Avantgardy

AVANTGARDY

• obdobie po 1. svetovej vojne, zmena politických systémov, zanikli mnohé ríše, vznikali nové štáty, hospodárska kríza v tridsiatych rokoch
• rok 1933 nástup fašizmu, 1939 vznik 2.svetovej vojny

Literatúra

• prispôsobila sa podmienkam novej doby – nové pocity zo života, zmätok a neistota i nové chápanie humanizmu, slobody a vedecko-technický rozvoj si vyžiadali potrebu nového stvárnenia skutočnosti
• po tom, čo moderné umelecké smery už nedokázali vyjadriť nové pocity človeka vznikajú umelecké avantgardy
• avantgarda – (z franc. l´avant-garde = predvoj) ide o protitradičné umelecké smery so sklonom k experimentovaniu

– patrí sem futurizmus, kubizmus, kubofuturizmus, dadaizmus, surrealizmus, konštruktivizmus, imaginizmus, poetizmus, vitalizmus

Futurizmus

• závrat z budúcnosti, oslavoval techniku a civilizáciu
• jeho zásady sformuloval Filippo Tommasso Marinetti v Manifeste futurizmu
• hlavný zdroj krásy: vedecké objavy, priemyselné výrobky, poézia strojov
• nerešpektovali veľké písmená , vylúčili interpunkciu,
• experimentovali s vetnou skladbou (rozbili tradičnú vetu) a so vzhľadom textov (napr. schodíkové verše)
• „oslobodzujú slová“ – voľný verš, bez pravidelného rytmu

Kubizmus

• najprv ako výtvarný smer – predstaviteľ Pablo Picasso a Georges Braque
• geometrické tvary tvoria obraz, umelecké dielo
• v literatúre zdôrazňoval obraz alebo slovo, ktoré vyvolávajú nečakané asociácie (s ním spojené predstavy) bez logickej náväznosti
• grafická úprava veršov – zdôrazňovala ich hodnota (kaligramy – obrazové básne)

Kubofuturizmus

• spája tvorivé postupy kubizmu, teda statické prvky, s dynamickými prvkami futurizmu
• voľný verš, bez interpunkcie, bez básnických ozdob
• asociatívny princíp – báseň je radom logických asociácií, ktoré sa zlievajú bez plánu , ale tvoria lyrickú emóciu (pocit)

Guillaume Apollinaire (gijóm apolinér)

• vlastným menom Wilhelm Apollinaris Kostrowicki
• francúzsky básnik, dramatik, prozaik a umelecký kritik

Keď sa francúzsky básnik Guillaume Apollinaire (1880-1918), ohromený kubistickými obrazmi, podujal v roku 1913 napísať aj „kubistickú" báseň, vytvoril skladbu Pásmo

• nový literárny žáner – pásmo – charakteristický uvoľnenou veršovou aj myšlienkovou stavbou (oproti tradícii).

– využíva básnickú obrazotvornosť, využívajúcu techniku voľnej asociácie predstáv.

1. Apollinaire: Pásmo

   – úvodná báseň jeho zbierkyAlkoholy(1913)

   – technikou filmovej montáže striedal spomienky a sny so zábermi z reality 

   – „pásmovito" radil útržky bezprostredných pocitov a zážitkov

   – obrazy spájal voľne, asociatívne, myšlienku logicky nerozvádzal

   – spájal „nespojiteľné": realizmus s fantáziou, humor s lyrickosťou 

   – báseň neobsahuje jednu konkrétnu tému, je polytematická

   – obrazy sú zbavené pátosu, je to lyrizácia každodennosti

   – zachytáva spontánny prúd predstáv a myšlienok, strieda minulosť a prítomnosť aj rôzne miesta

2. Apollinaire: Pásmo (úvodný úryvok)

Starý svet ten ťa už unavil nakoniec
Pastierka Eiffelka čuj ako bľačí ti to stádo mostov dnes
Máš už dosť života v gréckej a rímskej antike
Tu už aj autá sú akoby antické
Na náboženstvo si jedine staroba nezasadla
Ostalo prosté sťa hangáre pre lietadlá
Jedine moderné kresťanstvo si len ty
Najmodernejší Európan to ste vy Pius X
A ty po ktorom sa dívajú všetky okná zhora
Hanbíš sa spovedať vstúpiť dnes do kostola
Čítaš si reklamy plagáty nahlas ti spievajú cenníky
To je dnes poézia a na prózu sú denníky
Sú napínavé detektívky spisky za šesták
Portréty slávnych ľudí a kadejaký brak
Videl som dnes ráno neviem aká to bola ulica
Nová a čistučká slnečná poľnica
Šéfovia pisárky osmahlí robotníci
Štyrikrát denne sa poberajú po ulici (...)

• realitu chápe ako holú vecnosť, bez logiky a ideológie
• antitradičný, má negatívny postoj k zaužívaným konvenciám, tradíciám
• dielo: Pásmo – básnická zbierka

– použil asociatívny princíp pri písaní – to znamená reťazové spájanie rozličných dojmov, objavov, zážitkov, či spomienok (obrazy spomienok, prúdenia vody, starých lások, plynutia času, blúdenia, tieňov, ...)

• využíva farebnosť pri opisovaní reality (napr. modrá znamenala oblohu, pocit ticha, dym, harmóniu, ...)
  • nepoužíva interpunkciu, medzi jednotlivými obrazmi nie sú hranice
  • ide o akýsi spontánny prúd predstáv, stierajú sa rozdiely medzi epikou a lyrikou – vytvára sa tým dynamický obraz skutočnosti

Kaligramy – spojil poéziu s maliarstvom: text usporiadal do podoby obsahu básne (báseň o Eiffelovej veži bola usporiadaná do tvaru

Dadaizmus

• z fr. Dada =koníček, záľuba, hračka
• vznikol počas 1.svetovej vojny ako protest proti fyzickému a duševnému bedačeniu ľudstva
• odmietali malomeštiacke hodnoty
• hlásali úplnú anarchiu, absolútnu slobodu,
• uprednostňovali naivitu a nezmyselnosť, náhodu, chceli šokovať, provokovať

Tristan Tzara

• jeho prvé básne obsahovali veľa novotvarov, často nezrozumiteľných, zamerané viac na zvuk ako na význam

- „ak chcete urobiť dadaistickú báseň, vezmite noviny. Prichystajte si nožnice. Vyberte si v novinách článok taký dlhý, akú dlhú chcete mať báseň. Vystrihnite článok. Potom starostlivo vystrihujte slovo za slovom z toho článku a nahádžte to do klobúka. Ľahko ním zatraste. Vyťahujte potom výstrižky jeden za druhým a skladajte ich v poradí, ako ste ich povyťahovali. Starostlivo slová opíšte. Báseň sa vám bude podobať.“

Surrealizmus

• tvorivý proces buduje na tzv. psychickom automatizme (vychádzajú z psychoanalýzy Sigmunda Freuda), magickom realizme a prelínaní sna a skutočnosti
• zriekajú sa rýmu, rytmu
• bez kontroly rozumu, spontánne vyjadrujú to, čo sa deje v ľudskom podvedomí
• psychický automatizmus, ktorý je do činnosti uvádzaný snom, halucináciou alebo delíriom pomáhal im prekonať cenzúru morálky
• prvoradý je sen a podvedomie, absolútna náhodnosť

André Breton

• ideál krásy: „stretnutie dáždnika so šijacím strojom na operačnom stole“

Konštruktivizmus

• odmieta nielen minulosť ale aj budúcnosť
• kritizuje aj samotné avantgardy
• heslo: jedine dosť dynamitu – racionalita a účelovosť bytia

Poetizmus

• vznikol v Čechách
• aktívny vzťah k životu, jeho zachytenie prostredníctvom citových a fantazijných schopností umelcov
• poézia mala prinášať radosť a krásu

N A D R E A L I S T I C K Á A V A N T G A R D A

Na Slovensku sa utváralo ozajstné avantgardné združenie spisovateľov a umelcov až v polovici 30. rokov 20. storočia.

Prvé spoločné vystúpenie slovenských nadrealistov sa uskutočnilo v zborníku Áno a nie (áno umenie – nie fašizmus)(1938). Vyslovili v ňom svoj filozofický, spoločensko-politický a umelecký program.

Slovenský nadrealizmus:

• reagoval na hlavné problémy vtedajšej doby,
• zaoberal sa myšlienkovou a mravnou problematikou človeka,
• vyslovoval túžbu po slobode, odmietal tradičné hodnoty,
• usiloval sa o šokovanie meštiackeho vkusu,
• protestoval proti ľudáctvu a fašizmu.

Využíval imaginárne prostriedky a zložité postupy. Nadrealisti dôsledne zaviedli voľný verš. Podnety čerpali aj zo psychológie (S. Freud), z filmu a výtvarného umenia.

• tvorbu považovali nadrealisti za spôsob pociťovania. Vytvorili program angažovanej poézie.
• usilovali sa o metódu tzv. psychického automatizmu (mali však kritickejší vzťah k podvedomiu ako svetoví básnici).
• dôraz kládli na tzv. kŕčovitú krásu – nešlo im o harmonický ideál krásy, ale o šokujúci a smelý obraz.
• vytvárali šokujúcu metaforu – spájali v nej slová s protikladným významom. Veľmi častá bola genitívna metafora (genitívna väzba dvoch substantív). Jej podstatou bolo spájanie vzdialených významov slov (mŕtvolne spieva káva, ktorú srkám).
• Ich básne boli mnohonámetové a viacvýznamové, strofa – pásmo.

R U D O L F F A B R Y (1915 – 1982)

1. Fabry je jedným zo zakladateľov slovenského nadrealizmu.

Zbierka Uťaté ruky (1935)

– podáva nové videnie sveta. Básnik vytvoril netradičnú, nekonvenčnú poéziu, miestami pôsobí až provokačne.

– Zbierka obsahuje niekoľko samostatných veršových a prozaických cyklov – pokus o automatické texty, dve pásma, prozaický text Zo strateného zápisníka, Fair play (zveršované momentálne nápady – ako detské veršovačky).

– V prológu autor hovorí: „Za cenu umenia vzdávame sa umenia.“

– touto zbierkou vniesol do slovenskej poézie surrealizmus (impulzy tohto smeru tiež vychádzajú z Apollinaira). Jedna z básní – Smrť slávikom a pinkavkám – má formu pásma. Úvodný úryvok:

Ja som akoby
prirovnanie integrované až na koreň
celú túto poéziu hoďte na oheň
poznáte pri spaľovaní dvadsať rokov
koľko krokov v sebe stráca dvadsať rokov
I keď som rád sedával pri kláštorných cestách
(obyčajne som sa nudil ako v malých mestách)
za múrom som počul vzdychy pro tua incarn...
v škole nás naučili kde sa zrodil Byron
prepáčte mi tento rým jak z vojny olovo
chcel som vám len pomôcť čítať to slovo
pretože sa od začiatku nerád obliekam
viď poetiku znelka jamb a madrigal
dám sa vám jak spávam sám
ako hostia alebo neviestka
ešte sú i nevinnejšie telieska
ani nespievajú starý chorál Laudium
zato po smrti sa menia v sapropelium
sapropelium sa často mení v naftu
nafta jednému dá bar a druhým zasa šachtu

Básnická zbierka Ja je niekto iný (1946)

– predstavuje vrchol slovenského nadrealizmu.

– Autor vyjadruje úžas nad človekom a vojnovými hrôzami.

– Vykresľuje tragické vízie, podáva obraz zániku kontinentov, masovej smrti. Protestuje proti vojnovému ničeniu.

– Vytvára „nadskutočno“ rozdvojením subjektu. Druhú časť osobnosti predstavuje imaginárna bytosť Féneo – je to básnik i diabol-zvodca.

Zbierka má dve pásma: Prvé stretnutie s Féneom, Druhé stretnutie s Féneom. Féneo – je to vybájená postava, raz v úlohe diabla, inokedy v úlohe autorovho dvojníka.

– Prvé stretnutie s Féneom

– dominuje tu téma minulosti, tragické zážitky ľudstva, zlo, utrpenie a prechádza až k apokalyptickým obrazom. Ide o obrazy vojny a jej odmietanie, pričom vojna je zobrazovaná ako tma, čierna noc.

– Druhé stretnutie s Féneom

– zobrazuje prítomnosť a budúcnosť

– vyjadruje vlastné myšlienky a názory na tragédiu vojny. V závere vyjadruje vieru v lepšiu budúcnosť, tuší koniec vojny. Tragickosť nahradil harmóniou a vierou v lepšiu budúcnosť

V záverečnej básni Ja som to dochádza k zjednoteniu tvorivého subjektu. Básne nie sú záznamom reality, ale prúdom imaginácie.

RUDOLF FABRY

DRUHÉ STRETNUTIE S FÉNEOM (Ja je niekto iný, 1946) – úryvok

... Druhý raz som sa už tejto jari

stretol s Féneom

a bolo to strašné putovanie

navštívili sme vlčie jamy marazmu života

navštívili sme stÍpy hanby ctnosti

a bolo to nad pomyslenie najstrašnejšie naše putovanie

kde diaľky stelú luny dlane

kde kone času vypíjajú putne krvi

tade sme putovali ruka v ruke

a blúdili po asfodelových lúkach

kde každá prvosienka značí vraždu

a doliny záhuby boli kvetmi celé žlté

Tade sme chodili pasúc sa kolenačky zrakom

pozerali sme a vidíme

trupy plné ošklivej chrobače

ako plodili ropuchy ľudských ideálov

a vzdychali besnotou po krvi hustnúcej v zlato

besivo ujúkali jajkajúce

skučali sučím hlasom

Tu sú tých ošklivostí krajiny

tade sme s Féneom putovali

V tom čase

cez závory živej studne

pretekali slzy tigríc

zostala iba jediná kvetina

ľalia túžby a smútku

oplývajúca nektárom starej žlče

ktorá nakoniec isto a svätosväte

splynie s vylúpeným vlčím okom

môjho neznámeho osudu