Román a jeho druhy

Román a jeho druhy

Rozsiahly epický žáner, má dej, hlavnú aj vedľajšiu dejovú líniu.

+ Vystupuje tu veľa postáv, hlavné a vedľajšie.

+ Postavy vstupujú do deja nevyformované.

+ Pásmo rozprávača a pásmo postáv.

Poznáme:

1. HISTORICKÝ: V tomto type románu sa autor vracia do minulosti. Zobrazuje určitú historickú udalosť a postavy. V historickom románe môžu okrem skutočných postáv, vystupovať aj fiktívne, resp. autorom vymyslené postavy. (Ladislav Nádaši Jége – Adam Šangala)
2. DETEKTÍVNY: Je založený na hľadaní, pátraní po pravde. Nosným pilierom deja je objasňovanie nejakého zločinu. (Aghata Christie : Poirot, Slečna Marplová)
3. DIEVČENSKÝ: Tento typ románu sa venuje témam a postavám blízkym najmä ženskému čitateľovi. (Anna zo Zeleného domu)
4. BIOGRAFICKÝ: Je to životopisný román, kde autor zobrazuje život niekoho iného.
5. AUTOBIOGRAFICKÝ: Autor zobrazuje svoj vlastný životopis. (Erich Maria Remarque : Na západe nič nové... )
6. DOBRODRUŽNÝ: Je založený najmä na zaujímavých udalostiach, napätí, nevšedných príhodách. (Carl May : Whinetou)
7. SCI-FI: Inak známy aj pod pomenovaním vedecko-fantastický román. Vystupujú tu vymyslené postavy, veci, javy... (Jules Verne : Cesta na Mesiac)
8. CESTOPISNÝ: Opis života a kultúry iných krajín a cesty po nich.
9. SOCIÁLNY: Tiež nazývaný spoločenský. Autor v ňom rieši problémy spoločnosti (ľudu) a zároveň poukazuje na život obyčajných ľudí (Jozef Cíger-Hronský : Jozef Mak)
10. PSYCHOLOGICKÝ: Autor v ňom zobrazuje psychickú stránku postáv, ich vnútorný stav, prežívanie pocitov, atď. (F. Michailovič Doctojevskyj – Zločin a trest)

Spoločenský román

Martin Kukučín – Dom v stráni

Mate Berac má 2 dcéry Katicu a Matiju, obidve sú v službe v meste a prichádzajú domov na hody. Katica mala pred vchodom do mesta nápadníka, sedliaka Paška Bolicu. V Meste sa však pošantili a Paško sa jej prestal páčiť. Na panskej zábave si ju všimol Niko a zaľúbil sa do nej. Chce si ju vziať za ženu. Katica ide do vzťahu z vypočítavosťou pretože jej imponuje že Niko je statkár a po Matke zeman. Nebola by už sedliačkou a patrila by pánom. Šova Anzula sa dozvie koho si Niko vybral a nie je nadšená pretože pre Nika už má nevestu, Doricu Zorkovičovú dcéru svojej priateľky, ktorá bola vychovávaná v ústave pre zemianske slečny. Šora Anzula sa stretáva s Matom, ktorý o Nikovi a Katici nič nevie. Mate neverí stálosť pánskych citov, vie že Katica bude z Nikom nešťastná a mysli si že by si mala zobrať iného. Dohodnú sa že manželstvo prekazia iba v tom prípade, keď sa ukáže že city Nika a Katice sú nestále. Zandome je presvedčený, že Katica sa páči Nikovi len ako žena. Neverí že sa zoberú. Po čase sa Katica Nikovi prestane pozdávať pretože si uvedomuje, že bude presne taká vypočítavá ako jej matka. Vráti jej slovo a nedá jej priestor aby si našla iného. Katica nevie odpustiť Nikovi čo jej spôsobil ale Mate sa Nika zastane a pripomína jej že aj ona ho nechala Paška bez nejakých veľkých výčitiek sebavedomia. Na smrteľnej posteli sľúbi že Katica otcovi že si vezme Paška.

Spoločenský realistický román

Svetozár Hurban Vajanský – Suchá ratolesť

Stanislav Rudopoľský sa vracia z ciest do rodného Rudopolia. Bol vzdelaný, talentovaný maliar, vyštudoval v cudzine. Jeho príchod bol udlostou pre celý kraj a pred voľbami sa o neho uchádzala maďarónska aj Slovenská časť inteligencie. K Maďarom patril Svatmaj a k Slovákom patril učiteľ Tichí a statkár Vanovský. Učiteľ Tichí má na Stanislava dobrý vplyv, vysvetlí mu položenie Slovákov, potrebu slovenského školstva a aj politiky. Stanislav sa stýka s Vanovským. Často k ním chodieva a začnú sa šíriť reči že má niečo s jeho ženou. Vzťahy sa však vysvetlia. Máriu Bánovskú berie ako model pre svoj obraz. Stanislav sa zoznámi s Adelou Rybáričkou, ktorá bola najkrajšou ženou v okolí. Na tú dobu sa správala veľmi emancipovane – fajčí, robí pikniky, hrá karty. Stanislava mrzí že mu nevenuje pozornosť pretože sa mu páči. Maďar Svatnay urazí učiteľa Tichého a Stanislav bráni jeho česť v súboji. Je ranení a nemá sa o neho kto starať. Adela sa prestane hrať na neprístupnú a následne sa k nemu nasťahuje. Vo voľbách Bánovský so Slovákmi prehral. Neboli to však regulárne voľby. Učiteľ Tichí dúfa že keď sa na Slovenskom vidieku usadia ľudia ako Stanislav a splyvu na Slovensku integráciou znovu sa zemianstvo zazelená a prestane byt suchou ratolesťou. Vanovský verí v rozdelenie suchej ratolesti, teda verí že zemianstvo ešte nájde správnu cestu.

Expresionistický román

Milo Urban – živý bič

Autor zobrazuje dedinský ľud cez vojnu a to ako naňho vojna vplýva. Vojna postihuje ľudí fyzicky i psychicky. Ondrej Koreň sa vracia domov je psychicky i fyzicky zlomený a na tvári ma obrovskú jazvu. Vo vojne prišiel o ruku a navyše nerozpráva. Ľudia v dedine tak vidia čo dokáže z človeka urobiť. Ďalšou postavou je Ilčíčka. Vojna ju postihla cez syna, ktorý musel narukovať a tak prišla o všetko čo jej k starobe mohlo byť nápomocné. Štefan Ilčík bol na vojne zastrelený. Ilčíčka stelesňuje živelnú vzburu obyvateľov proti dožívajúcej Uhorskej moci.

Eva Hlavajová – Eva chcela vy reklamovať svojho muža z vojny a tak hľadá pomoc u notára Okruhlického. Ten je predstaviteľom pánskeho sveta a využíva svoje postavenie. Zneuctí Evu, ktorá otehotnie a celá dedina, keďže nevie kto je otcom dieťaťa považuje Evu za pobehlicu. Všetci ju ohovárajú a ukazujú na ňu prstom. Adam Hlavaj sa chce pomstiť notárovi Okruhlickému a nakoniec to neurobí on ale dedina.

Spoločenský román

Lev Nikolajevič Tolstoj – Anna Kareninová

Dej sa odohráva v prostredí Ruskej šlachty. Hlavná hrdinka Anna Karenninivá sa dostáva do konfliktu so svojím manželom a aj rodinou pretože verejne prizná vzťah so slobodným mladým mužom.
Anna Kareninová chce zachrániť manželstvo svojho brata ktoré stroskotáva kvôli nevere. Stretáva sa s Vronským ktorý je nápadníkom Kity (je sestra jej švagrinej).

Do Kity je zamilovaný Konštantín Levin, ktorý je dlhoročným priateľom Kitty a dáva prednosť Vronskému, ktorý však na manželstvo s ňou ani nepokúša. Vronský sa na prvý krát zamiluje do Anny Kareninovej a majú spolu pomer. Stále sú spolu a Petrohradská spoločnosť ich poza chrbát ohovára a smeje sa im. Anna dostáva svojho manžela do trápnej situácie. Karenin sa jej snaží dohovoriť ale manželstvo sa nedá zachrániť. Anna sa prizná a chce sa rozviesť. Nechce však prísť o syna a tak s milencom odchádza do cudziny aby neboli spoločnosti na očiach. Levin si berie Kitty, ktorá vytriezvela zo zaľúbenia do Vronského. Anna sa po roku vracia a narodila sa im nemanželská dcéra. Petrohradská spoločnosť ich však v salónoch neprimá. Anna trpí samotou. Nikto zo známych ju nenavštívi. Vzťah z Vronským sa Anne rozpadá a navyše Anna smúti za svojím synom, ktorý žije v odlúčení. Anna nachádza východisko a hodí sa pod vlak na tej istej stanici, kde stretla Vronského.

Psychologický román

Fiodor Michajlovič Dostojevskij - Zločin a trest

Hlavná postava: Rodion Raskolnikov – je to chudobný študent, ktorý sa rozhodne vraždiť pod vplyvom teórie o ktorej je presvedčený. Na štúdia sa dostal vďaka svojej mame a sestre, ktoré ho finančne podporujú. Keď sa dozvie, že jeho sestra sa chce vydať za muža s dobrým spoločenským postavením za Lužina nastane v ňom zlom pretože vie, že sestra sa len obetuje. Navyše bol svedkom toho ako Soňa Marmeládová, čisté nevinné dievča zarába na svoju rodinu prostitúciou. Soňin otec všetko prepil a nakoniec zomrel. Aj pod vplyvom týchto okolností sa Raskolniko rozhodne zavraždiť úževníčku, ktorá žije so svojou sestrou a podľa Raskolnika spoločnosti len škodí, nikomu nič dobré neurobila. Raskolnikov bol vynikajúcim študentom, dokonca mu vyšiel aj článok v ktorom obhajuje právo jednotlivca zneškodniť človeka ktorý škodí väčšej skupine ľudí. Ľudí rozdeľuje na napoleonské typy a vši. Napriek tomu že je chudobný verí, že svet patrí silným pre ktorých nepatria bežné normálne zásady. A tak chce sám sebe dokázať, že nie je voš. Popritom zavraždí jej sestru – nevinú ženu. Nekradne kvôli peniazom ale chce očistiť svet od takej obludy akou bola úžebníčka. Po tomto čine ho však trápia výčitky svedomia a nedokáže uniesť svoju tarku zločinu a prizná sa. Čaká ho trest a Soňa ktorú mal rád ho sprevádza na sybýr. Svoj zločin odôvodňuje tým že nezabil človeka ale princíp. Napriek tomu sa nemôže zbaviť výčitiek svedomia aj keď sa sám zaradil medzi silných.