Vývoj slovenského románu v 19. a 20. storočí - Kukučín, Vajanský, Hronský, Urban
Martin Kukučín
Neprebudený - Je to psychologická poviedka, ktorá podáva tragický príbeh slabomyseľného
Ondráša Machuľu, dedinského husiara, ktorý sa stal obeťou žartu Zuzky Bežanovie. Nedokázal pochopiť, prečo ho Zuzka nemôže ľúbiť.
Zuzka mu sľúbi, že si ho vezme. Ondráš to vezme vážne, Zuzka si však vezme za muža Jána. Matka zavrie Ondráša do komory, odkiaľ však
ujde. Na Zuzkinej svadbe začne horieť stodola v ktorej sú husi. Ondráš chce zachrániť husi z horiacej stodoly a sám zomiera. Kukučín
dokázal majstrovsky preniknúť do jeho vnútorného života.
Rysavá jalovica – opisuje život dedinského ľudu, pracovitosť. Adam
Krt si na jarmoku vypije viac ako znesie. Jalovicu, ktorú kúpil domov nedovedie. Nakúpený tovar znehodnotí, ale rozhodne sa premrhané peniaze
zarobiť na píle. Ďalšie diela, ktorými sa Kukučín preslávil boli: Dni hnevu, Dom v stráni, Mišo, Do školy, Mladé letá, Mať volá
a pod.
Svetozár Hurban Vajanský
Jeho prvá básnická zbierka bola Tatry a more – opisuje svoj
nedobrovoľný pobyt u južných Slovanov a vyjadruje svoj osobný vzťah k Slovensku. Vo veršovanej poviedke Herodes vykresľuje osudy dvoch sirôt,
ktoré boli násilne odvedené na Dolniaky a pomaďarčované. Tieto deti pri úteku domov umreli pod kolesami vlaku. Je to básnikov protest proti
odnárodňovaniu slovenských detí. Medzi najznámejšie patria romány ako: Suchá ratolesť, Koreň a výhonky, Kotlín.
Jozef Cíger Hronský
V zbierkach poviedok z dedinského prostredia vykresľuje vnútorný svet človeka,obraz skutoťnosti
vonkajšieho sveta: Podpolianske rozprávky, Tomčikovci, Sedem sŕdc. Napísal romány ako Chlieb, Jozef Mak, Na Bukovom dvore. Písal aj pre deti
rozprávky nedzi najznámejšie patria Zlatý dážď, Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, Tri múdre kozliatka. Jeho
rozprávky ilustroval Jaroslav Vodrážka.
František Hečko
Najznámejší román, ktorý napísal je dielo
Červené víno – obraz dedinského ľudu, ich záujmy a ciele, myslenie a správanie, kde najvyšším stupňom hodnôt je „práca a
láska“ - sú životnou nevyhnutnosťou. Práca tvorí a mení svet, láska obnovuje a omladzuje život. Generačný román – autobiografické
prvky. Mladí Habdžovci (Hečkovi rodičia)musia odísť so starootcovského domu, lebo starí Habdžovci nechcú prijať chudobnú nevestu.
Sťahujú sa do Vlčej doliny prenajímajú si vinohrad a tvrdo pracujú. Dochádza k rodinnej tragédii prichádzajú o všetko, dlžoby pohltia
celý majetok, ktorý musia predať na dražbe. Postavy: 3 generácie Habdžovcov, 1. generácia - Michal(patriarcha) a Verona (neprajná) 2.
generácia - Urban (4. dieťa a Kristína), syn Marek, Magdaléna, Adam, 3. generácia Marek si zoberie chudobnú Luciu. Zakladá vinohradnícky
spolok, reprezentuje nový pohľad na hospodárstvo, idea: láska, prekliatie, rodová nenávisť.
Hlavný motív románu je rozpor v rodine
Habdžovcov, príčinou bolmajetok a rodová hrdosť. Syn Urban sa oženil podľa hlasu srdca s chudobným dievčaťom Kristínou. Musel odísť z
rodičovského domu. Je rozumný a pracovitý no napriek tomu zápasí s finančnými ťažkosťami. Rodičia sú neoblomní, odmietajú mu pomôcť,
aj keď ide o život dcéry.
Milo Urban
Živý bič – kolektívny hrdina, prostý dedinský ľud. Zobrazuje
osud slovenskej dediny Rázstoky počas l. svetovej vojny. Protest ľudí proti sociálnemu útlaku i proti vojne, ktorá zasahovala do ich života
ako údery bičom. Autor však všetko podáva jednotne a nepriamo.
Z hľadiska tematického je to román:
-
psychologicko-spoločenský, ktorým autor reagoval na osudy a pocity celého dedinského kolektívu.
- humanistický román, kde sa celá
dedina búri ako jedna duša proti útlaku
Kompozične je rozdelený na dve časti:
l. časť má názov Stratené
ruky – autor nás oboznamuje s dobou a prostredím, postavami, rozvíja prvé konflikty. Na začiatku ľudia spoznávajú pojem vojna, ale ešte
nechápu jej zmysel a dosah. Krutú realitu im ukázala vojna až vtedy, keď všetci muži museli odísť bojovať a opäť im ju pripomenula
návratom Ondreja Koreňa po príchode z frontu ako nemého a bezrukého mrzáka. Príbeh l. časti sa odohráva okolo Evy Hlavajovej, ktorá si
žiada od notára Okolického, aby sa jej vrátil muž naspäť z frontu, notár však pristúpi až pod podmienkou, že sa mu oddá. Eva zostala v
druhom stave, dedina ju odsúdila a nemal jej kto pomôcť. Kňaz odmietol pokrstiť jej nemanželské dieťa. V dome vládol hlad a Adam sa z frontu
nevracal. Svoje duševné položenie a utopí sa. Na tomto diele autor poukazuje ako vojna zasahuje aj do duše človeka.
2.
časť má názov Adam Hlavaj – Adam zbehne z frontu a notár po ňom vyhlási pátranie. Adam sa dozvedá o smrti svojej ženy i o
notárovi, ktorý ju zviedol a jeho nenávisť ho ešte viac utvrdzuje v nevyhnutnosti vzbury. Adam sa postaví na čelo aj s Ilčíčkou, ktorá sa
nevedela zmieriť so smrťou svojho syna, ktorý umrel na fronte. Dedinčania sa chcú pomstiť notárovi, ktorý sa chce ukryť, rozbesnený dav ho
ponorí do potoka. Neskôr ho však nájdu utopeného na tom mieste ako sa utopila Eva.
Kapitoly tvoria väčšinou samostatné rozprávanie so
svojou pointou. O niektorých udalostiach sa dozvedáme aj pomocou rektrospektívy. Dej je často prerušovaný lyrickými opismi prírody.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta