Vznik a vývin slovenského jazyka

Vznik a vývin slovenského jazyka

V posledných dvoch desaťročiach 18. storočia nastáva výrazné uvoľnenie tvorivosti slovenskej literatúry. Najdôležitejšou úlohou v slovenskom národnom obrodení bola integrácia slovenskej literatúry a kultúry jednej národnej myšlienky. Z tohto hľadiska možno vyčleniť štyri fázy slovenského národného obrodenia: 

1. obdobie (1780 – 1820)

Tolerančným patentom sa na Slovensku vytvárajú v tomto období rovnaké podmienky pre dve prevládajúce vierovyznania(katolícke a evanjelické). U bernolákovcov predstavujúcich katolícke duchovenstvo sa stáva kodifikácia slovenčiny,umožňovala približovanie osvety do širších vrstiev spoločnosti.

2. obdobie (1820 – 1835)

V tomto období sa zakladá Slovenský čitateľský spolok v Pešti (1826) a Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej (1834).

3. obdobie (1835 – 1843)

V tomto období sa definitívne vyriešila jazyková otázka. Návrat k biblickej češtine, to znamená českoslovenčina.

4. obdobie - vrcholná fáza (1843 – 1848)

Určujú ju dve medzníky. Kodifikácia slovenčiny a revolúcia. Na začiatku národného obrodenia bola bernolákova gramatika slovenského jazyka napísaná v latinčine, na konci je štúrova Náuka reči slovenskej v slovenčine. Štúrovci nevytvorili len jazyk, ale aj modernú slovenskú literatúru. V tomto období zohráva významnú úlohu Tovarišstvo v roku 1789, ktoré vzniklo v Trnave. Na jeho čele stál Anton Bernolák a organizačnú činnosť vykonával Juraj Fándly.

Jozef Ignác Bajza

vyštudoval teológiu. Preslávil sa prvým románom v dejinách slovenskej literatúry, ktorý je napísaný západoslovenským nárečím a zvláštnym pravopisom, ktorý si sám navrhol. Je to dvojzväzkový román René mláďenca príhodi a skúsenosťi, v ktorom opisuje cesty a cesty Reného, syna bohatého kupca, v prvom zväzku opisuje jeho dobrodružstvá z ciest, v druhom putuje cez Viedeň a prichádza až na Slovensko,kde putuje po slovenských dedinách. Bajza napísal aj viacero náboženských diel ako Slovenské dvojnásobné epigrammata, obsahujú rýmové epigramy.

Juraj Fándly

je slovenský národný buditeľ a vlastenec. Ako prvý uviedol do života bernolákovský spisovný jazyk. V dielach Piľní domajší a poľní hospodár, Zeľinkár, Slovenskí včelár, Ovčár. Kniha Dúverná zmlúva medzi mníchom a diáblom bola napísaná vo forme dialógu uštipačného diabla a mníchom. Vyšli iba dva zväzky, ďalšie dve cirkev zakázala. Fándly mal zakázanú akúkoľvek spisbu.

Andrej Sládkovič

vlastným menom Andrej Braxatoris. Vyrastal v rodine učiteľa. Pôsobil ako farár. Napísal diela ako Sôvety v rodine Dušanovej, Marína, Detvan, Nehaňte ľud môj, Hojže Bože..., Lipa cyrilometodejská, Čo vy za nič nemáte nás?... a ďalšie.
Marína je ústredné lyrické dielo romantizmu. Je to lyrická skladba o mladosti, kráse a láske, kde v prvej časti sa vyjadruje k hlbokej láske k Márii Pišlovej. V záverečných veršoch vyslovuje myšlienku o poslaní človeka, ktorý má naplniť život krásou.
Detvan je lyricko-epická skladba. Ideou je romantický príbeh Marina v ktorom autor stelesnil črty slovenského ľudu a vieru v lepšiu budúcnosť. Skladba sa skladá z piatich spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka

rečnícky štýl

- je verejný, má kratší rozsah a zaujímavý, aby zaujal poslucháča. Má prehladnú kompozíciu a štylizáciu, výhoda v používaní mimojazykových prostriedkov (mimika, gestá,intonácia). Vysoká technika prednesu.
- Žánre:
- agitačné – politická reč, súdna reč
- náučné – prednáška, referát, koreferát

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/314-vznik-a-vyvin-slovenskeho-jazyka/