Zóny pre každého študenta

Ženské postavy v dielach Vajanského, Tolstoja

Svetozár Hurban Vajanský (1847 - 1916)
Je vedúcou postavou generácie realistických spisovateľov. Narodil sa v rodine Miloslava Hurbana a študoval na gymnáziu v Modre. Po skúsenostiach z okupácie v Bosne a Hercegovine v roku 1878 ako vojak rakúsko-uhorskej gardy pôsobil ako spisovateľ v Martine. Redigoval Národné noviny a Slovenské pohľady. Jeho prvá básnická zbierka bola Tatry a more – opisuje svoj nedobrovoľný pobyt u južných Slovanov a vyjadruje svoj osobný vzťah k Slovensku. Vo veršovanej poviedke Herodes vykresľuje osudy dvoch sirôt, ktoré boli násilne odvedené na Dolniaky a pomaďarčované. Tieto deti pri úteku domov umreli pod kolesami vlaku. Je to básnikov protest proti odnárodňovaniu slovenských detí. Napísal novelu Letiace tiene a román Suchá ratolesť, Koreň a výhonky, Kotlín. Sú to najznámejšie Vajanského diela. Letiace tiene sú obrazom úpadku zemianskych rodín a ich pozemkového vlastníctva. Základným motívom je stavba píly a spojenectvo Nemca Bauera so slovenským statkárom Jablonským, ktoré sa končí v neprospech Jablonského, ktorý si uvedomí že nie je vhodné spolčovať sa s nemeckým kapitalistom.

V románe Suchá ratolesť autor vykresľuje slovenské prostredie s postavami vyslovujúcimi svoje nálady na hospodárske, politické, spoločenské a umelecké problémy. Z ciest po Európe sa vracia domov do Rudopolia Stanislav Rudopoľský. Zoznamuje sa so statkárom Vanovským, ušiteľom Tichým a Adelou Rybáričkou. Mladá generácia predstavuje výhonky a koreňom je stará sedliacka rodina Drevanskovcov. Výhonkami sú učiteľov syn Mirko Kladný a jeho manželka Anna Drevanská.

Cestopisy Volosko-Venecia, Sofia – Pleven sú dôkazom autorovho kultúrneho a umeleckého rozhľadu a bystrého postrehu. V časopisoch uverejňoval svoje literárno-kritické a literárnohistorické články a state. Najväčšiu pozornosť venoval P.O.HVIEZDOSLAVOVI.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828 – 1910)

Väčšinu života prežil vo svojej rodnej dedinke v Jasnej Poľane. Posledných rokoch svojho života bol jeho osobným lekárom Slovák, Dušan Mikovický, ktorý napísal knihu z jeho života Jasnopolianske zápisky.
Napísal krátke prózy Detstvo, Chlapčenstvo, Vojna a mier. V diele podáva kritiku predstaviteľov šľachty a jej príživníkov. V diele splýva mierový a vojnový život. Okrem života šľachty veľkú časť románu venuje vojne s Napoleonom. Na základe striedania časovo-priestorovej roviny autorskej reči a konania postáv prekonal autor uzatvorený typ románu a utvoril otvorený epický útvar. Dostal označenie román – rieka.

Román Anna Kareninová hovorí o spoločenskej kríze v ruskej spoločnosti. Anna je jednou z najkrajších ženských postáv v dielach ruských diel spolu s Natašou (Vojna a mier) a Tatianou (Eugen Onegin). Anna vydatá žena z vyšších spoločenských vrstiev, opúšťa manžela a dieťa pre milovaného muža. Dostáva sa do konfliktu s prostredím, v ktorom vyrástla a žila. Hrdinka stráca lásku a svoj život končí pod kolesami vlaku.

Vzkriesenie
je román v ktorom autor zachytáva takmer všetky vrstvy spoločnosti, predstaviteľov vládnucich tried. Hrdinka odmieta jeho ponuku a spojí svoj život s politickým väzňom. Autor odsúdil vládnúcu ideológiu a byrokraciu.

Delenie viet podľa:

členitosti: jednoduchá(jednočlenná, dvojčlenná), súvetie(jednoduché,zložené)
zloženia:
- jednoduchá (holá, rozvitá, viacnás. vet. členom), súvetie (priraď., podraď.)
obsahu: jednoduchá(oznam.,opytovacia,rozkaz.,želacia)

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/315-zenske-postavy-v-dielach-vajanskeho-tolstoja/