Typy romantickej literatúry postavy

Typy romantickej literatúry postavy

Charakteristika románu

1. Victor Hugo - Chrám Matky Božej v Paríži
2. Puškin – Kapitánova dcéra
3. Andrej - Sládkovič Detvan

 +Eugen Onegin

Typy postáv
Lyrické diela literárnu postavu nemajú, je tam prítomný ten lyrický subjekt. Často je ním autor.

Postava:1)fiktívna = vymyslená

2)reálna = skutočná

1)  Postava je hlavná a vedľajšia
Ideálny typ postavy – Autori dávali postavám samé ideálne vlastnosti

napr. Smrť Jánošíkova – Jánošík, Martin z Detvana alebo postava Pugačová a Kapitánovej dcéry

2) Charakterový typ postavy

Typická postava žijúca v typickom prostredí napr. Otec Goriot, ktorý mení výzor a oblečenie so zmenou prostredia, Mamka Kôstková

3) Sociálny typ postavy
Postava je nositeľom typických vlastností svojej sociálnej vrstvy napr. Michal Čajka z Hájnikovej ženy

Victor Hugo - Chrám Matky Božej v Paríži

 Dej sa odohráva v Paríži v roku 1482. Je práve sviatok bláznov. V uliciach je rušno. Začína sa divadelná hra PIERA GRINGOIRA, ale nikto o ňu nemá záujem. Každý sa teší na veľkú udalosť, ktorou je voľba kráľa bláznov. Kráľ bláznov musí urobiť najrôznejšie grimasy. Túto súťaž vyhráva QUASIMODO, škaredý, hrbatý človek ktorého sa ujal kňaz CLAUDE FROLLO. Keďže o divadelnú hru nebol záujem, smutný autor odchádza a túlať sa po Parížskych uličkách. V tom zazrie prepad mladej krásnej dievčiny. Tú zachráni PHOBEUS. Ako sa tak túla uličkami dostane sa na popravisko, kde ho chytia a chcú popraviť. Keďže úlohu ktorú dostal aby sa zachránil nesplnil, ostáva jediná možnosť a to, že sa prihlási dievčina, ktorá by ho chcela za muža. Prihlási sa krásna ESMERALDA. Autor je teda zachránení ale manželstvo s ESMERALDAOU je iba akože, lebo ESMERALDA je zaľúbená do PHOEBA, no len o tom nevedel. Ale ESMERALDA je ochotná obetovať všetko len aby mohla byť s PHOEBOM.
CLAUDE FROLLO má záujem o ESMERALDU. To on ju nechal uniesť. No PHOBEUS mu zmárnil plány tým že ESMERALDU zachránil. CLAUDE začne zúriť, keď zistí že sa ESMERALDA tajne schádza s PHOBEUSOM. ESMERALDA neskôr omdlie a preberie sa na súde, kde sa pod nátlakom prizná k vražde. Je odsúdená na smrť. Do väzenia za ňou prichádza FROLLO a navrhne jej aby spolu ušli. ESMERALDA to odmietne. Keď si KAT začne robiť svoju povinnosť, pribehne QUASIMODO a ESMERALDU unesie do chrámu, kde bude v bezpečí. Tam sa o ňu stará a stále viac ju ľúbi. Tu sa dozvie že ju prepadol on. Keď sa dozvie CLAUDE FROLLO čo sa stalo ponáhľa sa za ESMERALDOU do katedrály. No narazí na QUASIMODA ktorí mu bráni aby išiel za ESMERALDOU. Aj žobráci sa dozvedeli čo sa stalo a rozhodli sa že ju s katedrály oslobodia.
Zaútočili no QUASIMODO ju bráni no aj tak ju dostali. Je tam aj FROLLO no ESMERALDA mu utečie. Na úteku spozná svoju mamu a tá ju schová k sebe. Keď sa na ňu pýtajú vojaci mama zatajuje no vojaci ju objavia a hneď ju popravia na šibenici. PHOBEUS to všetko sleduje z balkóna zo svojou sľúbenicou. ESMERALDA zomiera a zároveň aj jej matka. QUASIMODO to sleduje z výšky z katedrály a vie že za všetko môže FROLLO a preto doňho sotí a zabije ho. FROLLO pád neprežije.
QUASIMODO stráca to čo miloval, takže si k ESMERALDINÉMU mŕtvemu telu ľahne a ostane tam. Jeho trápenie ukončí smrť jeho samého

Autor nám chcel povedať, že aj škaredý človek môže vykonávať pekne skutky a zároveň nám chce ukázať život biedneho človeka voči cirkevným hodnostárom.

Alexander Sergejevič Puškin Kapitánova dcéra

Puškin opisuje v tomto diele najväčšie sedliacke povstanie v roku 1773, za panovania cárovnej Kataríny II. Hlavným hrdinom je Griňov, šľachtický syn, bojar.
Peter Andrejevič Griňov bol od narodenia zapísaný u vojenského pluku, Semionovského, kde mal jeho otec starého priateľa, vyššieho dôstojníka. Už ako sedemnásť ročného, so sluhom Saveľjičom ho poslal otec ku svojmu pluku do Belogorskej pevnosti, Oremburskeej gubernii. Cestou kočom ich zastihla snehová metelica, zišli z cesty a stratili smer na šírej snehom pokrytej planine. Natrafili na tuláka, ktorý ich priviedol v tej fujavici do neďalekého hostinca. Konečne po viacdennom utrpení prišli do Belogorskej pevnosti. Prihlásil sa u svojho veliteľa, kapitána Mironova, ktorý mal dcéru Máriu Ivanovnu. Máriu mal rád tamojší seržant Švabrin, ale ona ho odmietala. Bolo to jednoduché nenápadné ruské dievča s múdrymi dobrými očami, krásnou dušou a verným srdcom. Tým si získala aj Griňova.
Medzi ľudom, nevoľníckymi sedliakmi, vznikali nepokoje a vzbury. Búrili sa uralskí kozáci, celé Povolžie i celé Baškírsko. Viedol ich samozvanec Jemeľjan Pugačov, ktorý sa vyhlásil za cára Petra III. Bol to ten tulák,ktorý sa stretol s Griňovom vo fujavici v Oremburskej gubernii. Povstanie nadobudlo rozsiahle rozmery a plienilo všetko. Keď sa Pugačov so svojimi povstalcami dostal do Belogorskej pevnosti, dal povraždiť aj Máriiných rodičov. Máriu zachránila popova žena. Vtedy sa stretl aj s Griňovom, spoznal ho a omilostil. Griňov poslal Máriu so svojim sluhom Sevaľjičom ďaleko k rodičom. Podarilo sa mu to len po známosti s Pugačovm. Ale Griňov ako Pugačov špeh bol cárovnou obvynený a vyhnaný na Sibír. Mária išla za cárovnou, a keď cárovná vypočula celú pravdu prepustila Griňova.
Pugačovo povstanie bolo potlačené a vzbúrenci sa rozutekali. Pugačov bol sťatý v Moskve v roku 1775.

Andrej Sládkovič Detvan

Dej sa odohráva v Detve. Autor opisuje narodenie Martina. Martin vyrastie a stáva sa z neho udatný detviansky mládenec. Prechádza sa po lese a vidí dievčatá tancovať na lúke. Medzi nimi bola aj krásna Elena. Martin si s ňou zatancoval a odišiel. V diaľke zbadal zúfalého zajaca, ktorý sa snažil utiecť pred dravým sokolom. Martin so svojou valaškou zajačika zachránil. Sokola si ako úlovok vzal so sebou. Odišiel na lúku, kde si ľahol a zaspal. Snívalo sa mu o dráboch, ktorí ho zviazali a odišli preč. Zo sna ho prebudí jeho pes Belko. Večer Martin odchádza na salaš, kde sa zdrží dlho do noci. Tu sa dozvie aj to, že sokol patril kráľovi Matejovi Korvínovi. Rozhodne sa ho vyhľadať. Cestou stretne zbojníkov, ktorí vedú jeho milú Elenu, aby im bola gazdinou. Martin zbojníkov pobije a Elenu zachráni. Ďalej pokračuje v ceste za Matejom. Nachádza ho na Slatinskom jarmoku. Otvorene mu povedal, že zabil jeho sokola a vyrozprával mu i príhodu s Elenou. Kráľovi sa Martinova smelosť zapáčila. Za to mu daroval „blýskavý, pekný vyšívaný kantár“ a koňa.
Večer prichádza kráľ Matej v prestrojení za Elenou. Daruje jej strieborný prsteň. Príde Martin a „ukáže Matejovi kde je cesta“. Matej sa od tade rýchlo vytratí.
Raz v noci však prídu poslovia od kráľa a Martina zverbujú. Musí odísť do Čierneho pluku. Rozlúči sa s rodičmi a dá pozdravovať Elenu. Martin ostáva v pluku pod podmienkou, že si môže nechať valašku, fujaru, vrkoče, kroj, opasok a hlavne Elenu. Kráľ Matiáš jeho požiadavkám vyhovie.