Dráma – Medzivojnové a povojnové obdobie

Dráma – Medzivojnové a povojnové obdobie

Medzivojnová literatúra

-Jednou z umeleckých metód vo svete bol SOCIALISTICKÝ REALIZMUS

-Obdobie po 1. svetovej vojny (1918-1945)

Jeho zakladateľom bol: Maxim Gorkij

Vychádza zo skutočnosti. Nemá byť pasívnym obrazom.
U nás sa stal v 50. rokoch jediným povinným literárnym smerom.
Jeho typickými znakmi boli:-Straníckosť

-Triednosť ( robotnícke a roľnícke prostredie)
-Ľudovosť (jednoduché umelecké formy)

Povojnové obdobie – Viacerý autori prešli týmto smerom ale v 60. rokoch sa snažia osláviť prvky tohto smeru. Napr. Tatarka, Mňačko

Ivan Bukovčan – Kým kohút nezaspieva

Dráma sa odohráva v malom mestečku počas istej novembrovej noci v roku 1944. Nemci zatvoria 10 ľudí do pivnice ktorých náhodné zatknú na ulici. Myslia si z esu tu preto že porušili stane právo. Neskôr sa od vyjednávača dozvedia že bol zastrelený jeden nemecky vojak za smrť ma zomrieť 10 našich. Vyjednávač donesie dobru správu že nemusia zomrieť všetci ale len jeden z nich. V pivnici sa stretávajú: Franka – 16 ročná gymnazistka, študent Ondrej, prostitútka Marika, tulák, Starec Teresčák, pôrodná babica, doktor Šustek – zverolekár, pani Lekárnikova, holič Uhlík a učiteľ Tomko.

V hraničnej situácii sa ukáže charakter jednotlivých postav. Doktor Šustek a pani Lekárnikova sa stavajú cinicky k osudu ostatných. Za to tulák, učiteľ Tomko, Ondrej a prostitútka nájdu v sebe dosť síl aby si zachovali ľudskú česť. Najvyšinutejší je holič Uhlík, ktorý zavraždí Tuláka ktorý hovoril pravdu a dráždil ho. Obhajuje sa tým, že im vlastne urobil láskavosť pretože mŕtveho už majú. Nemci však nesúhlasia. Prinesú m kľuč od vchodových dverí aby spomedzi seba vybrali jedného ktorý sa obetuje. Uhrík pod nátlakom svedomia zoberie kľuč a vybehne von a Nemci ho zastrelia.
Kým kohút nezaspieva. Do rana kým kohút nezaspieva si majú vybrať jedného ktorý sa obetuje

Ivan Stodola - Bačova žena

Bača Ondrej Muranica odchádza do Ameriky za prácou. Doma necháva svoju matku a ženu s deťmi. Pracuje v bani a pri jednom nešťastí stratí pamäť. Úrady ho vyhlásia za mŕtveho. Eva sa znovu vydá za baču Miša. Je jej veľmi dobrým mužom. Jediný, kto verí, že Ondrej je nažive je jeho matka. Ona má Eve za zlé, že sa vydala. Ondrej so stratou pamäti si zarába tak, že chodí s reklamou po meste a predáva cigarety. Pri jednom z nešťastí, ktorým je svedkom sa mu opäť vráti pamäť. A tak sa vracia domov. Osudom sa Eva stáva ženou dvoch mužov. Ondrej v Amerike zbohatol, kúpil si kaštieľ a zem. nechce sa Evy vzdať. Ale má ju rád aj Mišo. Tragédia vrcholí, keď Eva nechce ublížiť ani jednému, a tak sa rozhodne. Odchádza do lesa, ľahne si pod kosodrevinu a prebodne sa nožom. Posledná jej veta: „Teraz má už máte obaja.“ 

Poézia po roku 1945

Milan Rúfus

Básnická zbierka: Až dozrieme

Líšila sa od charakteru väčšiny básnických zbierok vtedajších autorov, pretože Rúfus sa neprispôsobil požiadavkám štátnej moci a nepísal politickú poéziu. Básne tejto zbierky sú osobného charakteru. Najmä spomienky vojnového obdobia, sám autor hovorí že keď počul vyzvánať zvonmi, ktoré ohlasovali koniec vojny. Sadol si na medzu a od šťastia sa rozplakal. V jeho tvorbe sa objavuje motív zvonov v básnickej zbierke: Zvony

Báseň: Zvony detstva

Približuje v nej etapy ľudského života a premenu dieťaťa na dospelého človeka. Ak prekročíme pomyselní prach dospelosti nemáme už možnosť vrátiť sa.

Ďalšie zbierky
- Chlapec maľuje dúhu (venoval ju ľudom, ktorých mal rád)

-Stôl chudobných (spomienka na svoj pôvod, otec murár a matka vychovávala deti)

-Sobotné večery (venoval ju svojej postihnutej dcére Zuzane)

-Modlitbičky – Modlitba za Slovensko

↓

Slovensko pripomína k hniezdu ako symbol domova, rodičov a detí.

Miroslav Válek

Básnická zbierka

• Dotyky = Obsahuje osobnú poéziu, najmä autorove pocity počas dospievania
• Príťažlivosť

Báseň: domov sú rulu na ktorých smieš plakať.

Je to autorova spomienka na študentské časy na učiteľa dejepisu, ktorého nazývali Ivan Hrozný

Spomína na spolužiačku Helenu Dankovú, ktorá po rozpade republiky musela ako židovka opustiť Slovensko. Po vojne sa dozvedel, že zahynula v koncentračnom tábore.

• Nepokoj – Báseň: Zabíjame králikov

Báseň: Zabíjame králikov

- v nej opisuje zabíjanie králikov, ktorý vyznieva ako rituál . Králik môže byť symbolom človeka.
Vraha , ktorý túži po pomste ako v období vojny. Rôzne druhy králikov by mohli byť symbolom záporných návodov,

Vojtek Mihálek – trpky

Báseň: Krájanie

Autor v nej vyjadruje pocity ženy, ktorú opustil manžel kvôli inej. Nechal ju zo spomienkami s pocitom beznádeje a tak žena symbolicky krája svoje srdce a na jeho dne nachádza balvan v podobe skutočného citu, ktorým je láska.