stranu cisára. Vo Viedni založili prvý slovenský parlament (marec 1848) – Slovenská národná rada so sídlom na Myjave.

1. Štúr jazykovedec: v roku 1843 kodifikoval spisovnú slovenčinu.

1. Štúr básnik: ako básnik moc nevynikal. Napísal zbierku básní Spevy a piesne. Z lyrických básní je najznámejšia Rozžehnání, kde svojej študentskej láske Márií Pospíšilovej hovorí, že sa s ňou musí rozísť, pretože on je povinný najmä pracovať pre národ (Štúr radil svojim priateľom, aby sa neženili, že láska ku žene odvádza od práce pre národ).

V týchto spevoch sa nachádza aj hrdinský epos Matúš z Trenčína. Túto postavu aj Štúr zidealizoval. Čák chce opäť obnoviť VM.

1. Štúr novinár: vydával prvé slovenské politické noviny Slovenskje národnje noviny s literárnou prílohou Orol Tatranský. Jeden z najslávnejších článkov sa volá Kde leží naša bieda (vo feudalizme).

1. Štúr estetik: keď bol Štúr v Nemecku v Halle si rozšíriť vzdelanie, zoznámil sa s učením nemeckého filozofa Herdera a pod jeho vplyvom nabádal básnikov štúrovcov, aby nekopírovali cudzie vzory (ako klasicizmus), ale zdroj krásy nachádzali v ľudovej slovesnosti (najmä v ľudových piesňach). O tomto píše v diele O národných piesňach a povestiach plemien slovanských. Sklamanie z neúspechu revolúcie vyjadril v diele Slovanstvo a svet budúcnosti, kde sa i Štúr, tak ako Kollár mylne domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko.