Dedina v tvorbe Kukučína, Timravy a Tajovského

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: primak
Typ práce: Maturita
Dátum: 05.01.2023
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 856 slov
Počet zobrazení: 590
Tlačení: 50
Uložení: 52

Dedina v tvorbe Kukučína, Timravy a Tajovského

Martin Kukučín

Vlastným menom: Martin Bencúr

1860 – 1928

- rodák z Jaseňovej na Orave

- otec bol richtár

- základné vzdelanie získal doma

- na jeho rast mal veľký vplyv tamojší farár Ctibor Zoch a učiteľ Ján Kožehuba

- ich zásluhou šiel študovať na slovenské gymnázium do Revúcej

- po 3 rokoch toto gymnázium úrady zavreli, a preto prestúpil na gymnázium do Martina, po pol roku zavreli aj to, a odtiaľ išiel do Banskej Bystrice a nakoniec zavreli aj toto

- keďže boli všetky gymnázia zatvorené pokračoval na maďarskom učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom

- nechcel učiť po maďarsky, preto po maturite odišiel na lekársku fakultu Karlovej univerzity do Prahy

- stretnutie s českým prostredím bolo pre Kukučina do istej miery sklamaním

- vedúce české kruhy nepoznali slovenskú problematiku a české meštiactvo malo

o Slovensku nesprávne predstavy

  1. sklamanie s českého prostredia
  2. dlžoby, ktoré mu narastali počas štúdia
  3. nesúhlas Jasenovčanov z jeho vyučovaním

- toto všetko donútilo Kukučina po skončení školy zo Slovenska odísť

- ako lekár odchádza do Dalmácie na ostrov Brač

- k tomuto prostrediu sa pripútal aj ženbou s Pericou Didoličovou

- pred prvou svetovou vojnou odišiel do Chille (Južná Amerika) kde pôsobil ako lekár medzi chorvátskymi vysťahovalcami – tu píše aj svoj román Mať volá

- po 1. sv. vojne navštívil aj Slovensko ale neusadil sa tu

- zomrel v Lipsku, pochovali ho v Záhrebe ale ešte v tom istom roku jeho telesné pozostatky previezli na národný cintorín do Martina, kde pochovali i Pericu

Písal poviedky, romány, divadelné hry a cestopisy

- celú jeho tvorbu môžeme rozdeliť do 2 období:

1 obdobie – prechod od folkloristických čŕt k vytváraniu charakterov (Neprebudený, Rysavá jalovica)

2 obdobie – charakteristické nastolovaním vážnych sociálnych a mravných problémov, ktoré otriasli slovenskou dedinou (Dies irae – dni hnevu. Keď báčik z Chochoľova umrie)

- Kukučín má prívlastok majster realistickej poviedky

Rysavá jalovica

Hl. postavy – susedia Adam Krt a Adam Trnka

Adam Krt si privyrába šitím krpcov. Už svojím výzorom je smiešny, zhoda s krtom nie je náhodná. Je to dobrák, ale slaboch a verný priateľ alkoholu. Strach pred vlastnou ženou Evou (jazyčnicou) a túžba po poháriku je zdrojom viacerých humoristických scén. Kvôli poháriku skoro príde o jalovicu, ktorú kúpil od suseda Trnku. Obchod išli zapiť, jalovicu uviazali pred krčmu, keď stará Trnková videla svoju jalovicu zobrala ju domov. Začínajú hádky medzi susedmi, ktoré sa v závere končia harmonicky. Adam Krt prestal piť a zarába si opäť šitím krpcov.

U Kukučina je charakteristické harmonické zakončenie deja ako týždeň nedeľou. Dve diele sa vymykajú – poviedka Neprebudený a román Dom v stráni.

Neprebudený

Je to psychologická poviedka. Jedna z najtragickejších v našej literatúre.

Ondráš Machuľa, dedinský pastier husí, je duševne chorý. Rodičia mu zomreli od toľkého trápenia, vychováva ho teta. Zuzka Bežanovie mu zo žartu sľúbi, že sa zaňho vydá. V Ondrášovej chorej mysli sa svet princezien mení na realitu a zo žartu sa stáva tragédia. Ondráš sa vážne pripravuje na sobáš. Zalieča sa Zuzkinej mame, robí narážky na blížiaci sa sobáš. Zuzkina nešťastná hra speje k tragickému koncu. V deň svadby – Zuzka sa naozaj vydáva ale za iného, ho teta zatvorí do komory, ale Ondrášovy sa podarí dôjsť na svadbu, kde je už veselo. Odrazu vypukne požiar, ktorý je predobrazom pastierikovej smrti. Ondráš v snahe zachrániť husi sa naňho zosypal horiaci trám a Ondráš v plameňoch zomiera.

Kukučín v Ondrášovy priniesol typ hrdinu s periférie dedinského života a ukázal ako sa vtedajšia spoločnosť nevedela postarať o duševne chorých.

Keď báčik z Chochoľova umrie

Poviedka, v ktorej sa venoval problému zemianstva. Kukučín mal k zemianstvu zamietavý postoj. Neveril, že zemianstvo môže zohrať vedúcu úlohu v národných veciach. Dej poviedky je chudobný.

Hlavné postavy – pán Aduš Domanický z Domanic – predstaviteľ hynúceho zemianstva, ktorý sa všade vystatoval ako mu bude dobre, keď báčik z Chochoľova umrie. A Ondrej Tráva, ktorý zavesil gazdovanie na klinec a dal sa na podnikanie. Títo dvaja sa stretnú v krčme po jarmoku a Adušovi sa podarí vymaniť od Ondreja preddavok, že mu Aduš predá jačmeň. Keď prišiel Ondrej Tráva do Domanic po sľúbený jačmeň namiesto hrdého zemianskeho kaštieľa našiel iba ruiny a Adušovo vždy prázdne vrecko. Andrej Tráva predstavuje dravé sily nastupujúcej spoločenskej vrstvy – kapitalizmus. V slepej túžbe po peniazoch sa mu v spánku ľudia menia na ovce, on ich strihá a vlnu – plné vlaky odvážajú do Sliezska na spracovanie. Keď Tráva vidí, že Aduš nemá ani jačmeň ani peniaze chce aby mu Aduš vyťal prekrásne platane (vzácne drevo – stromy), ktoré sú vysadené pri hroboch jeho rodičov i prarodičov. Až pri týchto hroboch si Aduš uvedomí ako hlboko klesol a dohodne sa s Ondrejom, že do budúceho jarmoku mu dlh vráti. Dlh vrátil.

Dies irae – Dni hnevu

Týmto dielom vyvrcholil kritický realizmus.

Poviedka je obrazom nezmyselného života chorobného lakomca Ondráša Sýkoru, ktorý celý život zhŕňa peniaze. Nie je to lakomec Molierovského typu. Ondrášovi sa stratia peniaze. Po ich strate stráca aj zmysel života. Na život sa pozerá iba cez peniaze. Tie určujú jeho vzťah k deťom i k dedine. Pre peniaze sa rozíde s deťmi i s dedinou (vypukne týfus a on hoci môže, neprispeje na miestnosť kde by zhromažďovali chorých) Napriek tomu, že ochorie aj jeho syn Jurko, ktorého vyhnal kvôli peniazom z domu (o Jurka sa starajú richtárovci) Sýkora príde za synom ale nie pozrieť chorého syna ale hľadať peniaze. Strata peňazí znamenala pre starého lakomca síce stratu zmyslu života, ale začiatok jeho mravnej očisty.

Vnútorný monológ: „A čo teraz! Čo budem robiť, všetko skapalo. Moja práca, moje mozole.“

Vlastné svedomie však Sýkora umlčať nevie. To ho presviedča, že to nebola iba jeho práca, jeho mozole ale bieda a práca tých chudákov, ktorých zdiera. Zúfajúc stretol mladú Zuzu Stehličku obsypanú deťmi a pýta sa jej: „povedz mi ty Zuza načo si na svete. Ja mám kŕdeľ detí, pre ne som na svete.“ Táto Zuzina odpoveď vrátila starému lakomcovi ľudskú tvár, pomeril sa s dedinou a vrátil sa k chorému synovi. Posledná veta poviedky vyznieva harmonicky a u Sýkoru je pokoj vonkajší ale nadovšetko vnútorný, ktorý nikto neodníme.

Dom v stráni

Tento román je vyvrcholením Kukučínovej tvorby. I keď je z prostredia Dalmácie je nášmu čitateľovi blízky – témou zemianstva a sedliactva a pád feudalizmu a nástup kapitalizmu. Mottom románu mali byť slová talianskeho básnika Leopardiho – dve veci má svet – lásku a smrť. Kukučínovi sa v románe podarilo zobraziť všetko to čo je medzi láskou a smrťou – život jednotlivca, osudy ľudí, spoločenských vrstiev a rodín. Už stretnutie a začínajúca láska bohatého zemana Nika Dubčica a težačky (sedliačky) Katice Beracovej otvára širokú bránu problémov lebo obaja majú rôzny sociálny pôvod. Niko je zeman a Katica je sedliačka.

Patriarchálny život težaka Mateo Beraca sa začína rozpadať lebo jeho deti nemajú taký vzťah k pôde ako on. Syn Ivan túži ísť do Ameriky. Staršia dcéra Matia sa vydá do mesta a najmladšia Katica si začína s Nikom. Do ich vzťahu sa mieša celá malomestská spoločnosť, ale najviac trápi tento vzťah rodičov – múdrych reprezentantov svojich spoločenských tried – Šoru Anzolu Nikovu matku a Mate Beraca. Títo dvaja sa stretnú a hoci Mate neskrýva svoj odpor k zemanom, dohodnú sa, že nebudú mladým brániť nech sa stretávajú, nech sami zistia či je medzi nimi skutočná láska. Spoločenské rozdiely sa ukážu pri ich rozchode ako rozhodujúce.

Kompozične je román rozdelený do 4 častí:

  1. Vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou – sestra Matea pozve Katicu do mesta na bál, kde sa spozná s Nikom.
  2. Úsilie Katice vymaniť sa za svojho težackého prostredia a Nikova snaha priblížiť sa težactvu.
  3. Rozchod a úsilie Šory Anzuly a Nikovho priateľa, obchodníka Zandomeho, urýchliť tento rozchod. Nikov priateľ má rád Katicu ale ako človeka racionálny si uvedomuje, že Nikovi Katica nemôže byť celoživotnou družkou, že sa Niko pri nej začne nudiť. Zandome = kapitalizmus. Šora Anzula má pre syna prichystanú inú nevestu, dcéru svojej priateľky.
  4. Smrť Mateo Beraca – má symbolické značenie ním zaniká feudalizmus. Život Mateo je tvrdým zápasom s ťažkými životnými podmienkami o zachovanie existencie. Tento zápas je zdrojom jeho múdrosti a prirodzenej autority v spoločnosti. Mateo bol priam mysticky zrastený s pôdou. S prvým závanom smrti sa nezdôverí najbližším ale pokladá si za povinnosť ísť sa rozlúčiť s každým kúskom svojej vinice – miestom jeho celoživotnej práce. Jeho životnou filozofiou, nikdy sa neprotiviť pravde a rozumu a zachovávať tradície. Keď Mate zomrel, ľudí, ktorý sa s ním prišli rozlúčiť, vŕtala rodina v obnosených šatách, muži neoholený ako to vyžadovala tradícia.

Jozef Gregor Tajovský

1874 – 1940

- predstaviteľ kritického realizmu

- narodil sa v Tajove pri BB

- šťastné detstvo strávil u matkiných rodičov, a najmä starý otec Štefan Greško mal na ňho veľký vplyv

- zažil s ním veľa veselých chvíľ, a až do svojej smrti mal Tajovský v pamäti starého otca, ako pracovitého a múdreho roľníka (bol richtárom a mal vzdelanie)

- starý otec vystupuje vo viacerých jeho poviedkach zo starootcovskou tematikou napr.: poviedka Do konca – stvárnil tu ako do konca svojho života pracoval, Prvé hodinky, Žliebky

- študentské roky strávil v BB a odtiaľ sa zapísal na učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom

- keďže nechcel učiť po maďarsky, rozhodol sa ďalej študovať na OA v Prahe. Tu sa dostal do styku s hlasistami a pracoval v spolku Detvan

- po skončení štúdia pôsobil ako bankový úradník na viacerých mestách po Slovensku (Martin)

- v Martine nadviazal priateľstvo s Jankom Jesenským a tu sa zoznámil s budúcou manželkou realistickou spisovateľkou Hanou Gregorovou

- 1. sv. vojny sa zúčastnil na východnom fronte (Rusko), dezertoval z R-U armády a vstúpil do Československých légii (Štefánik a Masaryk)

- po skončení vojny sa z Martina presťahoval do BA, spolu s manželkou tu založili Slovenskú umeleckú besedu v nej organizovali kultúrny a literárny život v BA

- v roku 1939 spolu s Jesenským napísali protestný list proti rozbitiu Československa

- zomrel v Tajove

Zdrojom jeho literárnej tvorby bolo v prvom rade ťažké národnostné a sociálne postavenie Slovákov. Hrdinami jeho poviedok bol najmä poľnohospodársky proletariát (sluhovia, bíreši, slúžky), problém alkoholizmu a opieral sa o dedinské prostredie.

Témy jeho poviedok:

- sociálna otázka (hlad, nezamestnanosť, chudoba)

- maďarizácia

- vysťahovalectvo

Vrcholom jeho poviedkovej tvorby boli poviedky zo sociálnou tematikou (Maco mlieč, Mamka Pôstková , Horký chlieb, Apoliena)

Maco Mlieč

Je poviedka, ktorá je obrazom kontrastu pánov a sluhov. Maco Mlieč slúžil u gazdu Richtára – robil, otročil, hrdlačil, ničil si zdravie a to všetko len za jedlo, tabak a prísľub, že ho gazda opatrí až do smrti. Keď Maco cítil, že ide zomrieť išiel sa s gazdom porátať, či mu niečo nie je dlžný. Celá životná tragédia Maca sa odohráva v maštali a v maštali i zomiera. Gazda mu vystrojí pohreb ale celá dedina si šepká, že má aj začo.

Tajovského tvorbe obraz žien a slúžok vidíme v dielach:

Apoliena

Je 15 ročné dievča, hluchá od bitky otca alkoholika. Príde slúžiť do mesta, kde sa aspoň trochu naje ale i tu si užije trápenia od majstrovej a učňov. Nakoniec musí službu pre hluchotu opustiť.

Horký chlieb

Hlavná hrdinka je vdova Mara Turjanka, ktorá ide za pár grajciarov strážiť pánske deti. Lebo páni sa idú zabávať. Biedne oblečená behá v mrazivej noci od domu pánov k svojim deťom, aby sa im niečo nestalo. Je to zárobok na horký chlieb lebo prechladla a veľmi ťažko ochorela. Z vysokými teplotami musí ležať na jednej posteli so svojimi troma deťmi: „Kto sa teraz postará o jej vlastné deti?“

Mamka Pôstková

Táto žena je príkladom pracovitosti, ľudskej biedy ale i veľkej statočnosti. Odíde z vlastného príbytku, aby sa vyhla bitke syna pijana. Zarába si pečením a predávaním chlebíka, aby mohla pomôcť neveste živiť deti. Na pečenie si zobrala v banke pôžičku 3 koruny. Zrobená a ubiedená na jar predá perinu, aby mohla splatiť dlžobu a spokojne zomrieť.

Dramatická tvorba

Okrem poviedkovej formy je Tajovský autorom divadelných hier. Okrem jednoaktoviek (Hriech, V službe) napísal aj dnes už klasické divadelné hry Ženský zákon a Statky – zmätky

Ženský zákon

Je to 4 dejstvová veselohra. V hre podal humoristický pohľad na predvojnovú dedinu (pred 1 sv. vojnou) a jej drobné konflikty.

Mišo Malecký uhliarov syn sa zamiluje do polosiroty Aničky Javorovej. Ich životnému šťastiu prekáža hašterivosť a tvrdohlavosť oboch materi ako nepísaný ženský zákon dedinského prostredia. Túto hašterivosť medzi nimi podnecuje dedinská klebetnica Dora. Tajovský motivuje zápletku majetkovou otázkou. Miškova mama by chcela nanútiť synovi bohatú richtárovu dcéru. Vdova Zuza (Aničkina mama) by bola rada keby do opusteného gazdovstva prišiel muž. Ženskému zákonu (klebetám, tvrdohlavosti) urobí koniec energický Miškov otec. Miško si zoberie Aničku a tak zachráni šťastie mladých ľudí.

Tajovský ukázal bohatstvo a sviežosť dedinského života ale i drobné sebecké záujmy.

Statky – zmätky

Kým Ženský zákon je vtipnou veselohrou z ľudového prostredia, tak hra Statky – zmätky je dokumentom, že sociálna majetková otázka otriasla koncom 19 storočia morálkou a tradíciami slovenskej dediny. Kým Kukučínova dedina je idylická a všetko sa končí harmonicky ako týždeň nedeľou, tak v tejto hre je dedina diferencovaná. Objavujú sa v nej typy, ktoré sme v našej literatúre iba zriedkavo stretli.

Prvú rodinu predstavujú cynický (bezcitný) vydriduchovia Palčíkovci. Druhú rodinu predstavujú parazitujúci lachtikári (všetko na ľahkú váhu), ktorí by celý život strávili v krčme a pri tanci Ľavkovci. Tretiu rodinu – zdravé jadro dedinského ľudu predstavuje rodina Tomáša Kamenského.

Bezdetný Palčíkovci pod rúškom opustenosti a túžby po deťoch nahovoria Ľavkovcov aby si ich ľahkomyseľný syn Ďuro zobral Zuzku Kamenskú, že ich prichýlia ako vlastné deti a že im prepíšu majetok. Palčíkovcom v skutočnosti išlo o získanie lacných pracovných síl. Toto bol začiatok konfliktu. Nezmyselná honba za majetkom spôsobuje v ľudských dušiach zmätky a v spoločnosti rozvrat. Keď starý Palčík nechce prepísať na Ďura majetok začína sa hádka. Ďuro začne chodiť s rozvedenou Betou. Tá sa hneď Palčíkovcom nasťahuje a Zuzka urazená, vo svojej ženskej hrdosti sa vráti k rodičom i napriek tomu, že čaká dieťa. Palčíkovci nakoniec Ďura i Betu vyženú. Ďuro by sa rád vrátil k Zuzke ale tá ho odmietla.

Božena Slančíkova – Timravá

1867 – 1951

- narodila sa v rodine evanjelického farára Pavla Slančíka v Polichne

- celý život strávila v rodičovskom dome

- po smrti otca sa s matkou presťahovala do neďalekej Cíbelovej kde bol jej brat farárom

- pseudonym Timravá si dala podľa studničky v Polichne, ktorá ako sama Timravá napísala vo svojom životopise, bola vo veľkej úcte, pretože v nej nikdy nechýbala voda

- základné vzdelanie získala doma od otca, potom bola rok v BB na dievčenskej škole a krátku dobu strávila ako spoločníčka v blízkej rodine Hviezdoslava v Dolnom Kubíne

- po 2.sv. vojne žila v Lučenci kde i 51 ročná zomrela a je tu i pochovaná

Literárne začiatky

- písať začína do časopisu Halúzka, ktorý si Slančíkovci sami vydávali

- svoje prvé práce posielala do slovenských novín a pre literatúru ju objavil Škultéty

- to, že Timravá prežila celý život na dvoch dedinách a že sa nevydala bolo zdrojom jej hlbokého pohľadu na život

- svojim hrdinom videla pod kožu a nebála sa nazrieť aj do najtajnejších kútov ľudskej duše

- veľmi sa túžila dostať do Martina – do kultúrneho i národného centra

- to sa jej však našťastie nepodarilo a preto si vedela urobiť odstup a mohla kriticky zobraziť svojich hrdinov bez sentimentality

- o jej živote sa dozvedáme i z autobiografických próz – Skúsenosť – je to práve jej pobyt a trpké sklamanie z príbuznej Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Príbuzná sa v diele volá Júlia Bukovičová, ktorá na vonok vystupuje ako veľká národovkyňa a doma je žena – tyran

- aj na odchod Slovákov za prácou do Ameriky sa pozerá Timravá kriticky. Píše novelu Tá zem vábna, kde ukázala, že do Ameriky často nešli ľudia preto, že by ich tam vyhnal národnostný alebo sociálny útlak (maďarizácia, bieda) ale doláriky – to je to čo ich tam ťahalo – túžba po peniazoch ich hnala.

Ťapákovci – novela

Sú to ľudia nedvižní (leniví, neschopní) ani o krok sa nedostali dopredu oproti svojim predkom.

V jednom dome sa tlačia 16 a žijú feudálno – patriarchálnym životom. Dve postavy sa vymykajú z tejto rodiny – Iľa – kráľovná a Anča – zmija. Iľa sa privydala do tejto rodiny, bola ženou najstaršieho z bratov Paľa Ťapáka. Skúsila i kus mestského života urobila si kurz pôrodnej babice. Iľa sa búri proti Ťapákovskej nedvižnosti i za cenu rozchodu s Paľom. Dá mu podmienku, že ak pre nich nepostaví dom tak od neho odíde. Rodinu voči Iľe podpichuje Anča – zmija. Peknej tváre, od pól pása kalika. Ona svojou zlostnou povahou provokuje svojich súrodencov k reči a do hádok najmä s Iľou. Zabŕda do každého. Iľa zvíťazí na Ťapákovcami ale i nad ťapakovčinou a nasťahuje sa s Paľom do nového domu. Kompozične je novela rozdelená do 2 dejov:

- vonkajší dej – konflikt Ťapákovcov s Iľou

- vnútorný dej – životná tragédia Anči – zmiji. Ani vo sne nemohla pomyslieť na lásku, svadbu a deti a predsa jej jedinou prácou je vyšívanie svadobných čepcov.

Skon Paľa Ročku

V tejto novele zacielila pozornosť na vzťah muža a ženy, rodičov a detí.

Ako autorka psychologického realizmu sa na tieto vzťahy pozerá z pohľadu hezilúzie (rozčarovania)

Bohatá Zuzina rodina odmietla chudobného Paľa Ročku. Bola to však láska, ktorá nemala páru na 3 dedinách. Paľo si aj ruku dokaličil, aby nemusel na vojnu a Zuzku zatiaľ nevydali. Avšak po 5 rokoch Paľovi v hlave víria celkom iné myšlienky. Odporný mu je Zuzin hlas, smiech i celá ona. Vyhodil z domu i vlastnú mať, lebo mu nedala nič do manželstva. Iba kus zeme, na ktorej si Paľo so Zuzkou ťažko stavali dom. Paľo sa búri proti žene, matke, cirkvi a vôbec proti obecným poriadkom. Nezostalo v ňom ani kúsok lásky k najbližším. Zuza zas neverí, že Paľo je na smrť chorý. Myslí si, že je len lenivý. Zomierajúci Paľo sa až na smrteľnej posteli zmieri s matkou, so ženou a všetci hľadajú príčinu životného rozčarovania a nachádzajú ju v sociálnej biede. „Veď len preto zhrešil, že bol v biede. Ľahko majetnému je byť dobrým, ale keď nemáš ani to najpotrebnejšie ľahko do hriechu upadneš. Tam je po láske.“ Timravá.

Božena Slančíkova – Timravá reaguje na 1. sv. vojnu a to románom

Hrdinovia

V tomto diele si všíma reakciu dedinských ľudí a pánov na vojnu.

Vojna narúša rodiny, medziľudské vzťahy, zbavuje ľudí súcitu ( nech ide každý, keď môj syn išiel), ale aj demaskuje – odkrýva „vlastenectvo.“ Názov diela je ironický, lebo tu Timrava

 mala na mysli „hrdinov“ typu Laciho Baláňa notára, predstaviteľa maďarónskej inteligencie (pomaďarčený Slovák), ktorý víta vojnu, povzbudzuje ľudí do boja za vlasť, ale je hrdinom iba slova. Lebo keď má narukovať, tak zo strachu a zbabelosti omdlie pred komisiou.

 Dedina má k vojne svoj vlastný postoj, ktorý za ňu vyslovuje podnotár Širický. Ten je opakom Baláňa. Nenávidí vojnu, je málovravný, má pochopenie pre utrpenie ľudí a pritom sám sa dobrovoľne prihlási na front, kde zomiera. Ale nie ako vojnový hrdina, ktorý s presvedčením pomáha vlasti, ale preto, že je dobrý a spravodlivý človek – Širický zomiera pri záchrane nepriateľského ruského vojaka. „Vypaľovať dediny? Byť vrahom? A barbarom? A za čo? Čo tomuto ľudu z toho kynie? 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.028 s.
Zavrieť reklamu