Zemianska tematika v SR – Kalinčiak, Kukučín, Vranský, Hviezdoslav

Zemianska tematika v SR – Kalinčiak, Kukučín, Vranský, Hviezdoslav

VAJANSKÝ tvrdil, že zemianstvo sa postaví na čelo slovenského národa a pomôže Slovákom (ale jeho názor bol nesprávny)

Kukučín – vysmieval sa zo zemianstva, ale láskavým humorom, zobrazuje ho na úplnom morálnom úpadku.

Hviezdoslav – rozhodol, že zemianstvo sa dá zachrániť a splynie s ľudovými vrstvami.

Ján Kalinčiak

• patril do romantizmu
• do štúrovskej prózy
• v tvorbe mal Kalinčiak na všetko svoj vlastný názor, nevychádzala z ľudovej slovesnosti
• základom jeho tvorby je láska
• zlo musí zvíťaziť nad dobrom
• postavy nedelí podľa národného kľúča
• tvrdí, že človek si zapríčiňuje všetky nešťastia sám a postavy dobré a zlé necháva zomrieť
• priblížil sa k západnému romantizmu

Reštavrácia:

- novela z desiatich kapitol

- zaraďujeme ju k humoristickej próze

Téma: zemianstvo - obraz kortešačiek ( získavanie voličou pred voľbami )

Situalizácia deja: v Záhorskej stolici

Konflikt: romantický: láska s prekážkami, prísaha, zrada, súd

realistický: boj o moc medzi rodinami - Bešeňovský

- Potocký

Dej: V Záhorskej stolici sa schyľuje k voľbám a začína boj o zemianske hlasy. Matiáš Bešeňovský (vábnik) s kmotrom Barinom idú do Radošoviec. U Adama Bešeňovského, ktorý bol už 15 rokov prvým vicišpánom, je gróf Želinský, ktorý by mal z časti financovať Adamovu kampaň, za čo mu sľúbil Adam svoju dcéru Aničku. Aničku ľúbi Števko Levický, syn Adamovej sestry, ktorý pracuje u Adama, vedie mu celú agendu, organizuje rokovania a hostinu. Anička jeho pocity opätuje.

Števko je síce zeman, ale chudobný, a preto Adam, aby nestratil hlasy Levických, pred všetkými povie, že Števko sa môže oženiť s Aničkou až keď bude vicišpánom. Preto strýko Ondrej Levický začne organizovať všetko tak, že Števko sa stane vicišpánom.Adamovmu protikandidátovi sľúbi 400 hlasov rodiny Levických (chudobná, ale veľmi početná rodina), ak si po zvolení za vicišpána vezme za druhého vicišpána Števka Levického.

Potocký súhlasí, aby získal na svoju stranu zemanov v Bešeňovej, zaplatí 100 dukátov hlavnému vábnikovi Matiášovi Bešeňovskému, ale keď sa to dozvie Adam Bešeňovský zaplatí mu 200 dukátov a Matiáš „ vábi “ v prospech Bešeňovského.

Preto Ondrej Levický musí použiť viaceré intrigi, aby dosiahol Potockého víťazstvo. Zinscenujú akísi posledný súd, na ktorom Matiáša obvinia z krivorpísažníctva a ako trest mu „vytnú“ niekoľko palíc, čo pre zemana znamená stratu zemianskej cti. Matiáš vie, že sa to nikdy nesmie prezradiť, preto aj pri voľbách musí konať tak, ako mu prikážu. Časť voličov opijú a podplatený kočiši ich zavezú do lesa, iných nepustí do mesta podplatený mýtnik, ďalších zvábia do cirkusu.

Týmto spôsobom sa Ondrejovi podarí zámer. Zvíťazí Potocký a Števko sa stane druhým vicišpánom, a keďže podmienku splnil Adam po čase súhlasí so svadbou Aničky a Štefana Levického.

CHARAKTERISTIKA:

Adam Bešeňovský: - 15 rokov bol vicišpánom, aby mohol študovať, otec každý rok založil nejakú roľu. Majú veľký bohatý dom v Budošovciach, tam sa schádzajú jeho voliči pred reštavráciou. Opatrný, prešibaný, počuje len to, čo chce počuť, s každým sa snaží byť za dobré kvôli volebným hlasom, ku svojmu synovcovi Štefanovi Levickému nebol nikdy štedrý, i keď jeho sestra, matka Štefana sa spoliehala na jeho pomoc. Rád by sa pýšil grófskym príbuzenstvom.

Anička: - málo výrazná postava, veľmi pekná, otupná, roztopašná, rada si doberá ľudí, ale je láskavá, je verná Štefanovi, nedá sa oslniť grófskym titulom.

Štefan Levický: - syn Adamovej sestry. Jeho otec zomrel keď mal Štefan jeden rok. Matka chce dať syna na štúdiá, ale brat Adam nepomôže, musí pomôcť otcova rodina. Štefan je veľmi bystrý a múdry.

Ondrej Levický: - Štefanov strýko, nezištne sa postará o bratovu syrotu a vdovu. Ako výborný strýko všetko zariadi tak, aby sa Štefan stal vicišpánom a zobral si dievčinu, ktorú mal rád. Dá mu všetok majetok.

Matiáš Bešeňovský: - najchýrnejší vábnik, teda naháňač hlasov pred voľbami „ figliar klincami vybíjaný “, „ za groš bude aj čertovi aj pánu Bohu slúžiť “. Ľahko k peniazom príde, ľahko ich aj utratí. Chalupu mal v neporiadku, deti nezaopatrené. Nerád meral požičané, požičiaval si aj od sedliakov. Napriek tomu, že vezme peniaze od Potockého, prijme ešte väčšiu sumu od Bešeňovského a robí vábnika opäť pre neho.

Ján Potocký: - tiež kandidát na vicišpána. Niet veľkého rozdielu medzi ním a Adamom Bešeňovským.

Obsah:

• o prvé miesto vicišpána sa uchádza Adam Bešeňovský aj zeman Potocký
• Bešeňovský urazí rodinu Levických, lebo ich synovi Števkovi odmietne dať za ženu svoju dcéru Aničku
• prehlási, že dá Števkovi svoju dcéru iba vtedy, keď sa Števko stane vicišpánom
• túto situáciu využije Potocký, ktorý zvábi rodinu Levických od Bešeňovských na svoju stranu s prísľubom, že ak budú voliť jeho, urobí zo Števka II. vicišpána
• nakoniec podvodmi vyhrá Potocký a Števko sa stane II. vicišpánom, zoberie si Aničku za ženu

• je tu daná kritika zemanov
• zemania sú vykreslení ako neschopní a všetko robia len pre vlastné uspokojenie
• ku chybám zemanov pristupuje s láskavým humorom
• využil tu porekadlá, príslovia, frazeológiu
• prvky realizmu: predvolebná kampaň, intrigy a podvody pri výsledkoch voli

Martin Kukučín

• predstaviteľ slovenského realizmu

Rozdelenie jeho tvorby:

1. próza z dedinského prostredia
2. zo študentského života – Pražský motív
3. zo života vysťahovalcov v Južnej Amerike
4. námety z Dalmácie
5. historické námety

Keď báčik z Chochoľova umrie:

- autor na postave Aduša Domanického zobrazil úpadok zemianstva a myšlienku, že zemianstvo dohralo svoju úlohu v spoločnosti. Aduš navonok robí dojem sebavedomého bohatého zemana, ale v skutočnosti svoj majetok už premrhal a jedinú záchranu pred biedou vidí v smrti bohatého príbuzného báčika z Chochoľova.

Jeho protikladom je podnikavý kupec Ondrej Tráva, v obraze ktorého sa odráža prenikanie kapitalizmu do dedín. Tráva má jasný cieľ, je dravý a bezohľadný v získavaní peňazí a nezastaví sa pred ničím. Jeho prejav je verný a skutočný.

- autor v tejto poviedke nepoužíva dobrácky smiech ako pri zobrazení Adama Krta a jeho slabôstok. Tu má svoje miesto výsmech a irónia, odsudzujú sa veci od základu. Kontrast je medzi Domanickým a Trávom - chvastavé predstieranie bohatstva Adušom a jeho skutočný úpadok.

Dej: Ondrej Tráva, gazda v Kameňanoch oddal sa obchodom. Gazdovstvo zanechal synovi. Vždy vedel, kedy ktorý tovar ide na odbyt a tak rástlo jeho bohatstvo. Vedel s ľuďmi zaobchádzať i keď ich dôkladnejšie nepoznal, dával sa hneď do známosti, čo mu umožňovalo sprostredkovať kúpu a predaj. Ľudia sním radi uzatvárali obchody. Zo všetkých jarmočných známostí mu ostal v pamäti Aduš Domanický. raz v krčme sa sním zoznámil bližšie. Aduš sa veľmi vychvaľoval ( ako mu jeho pes došikoval diviaka za ucho rovno na dostrel, aké kone kúpil kúpil v Dunajci - poľská sorta ), keď jeho kamaráti odišli, sadol si k Ondrejovi, narotprával mu aký má vynikajúci jačmeň a ovos. Povedal Ondrejovi že mu jačmeň predá lacno. Nakoniec sa dohodli a Ondrej dal Adušovi 10 - tku závdavok na sto meríc ječmeňa s tým, že si na druhý deň po ne príde do Domaníc. Ondrej na druhý deň nemohol prísť, šiel tam až po úspešnom jarmoku, na ktorom bol aj Aduš. Keď Aduš z jarmoku odchádzal Ondrej videl len biedne koníky a voz, kočišom bol obyčajný dedinčan. Tento obraz bol presným opakom, čo o sebe Aduš rozprával. Ondrej nocoval u jedného gazdu, tu mal zvláštny sen. Zdalo sa mu, že má plný dvor oviec a jahniat, plný chotár, všetci ľudia sa menia na ovce, on ich strihá na jar a na jeseň, všade samá vlna, železnica ju odváža do Sliezka.

Od gazdu Juráňa sa dozvedel o úpadku Adušovho majetku, ale skutočnosť prevýšila všetky jeho predstavy. Po kaštieli ani stopy, Aduš býval v malom domci, dve izby a jedna kuchyňa. Sluha býval v jednej z nich. Boli tam síce múry budúceho zemianskeho domu, ktorý začal stavať ešte jeho otec, ale keď zomrel Aduš prestal stavať. Celé gazdovstvo bolo biedne, všade bol neporiadok a prázdna sypáreň. Aduš to všetko vidí inak, celé gazdovstvo vidí vo svojich snoch, čo kde postaví keď báčik z Chochoľova umrie. Aduš jačneň nemal a Ondrej si myslel že ho viac neuvidí. Adušov sluha mu však povedal aby si pýtal od Aduša jasene za domom. V ohrade pod jasenmi sú hrobi jeho starých rodičov i rodičov. Tu chce byť pochovaný aj báčik z Chochoľova. Je to jediné miesto ktoré je udržiavané a pre Aduša posvätné. Nemôže im po smrti urobiť takú hambu. Slová Ondreja: „ aspoň nech vidia, čo mali za syna, nech sa oni zahambia keď on nemá hamby . . .“ na Aduša veľmi zapôsobia. Vydieť na Adušovi bôľ, Aduš povedal pravdu, že peniaze pomíňal, že ho oklamal, ale sľúbil, že dlh statočne vráti. Ondrejovi sa sdalo, akoby mal iného človeka pred sebou. Aduš sľub splnil. Na turice toho istého roku zomrel dekan z Chochoľova - brat Adušovej matky. Aduš ho pochoval pod jasene. Veľmi plakal nad truhlou. Báčik bol chudobný a preto Adušovi nič nenechal.

Dom v stráni:

- námet z dalmacijského prostredia

Dejová osnova: tvorí ju ľúbostný príbehKatice Beracovej a Nika Dubčina

Hlavná myšlienka: spočíva v nepreklenuteľnosti sporu medzi sedliakmi a statkármi. Nemožnosť ich zblíženia je riešená rozchodom Nika a Katice.

Dej: Pod Graboviskom žije rodina težaka Mate Beraca, jeho žena Jura, syn Ivan a dcéry Mati a Katica. Dcéry slúžia v meste. Prichádzajú domov na hostinu Juru. Odídu na težackú zábavu, kde je aj Paško Bobica, ktorý ľúbi Katicu, ale sa im tu nepáči a preto odchádzajú na panský ples. Tu sa do Katice zaľúbi syn statkárky šory Anzuly Niko Dubčič. Okúzli ho jej krása ale zároveň sa jej prostredníctvom chce zblížiť s ľudom. Katicin otec aj Nikova matka sú však proti tomuto zväzku, ale dohodnú sa, že mladým brániť nebudú a ak je ich láska skutočná nech sa zoberú. Mate je pracovitý, sebavedomý težak, rozvážny, samostatný, má svoju xstavovskú hrdosť: „ My težaci prvý sme stav na svete, nezávislí na ničom, iba od Boha “. Neverí, čo by mohlo dôjsť k sobášu Katice s Nikom. Berie ho ako ľahkomyseľnosť zo strany Nika. Šora Anzula mala už vyhliadnutú nevestu, dcéru svojej priateľky, Doricu Zorkovičovú, ktorá je vzdelaná. Niko spoznáva chamtivosť Katicinej matky Jery (obvinila ho, že jej nekúpil žiadny dar), uvažuje či Katica nebude raz taká istá. Okrem toho Katica sa nevie pohybovať v kruhoch vyššej spoločnosti. Paško odchádza do služby v meste, zariadi to obchodník Zandone. Niko spoznáva Doricu, keď prichádza domov Dorica je jemná, milá a vľúdna. Niko sa do nej zaľúbi. Šora Anzula usporiada obed a pozve do kaštieľa Doricu a Katicu. Katica spoznáva že Nika stráca a poháda sa s Doricou. Obviní ju, že jej odvábila Nika, dokonca sa vyhráža, že skočí z terasy. Bol to prejav vypočítavosti. Ich rozhovor, ktorý si vypočuje Niko, vyznieva v prospech Katice. Niko sa cíti vinný voči Katici, ale ich láska skúšku nevydržala a rozchádzajú sa. Po čase ochorie Mate Berac a pri jeho posteli sa stretáva celá jeho rodina aj Dubčicovci aj Zorkovičovci. Z mesta prichádza Paško, ktorý sa opäť zblyžuje s Katicou a Mate požehná ich láske. Román sa končí smrťou Mate Beraca - pokojnou, akou zomiera človek, ktorý v živote niečo vykonal.

Svetozár Hurban Vajanský

•  syn Jozefa Miloslava Hurbana
•  stal sa predsedom Slovensko-srbského spolku Napred
•  začal publikovať v novinách, ako advokát pôsobil v Skalici, Námestove, LM, Martine
•  jeho literárna činnosť je veľmi rozsiahla, je to básnik, prozaik, písal cestopisy, literárny kritik a esejista /literárne úvahy/
•  predstavoval si spojenie zemianstva a slovenskej inteligencie

Vrchol jeho tvorby predstavuje novela LETIACE TIENE a román SUCHÁ RATOLESŤ.

LETIACE TIENE

• novela
• predstava spojenia zemianstva a slovenskej inteligencie
• hl. téma: zemianstvo, ktoré je pomaďarčené
• hl. myšlienka: zemianstvo má vyviesť slovenský národ z problémov
• letiace tiene – predstavujú dočasnú a prechodnú situáciu spájania zemanov s inými národmi napr. Nemcami
• hlavné postavy:

IMRICH JABLONSKÝ Z JABLOŇOVÉHO

• získal ženbou veľký majetok a takisto získal majetok rôznymi špekuláciami
• v meste založil sporiteľňu a začal stavať pílu
• požiadal Žida úžerníka o peniaze na pílu a mal podľa jeho výpočtov dobre prosperovať
• Jablonský sa dostáva na mizinu
• v tejto situácií mu pomôže Eugen Dušan – majiteľ veľkého hospodárstva a Miloslav Hobn, ktorý si vežme za ženu Elu Jablonskú
  • spojenie Milka Hobna a Ely Jablonskej signalizuje lepšiu budúcnosť pre Slovensko

Suchá ratolesť:

- autor sa zamýšľa nad vedúcou úlohou zemianstva v národe

- maldý zeman Stanislav Rudopoľský sa vracia z Viedne domov do Rudopolia ( študoval v zahraničí a veľa cestoval ). Postupne sa oboznamuje s prostredím a predstaviteľmi jednotlivých spoločenských vrstiev. Zblyžuje sa s rodinou statkára Karola Vanovského, manželkou Máriou, chovanicou Annou Belinskou, s učiteľom a spisovateľom Albertom Tichým, s vdovou Adelou Rybáričkou a ďalšími, ktorí sú príslušníkmi slovenského tábora. Upúta ho láska učiteľa Tichého k slepej Anne a rozhovory s ním v ňom prebúdzajú záujem o problémyslovenského národa.

- druhú stranu ( maďarónov ) predstavuje Svatnay, Vinický a Sladič. Medzi týmito dvoma tábormi vzniká napätie vyvolávané národným útlakom ( v tom je aj základný konflikt ).

Vznikajú osobné spory, ale najostrejšie sa to prejavý vo voľbách, kde maďaróni podvodmi, zastrašovaním, alkoholom a inými nečestnými spôsobmi sa snažia o víťaztvo vo voľbách. Stanislava pobúria intrigy Svatnaya ohrozujúce česť Márie Vanovskej. Stanislav ju maľoval – stala sa modelom pre jeho obraz GRIZELDIS a Svatnay práve v čase volieb, keď Vanovský kandiduje, šíri klebety o vzťahu Stanislava a Márie. To by malo vplyv na jeho voličov a preto vyzíva Svatnaya na súboj. Obaja sú zranený. Ťažko zraneného Rudopoľského opatruje Adela Rybárička. Stanislav vyzdravie a pod jej vplyvom a pod vplyvom názorov učiteľa Tichého nachádza aj zmysel života spojený s národno obranným zápasom slovenskéhho ľudu.

- v diele autor rieši otázku vedúcej sili v národe, či sú zemania ešte schopný zaujať vedúce postavenie v národnom zápase, i keď ústami Rudopoľského hovorí že: „ My zemania sme už len suchou ratolesťou národa “, predsa len verí, že jednotlivci zo zemianskej vrstvy môžu byť ešte vadúcimi osobnosťami v národnom zápase.

Pavol Orzságh Hviezdoslav

• najväčší slovenský básnik
• epika : väčšie epické skladby zo života ľudu a zemianstva
• rozdelenie : kratšia epika

epika – rozsiahla – Hájniková žena, Ežo Vlkolínsky, Gábor Vlkolínský

• Hviezdoslav je na strane ľudu a zemianstvo považuje za tridu odchádzajúcu zo spoločenského života
• postoj Hviezdoslava je kritický

Ežo Vlkolinský:

- vo Vlkolíne sa zemania nevedia zbaviť rodovej pýchy a oddeľujú sa od dedinskéhu ľudu. Ežova matka Estera, zarytá zemianka, vyhostí syna z domu, lebo sa chce oženiť so sedliackou dievčinou Žofkou Bockovie. Ežo odchádza k strýkovi Eliášovi, s ktorým sa jeho matka už dlhé roky hádala. Estera i Eliáš sú zemania povyšujúci sa nad ľud, ale Eliáš podporuje Eža v jeho láske k Žofke, aby urobil napriek Estere. Na Ežovej svadbe, kde sa stretávajú dve rozdielne vrstvy sedliakov a zemanov dochádza k vyostreniu sporov. Keď spor vrcholí zasahuje Ežo, aby dal zapravdu sedliackej časti spoločnosti: „ Sme rovní. Áno - zeman - nezeman, v tom rozdielu viac niet, kto inakšie dnes vraví, nezná časy, alebo je zatvrdlý, čo je nerozum ! “. Po rokoch Ežov syn, malý Beňo zmiery starú mať Esteru so synom a nevestou. No jedinou cestou bolo splynúť s ľudom alebo sa vytratiť.

Gábor Vlkolinský:

- dva eposy spojené rovnakou myšlienkou

- na jeho rodine zobrazil Hviezdoslav hospodársky a mravný rozklad zemianstva

- pochádza z chudobnej zemianskej rodiny

- matky pije a otec jedinú záchranu vidí v tom, keby Gábor priviedol domov gazdinú

- lenže matky zo zemianskych rodín nechcú dať svoje dcéry k takej chudobe. Gábor je veľmi neštastný a ťažko znáša tento neúspech, a po smrti matky, keď aj otec v neštastí začne piť a márniť majetok - tragédia rodiny je dovŕšená. gábor si chce vziať život, ale zachraňuje ho Ežo a radí mu, aby sa priženil podobne ako on k sedliackej rodine blaškov