Renesancia (v európskom prostredí od 14. st. do 17. st.) je obdobie umeleckého prúdu, ktorá svojimi myšlienkami nadviazala na obdobie neskorého stredoveku a gotiky. Jej myšlienky sa rozvíjali aj v dobe manierizmu a baroka. Jej cieľom bolo znovuzrodenie antiky.
Počiatky môžeme hľadať v Taliansku, odkiaľ sa rozšírila do celej Európy. Renesancia je označovaná aj ako počiatok Novoveku. Na Slovensku trvala do roku 1650.
Intelektuálny základ renesancie spočíval v utváraní vlastnej podoby humanizmu a v znovuobjavení klasickej gréckej filozofie. Jej myšlienky sa rozvíjali v literatúre, umení, architektúre, politike, vede a aj náboženstve. Objavom nových techník lineárnej perspektívy sa zlepšili podmienky pre dokonalejšie stvárnenie reality na obrazoch a sochách. V oblasti vzdelávania sa rozšírili nové reformy. V politike renesancia prispela k rozvoju diplomatických zvyklostí a obyčajov. Vo vede k presadeniu empirického poznávania a indukčného zdôvodňovania.
V kultúrnom a duchovnom vývoji v západnej a strednej Európe trvala súbežne s náboženskou reformáciou. Stala sa mestskou kultúrou súvisiacou so vznikom miest, meštianstva, rozvojom obchodu a trhového hospodárstva. Jej hlavným duchovným obsahom bol humanizmus.
Typické rysy v jednotlivých druhoch umenia boli napr.: antropocentrizmus, humanizmus, vedecký základ umenia, realizmus, individualizmus, nacionalizácia umenia a p.
Renesanční architekti sa inšpirovali antickými rímskymi stavbami - ich súmernosťou, jednoduchosťou geometrických tvarov a pravidelnosťou proporcií. Zachovávali ľudské rozmery u stavieb svetských. V oveľa väčšej miere sa začali používať tehly, stavby sa spravidla omietali a zdobili štukatúrou, alebo mramorovým obkladom. Uplatňovali sa vonkajšie stĺporadia, valená klenba, kupola, a schodište sa stalo samostatným architektonickým prvkom. Namiesto lomených oblúkov nastúpili kruhové.
Vývojové etapy renesancie:
Humanizmus je ideové východisko renesancie, štúdium antiky, napodobňovanie antického literárneho jazyka a formy (komplikovanejšia poetika ako v literárnej renesancii). Stredobodom pozornosti je človek a jeho svetské záujmy. Vyzdvihuje právo človeka na šťastný život, slobodu, vzdelanosť a lásku. Rastie záujem nielen o estetické vnímanie prírody, ale aj o jej vedecké štúdium.
Rozvíjanie miest, najväčší rozvoj miest je v Taliansku – centrá zámorského obchodu. Vzniká nová spoločenská vrstva – mešťania – obchodníci, kupci, remeselníci. Sú závislí od vlastnej práce a majetku, avšak nie sú závislí od šľachty. Uskutočňujú sa námorné plavby a objavné cesty (heliocentrický názor Kopernika a Galileiho o Zemi ako planéte Slnka). V roku 1492 bola objavená Amerika (K. Columbus). Rozvíja sa priemysel, meštianstvo, vzdelanosť, veda a technika - vznikajú rôzne vynálezy – pušný prach, kompas... K rozvoju literatúry prispel Johann Gutenberg vynálezom kníhtlače (1445).
Formujú sa nové prístupy k problematike sveta, človeka, poznania, vzťahu k prírode, k bohu..
Je to filozofia obnovy a znovuzrodenia klasickej antickej kultúry a vzdelania. Žiada, aby sa človek díval na svet
vlastnými očami a v tomto duchu aby čítal aj knihu prírody ⇒ vyzdvihnutie zmyslovosti („vidiace oko“) je sudcom pravdivosti.
Renesančný človek, umelec, mysliteľ chce obnoviť „pôvodný kontakt s prírodou“ a znova chce poznať jej tajomstvá. Človek objavuje a znovuzroďuje svoje telo, zmysly, odhaľuje tvár stvorenej skutočnosti.
„...Renesancia sa začala obdivom k prírode, ktorú stredovek skryl. Ale keď ju odhalila svojím novým videním, roznietila sa v nej túžba zmocniť sa jej. Zmocniť sa jej umením, vedením, technickými vynálezmi a hoci aj okultnými náukami. Renesancia začína zrodením videnia a vrcholí zrodom kreativity...“
Mikuláš Kuzánsky (1401 – 1464)
Bol nemecký filozof, teológ, cirkevný politik, tvorca tzv. funkcionalistickej ontológie. Stál na hraniciach medzi scholastikou a humanizmom. Vychádzal z platonizmu a novoplatonizmu, bol ovplyvnený mystikou.
Kľúčovým pojmom jeho filozofie je „Jedno“ - chápe ako to, v čom je základ existencie všetkého čo jestvuje. Je to niečo dokonalé a všetko sa v ňom spája. Toto jedno je prepojené s myšlienkou Boha. Jedno = Boh.
Tvrdil, že „vesmír je nekonečný a zem sa točí“, tým vytvoril predpoklad pre heliocentrické chápanie vesmíru,
v ktorom ho nasledovali aj astronómovia ako Kepler, Galilei, či Kopernik.
Známe je aj jeho učenie o učenej nevedomosti. Hovorí, čím sme učenejší, tým menej v skutočnosti vieme.
Bol taliansky renesančný architekt, hudobník, vynálezca, sochár a maliar. Bol opísaný ako archetyp
„renesančného človeka“ a ako univerzálny génius. Je tvorca mnohých vynálezov, ktoré predvídali modernú technológiu, ale ktoré boli len výnimočne skonštruované počas jeho života. Pomohol rozvinúť anatómiu, astronómiu a stavebníctvo.
Leonardo je veľmi známy vďaka svojím majstrovským obrazom ako Posledná večera, Mona Lisa, Dáma
s hranostajom a iné. Maľba Madona v skalách a Mona Lisa sú dokonalými ukážkami klasického ideálu. Do dnešných čias sa zachovalo iba sedemnásť jeho obrazov.
Pôsobivé sú aj jeho vedecké a konštrukčné štúdie zaznamenané v denníkoch, ktoré obsahujú asi 6000 strán poznámok a kresieb, a v ktorých sa prelína veda a umenie. V astronómii poprel teóriu, že Slnko a Mesiac krúžia okolo Zeme, a že Mesiac odráža slnečné svetlo, pretože je pokrytý vodou. Zistil vplyv Mesiaca na príliv a odliv.
Vytvoril podrobné štúdie letu vtákov a plány na zostrojenie niekoľkých lietajúcich strojov, vrátane helikoptéry poháňanej štyrmi ľuďmi a ľahkého rogala. Ďalšie vynálezy ako ponorku, zariadenie s ozubenými kolieskami (tzv. prvá mechanická kalkulačka), auto poháňané pružinovým mechanizmom, naplánoval priemyselné využitie slnečnej energie pomocou parabolických zrkadiel na zohrievanie vody. Tiež vynašiel skafander, vŕtačku, hydraulickú pílu, zariadenie na meranie vlhkosti a mnoho iných.
Bol taliansky renesančný filozof a dominikán, výrazne ovplyvnený Mikulášom Kuzánskym. Hlavné myšlienky vyložil v sérii dialógov. Ústrednou kategóriou Brunovej filozofie je kategória Jedno (Uno), ktorú prevzal z novoplatónskej tradície a vykladá ju v duchu naturalistického panteizmu. Jedno nie je najvyšším stupňom kozmickej hierarchie, od ktorého začína emanácia až po najnižší stupeň – hmotu, ale zhoduje sa s vesmírom. Jedno je aj príčinou bytia i samostatným bytím vecí, v ktorom splýva ich podstata a existencia.
Pri koncipovaní kozmológie nekonečného vesmíru vychádza z Kopernika i Kuzánskeho. Dochádza k záveru, že v nekonečnom vesmíre niet miesta pre pevný stred. Zem teda nie je stredom vesmíru a pohybuje sa tak ako iné vesmírne telesá. Vesmír je nekonečný.
Bruno odmieta dualizmus dvoch princípov, dvoch počiatkov. Jeho úvahy nápadne pripomínajú spomenutého M. Kuzánskeho. Vo svojom učení o štruktúre hmoty sa Bruno obracia k antickému atomizmu. Riešiac problém pravdy, odmieta nároky teológie na výlučné vlastníctvo pravdy. Podľa neho pravda môže byť len jedna a tou je pravda filozofická, postihovaná rozumom. Oslobodzuje človeka od ideologického teologizmu a otvára pred ním nekonečné perspektívy osobného, morálneho a kultúrneho rozvoja.
Bol talianskym astronómom, mechanikom, tvorcom modernej vedy a filozofom. Skonštruoval teleskop, ktorý mu umožnil potvrdiť Kopernikove hypotézy. Objavil Mliečnu cestu i mesiace Jupitera. Vo filozofii rozvíja teóriu poznania z dvoch kníh: z knihy Písma a knihy Prírody. V poznaní odmieta autoritu citátov z Písma. Žiada, aby
sa vychádzalo zo zmyslovej skúsenosti a nevyhnutných dôkazov. Podľa Galileiho existuje iba jediná pravda, a to pravda vedeckého a filozofického poznania. Napísal Dialóg o dvoch hlavných systémoch sveta. Prekonal starý absolutistický pohľad Aristotela a zastával názor, že pohyb má zmysel iba relatívne k niečomu inému.
Galilei formuluje tézy novej prírodovedy. Je mu pripisované autorstvo výroku Eppur si muove! (A predsa sa točí! - Zem sa otáča okolo svojej osi).
Bol poľský astronóm, matematik, filozof, humanista, kanonik v katolíckej cirkvi a ekonóm. Významný predstaviteľ renesančnej filozofie, nahradil geocentrický obraz sveta heliocentrickým - vypracoval teóriu heliocentrickej sústavy.
Napísal prácu O kruhových pohyboch nebeských telies, v ktorom obhajuje tieto tézy: „Svet je guľatý, nezmerateľný a podobný nekonečnému. Sféra stálic, ktorá všetko zahŕňa, je nehybná, ale pohyb všetkých ostatných telies je kruhový. Zem sa pohybuje niekoľkými kruhovými pohybmi." Pohyb je normálnym stavom všetkých planét. Princíp samopohybu telies bol do filozofie zavedený s tým, že Boh je stvoriteľ „svetového mechanizmu" a ďalej už nezasahuje do jeho fungovania. Vplyv týchto téz sa prejavuje aj v učení Giordana Bruna a Galilea Galileiho.
Je teória, že Zem je stredom vesmíru. Doslovne znamená majúci Zem vo svojom strede. Je protikladom heliocentrizmu. Teória geocentrizmu mala svojho času hlboké filozofické a teologické dôsledky. Zástancom geocentrizmu bol napríklad Aristoteles, dôkladne a logicky ho prepracoval a geometricky zdôvodnil Ptolemaios.
Platón a jeho žiak Aristoteles považovali Zem za nehybnú guľu obklopenú priezračnými guľovými sférami, ktorých stredy sú totožné so stredom Zeme. Slnko, Mesiac a jednotlivé planéty umiestnili na samostatné sféry. Všetky hviezdy umiestnili na poslednú a najvzdialenejšiu sféru.
Zhruba od konca 16. storočia bola (najmä vďaka Kopernikovi) nahradená heliocentrickou sústavou.
Je teória tvrdiaca, že Slnko je stredom vesmíru a Slnečnej sústavy. Je protikladom geocentrizmu. Názor, že stredom vesmíru nie je nehybná Zem, ale Slnko, vznikol už v starovekom Grécku.
Pohyb Zeme sa zdal protizmyselný a protirečiaci vtedajšej Aristotelovskej fyzike. Až v 16. storočí M. Kopernik nanovo vypracoval heliocentrickú sústavu sveta. J. Kepler dopracoval heliocentrický systém, keď opustil predstavu kruhového obehu okolo Slnka a formuloval tri Keplerove zákony pohybu planét. Tieto zákony neskôr odvodil z gravitačného zákona Isaac Newton.
Heliocentrizmus ako učenie protirečiace Biblii bolo dlhú dobu cirkvami prenasledované. Popierali ho aj pápeži. Kopernikova kniha De revolutionibus orbium coelestium bola daná na index zakázaných kníh, Galileo bol za heliocentrizmus odsúdený na domáce väzenie a Giordano Bruno bol zaň upálený.
Niccolò Machiavelli (1469 – 1527)
Bol taliansky úradník, historik, politický mysliteľ, zakladateľ modernej politickej teórie. Napísal dielo Vladár, v ktorom opisuje, ako by mal vyzerať panovník štátu, zhŕňa svoje skúsenosti a dopĺňa ich historickými vedomosťami a úvahami o povahe ľudí:
Panovník môže na získanie a udržanie moci použiť akékoľvek prostriedky. Na druhej strane však by sa mal tento v skutočnosti krutý panovník tváriť pred ľudom tak, aby vyzeral, že je cnostný, že je symbol dôveryhodnosti, ľudskosti či milosti. Najdôležitejším cieľom štátu je jeho šťastie - aby ho panovník zabezpečil, musí byť krutý, no aby ľud bol šťastný, musí sa k nemu tváriť milo. Najvyšším zákonom politiky je šťastie a moc štátu. Na dosiahnutie tohto cieľa sú prípustné aj nemorálne prostriedky.
V tomto diele Machiavelli vysvetľuje, že vládca má byť kombináciou mocného leva a prefíkanej líšky, aby jeho štát bol mocný. Ľudia si musia uvedomiť, že ich činnosť riadia dva motívy: egoizmus a záujem.
Tvrdil, že štát by mal byť nezávislý od cirkvi, založený na národnom charaktere. Vznik ľudskej spoločnosti, štátu i morálky vysvetľuje prirodzenými príčinami, nie božským zásahom. Zavrhuje koncepciu, podľa ktorej štát je závislý od cirkvi ako najvyššej moci na Zemi.
Bol anglický právnik, filozof, súdny obhajca, politik a spisovateľ. V rokoch 1529–1532 zastával úrad lorda kancelára kráľa Henricha VIII. Je považovaný za najlepšieho anglického právnika a jedného z najväčších európskych vzdelancov svojej doby.
Napísal slávne dielo Utópia, kde opisuje ideálnu spoločnosť ak ostrov s 54 mestami, každé má 6000 domácností a polia, na ktorých pracujú ľudia na 2 roky vyslaní na vidiek. V meste si ľudia každých 10 rokov menia domy, nič nie je súkromné, všetko patrí všetkým. Všetci sú vyučení a pracujú 6 hodín denne. Základom spoločnosti je rodina. Vek svadby je určený. Ak sa prekročí počet obyvateľov, musia sa založiť kolónie mimo ostrova. Občan nedostane jedlo, ak v ten deň nepracoval. Peniaze neexistujú, drahé kovy nemajú hodnotu.
Muži i ženy dostávajú vojenský výcvik, vojny sa vedú na obranu pred dobyvateľmi a na oslobodenie utláčaných. Medzi mužmi a ženami nie sú rozdiely.
Základom štátu je zrušenie súkromného vlastníctva a rovná spoločenská situácia.
Podľa niektorých literárnych autorov je Thomas More považovaný za otca myšlienky komunizmu, pretože vo svojej knihe predložil detailnú projekciu vyššej fázy komunistickej spoločnosti riadenej princípom každému podľa jeho potrieb.
Bol sťatý na príkaz kráľa, ktorý odmietol posvätiť rozvodové konanie.
Bol taliansky filozof, predstaviteľ raného utopického komunizmu a revolucionárom. Zastával Telesiove prírodno-filozofické názory, vystupoval proti scholastike. Zmenu neznesiteľných pomerov spája nastolením svetovej jedinovlády, ktorá by bola zjednotením svetskej a cirkevnej moci. Svojou koncepciou sa veľmi približuje k Platónovej sofokracii.
Napísal dielo Slnečný štát, v ktorom ideálom spoločenského zriadenia je spoločné vlastníctvo a spoločná práca. Hlavnými atribútmi života sú moc, múdrosť a láska. Návrat k prirodzenému stavu ľudstva je nevyhnutný. Túto nevyhnutnosť nazýva osudom. Príčinou útrap a zločinov je bohatstvo. Na konci návratu k prirodzenému stavu ľudstva je celosvetové zjednotenie, kde politické elity všetkých štátov budú všetko riešiť mierovou cestou.
Je to marxistický pojem určený pre raných mysliteľov moderného socializmu, ktorí samých seba označovali za vedeckých socialistov. Podľa marxistov je to náuka o spoločnosti založenej na spoločnom vlastníctve, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaní hodnôt podľa zásady rovnosti. Presadzovali vytvorenie novej, podľa nich spravodlivejšej a morálnejšej spoločnosti, ktorá dokáže zabezpečiť sociálne istoty pre všetkých ľudí.
K zakladateľom raného utopického socializmu patria Thomas More a Tommaso Campanella. V 19. storočí vzniká učenie vrcholného utopického socializmu. K predstaviteľom patrili Claude Henri de Saint Simon, Charles Fouier a Robert Owen.
Humanizmus, rovnako ako renesancia sú veľmi zaujímavé smery, ktoré výrazne prispeli k vývoji spoločnosti a sveta ako takého. Myslím, že aj v dnešnej dobe sú tieto smery vzorom pre mnohých umelcov, autorov či
historikov. Bolo to obdobie veľkých krokov pre vedu, umenie i celé ľudstvo. Z poznatkov a štúdií predstaviteľov môžeme aj dnes hlboko čerpať a rozvíjať ich myšlienkové svetonázory. Taktiež je na mieste obdiv, pretože
k poznatkom, ktoré prišli v dobe renesancie na svetlo sveta, nebola ľahká cesta. Ľudia pre to museli obetovať mnoho, či už sa to týka umenia, architektúry, dizajnu, politiky...