Barok (16. – 17. storočie)

- barocco – perla nepravidelnej formy (tal.)
- umelecký smer, ktorý sa šíril z Talianska a Španielska v nepriaznivých spoločensko-politických podmienkach (turecké nájazdy, 30-ročná vojna, náboženské vojny, živelné pohromy...)
- je návratom k stredoveku, vytráca sa renesančná dôvera v ľudské činy, pozemské hodnoty, rodí sa pesimizmus, zúfalstvo, beznádej
- barokový človek stále hľadá hodnoty v nadpozemskom svete (mysticizmus) alebo vo vymyslenej ideálnej budúcnosti (utopizmus)

- literatúra sa vracia k témam nadpozemského života a vyznačuje sa dvojpólovosťou – protiklady:
- túžba po živote – pocit bezmocnosti, pominuteľnosti, zúfalstva
- naturalistická zmyslovosť (život precítený všetkými zmyslami) – duchovný mysticizmus (myšlienky na život po smrti)
- emocionálnosť – patetickosť (nadnesenosť) => dekoratívnosť
- staré žánre – nové žánre
- vyšší štýl (knižný) – nižší štýl (ľudový)

- skutočnosť nie je zobrazovaná priamo, ale pomocou alegórií, symbolov, metafor; básnické prostriedky (trópy): antitéza (prirovnanie protikladom, záporný paralelizmus – čiernobiele perie), hyperbola (nadsádzka – slovné spojenie, ktoré ma zveličujúci, prehnaný význam – vedela by hnevom zatopiť pol sveta)
- náboženská literatúra – duchovná poézia, kázne, modlitby, školské hry)
- svetská literatúra – eposy, romány, memoárová, cestopisná a odborná próza, didakticko-relexívna poézia

John Milton
- duchovné eposy Stratený raj; Raj znovu nájdený
Luis de Góngora
- gongorizmus – poézia s priveľmi zložitou obraznosťou, symbolikou, učenosťou i komplikovaným štýlom
Hans Christoffel von Grimmelshausen
- román Dobrodružný Simplicius Simplicissimus – opisuje v ňom osudy naivného chlapca Simplicissima za 30=ročnej vojny
Torguato Tasso
- epos Oslobodený Jeruzalem – osudy prvej križiackej výpravy, stretávajú sa 2 ústredné témy, podfarbené ťažkou melanchóliou (svet zbraní, úzko spätý s teologickými predstavami – svet ľudských citov)
Ján Amos Komenský
- Didaktica magna – Veľká didaktika – snaha o reformu školstva; zaoberá sa takmer všetkými otázkami výchovy a vzdelávania

Slovenská baroková literatúra (1650-1780)
Spoločensko-politická situácia
- náboženské boje, protihabsburské povstania, mor, boje, hlad, epidémie
- najväčší protiklad: reformácia a protireformácia
- protestanti a katolíci sa navzájom prenasledovali, zároveň sa snažili získať ľudí osvetou, školami a literatúrou
- strediskom evanjelickej činnosti bolo prešovské kolégium a bratislavské lýceum, tlačiareň mali v Levoči
- strediskom katolíckej protireformácie bola univerzita v Trnave, tu bola aj tlačiareň; zakladateľ univerzity bol Peter Pázmaň
- osvetu medzi ľuďmi šírili aj jezuiti, piaristi a františkáni
- šírila sa:
- Náboženská literatúra – duchovná poézia, modlitby, kázne, školské hry
- Svetská literatúra – meštianska a ľudová literatúra, didakticko-reflexívna poézia, próza (memoárová, cestopisná, autobiografická, vedecká)
- v literatúre sa prejavuje zvýšený záujem o slovenské dejiny – úcta k slovenskému jazyku
- rozvíja sa poézia, próza a dráma

Slovenská baroková poézia
Duchovná katolícka poézia
- písaná po latinsky a česky, zhromaždená v spevníkoch; 1. tlačený katolícky spevník zostavil a vydal Benedikt Szöllösi a volá sa Písne katolícke (1655) – uplatňujú sa v ňom aj slovenské ľudové prvky, najmä vo vianočných koledách a uspávankách

Svetská baroková poézia
- je písaná rukopisom v latinčine, slovakizovanej češtine a bohemizovanej slovenčine; zachytená je v spevníkoch a zborníkoch, ktoré obsahujú 3 druhy poézie: umelá (anonymná alebo autor), poloľudová (silne ovplyvnená ľudovou poéziou), ľudová
- vyskytujú sa buď miešané druhy poézie alebo 1 druh
- Spevník Dionýza Kubíka – Slovenské piesne – Vstávaj hore, vstávaj, na baňu klopajú; incipt – názov básne tvorí začiatočný verš
- Mikulášsky zborník – v ňom sa nachádza zápis poloľudovej slovenskej piesne Píseň o Jánošíkovi – v nej autor opisuje zlapanie a uväznenia Jánošíka, z ktorého práve barok urobil legendárneho hrdinu za práva poddaných
- Zborník Jána Lániho 1, 2 – má 2 časti, veľmi cenná je ľúbostná poézia – láska sa v nej stvárňuje ako bolesť, muky človeka, z ktorých ho môže vyslobodiť len smrť, ide o lamenty zaľúbenca, ktoré majú ukázať veľkú, úprimnú lásku – pieseň Amor, ó amor, proč mně tak sužuješ
- Zborník Jána Buoca – Ach tyranko srdca mého – alamódové chápanie lásky ako utrpenia – ľúbostná pieseň
- mladý chlapec vyčíta dievčaťu, že mu ranila srdce, a že je nešťastný z jej falošnej lásky; chlapec by dal za ňu život, aby sa jej zapáčil, ale to jeho milej nebolo vzácne, do očí mu vravela že ho má rada, ale keď odišiel, pozerala sa za iným; všetky tajomstvá prezradila, preto ju pomsta z neba neminie; chlapec umiera od falošnej lásky
- Zborník Jána Sekáča – Láskavé karhání – obsahuje poučné, veselé a zábavné piesne
- Samostatne je zapísaná umelá ľúbostná pieseň Štefana Ferdinanda Seleckého – Obraz panej krásnej perem malovaný (1701) – zobrazuje krásavicu z Trnavy, na ktorú sa chodia pozerať ľudia z okolia – alegória (Trnavská univerzita)
- V barokových spevníkoch je zachytená aj pieseň Dobrá nocka tej materi, ktorou sa inšpiroval Samo Chalupka pri písaní básne Branko
- Jarmočné piesne – populárna, poloľudová poézia, piesne majú spravodajský charakter, šírili správy o historických udalostiach, živelných pohromách, hrôzostrašných príhodách, vraždách
- autori, ktorí písali o láske: Ján Kollár (Slávy dcera), Sládkovič (Marína), Hviezdoslav (Hájnikova žena), Krasko (Pieseň), Lukáč (O láske neláskavej), Smrek (Božské uzly,Iba oči, Básnik a žena), Mihálik, Válek (Dotyky), Kostra (Ave Eva)

Didakticko-reflexívna poézia
- zverejňovala sa v rukopisnej podobe, neskôr tlačená
- často sa prebásňovali ľudové príslovia, ktoré zahŕňajú sústavu mravných názorov a podávajú návody ako sa zachovať v akejkoľvek životnej situácii
- zamýšľa sa nad etikou situácií v spoločenskom živote i vo svete a nabáda k ušľachtilým postojom
- ide o poučno-úvahovú literatúru

Peter Benický
- píše didakticko-reflexívnu poéziu v 17. storočí; Slovenské verše

Hugolín Gavlovič – 18. storočie
Valašská škola, mravúv stodola – múdrosti zo života valachov a pastierov; oslovuje všetkých ľudí bez ohľadu na majetok a spoločenské postavenie; podáva mravné poučenia a praktické morálne zásady; zaoberá sa problémami súvisiacimi so vzťahom jednotlivca k Bohu, k blížnym, k spoločnosti; dielo je písané v bohemizovanej slovenčine, obsahuje hovorové aj nárečové prvky; ide o 12-veršové básne, každá báseň má nadpis (nápadok), kde je vyjadrená hlavná myšlienka; veľa miesta venoval otázkam výchovy človeka k slušnosti
- kompozícia je 3-členná:
1. - prológ – nadpis (obsahuje hlavnú myšlienku)
2. - jadro – nadväzuje na nadpis a rozvíja ústrednú myšlienku
3. - epilóg – záverečné dvojveršie, ktoré obsahuje pointu
- autor prejavuje sympatie k chudobným, príčiny biedy vidí v pánoch, kritizuje nespravodlivosť, nesúhlasí s vojnami, obdivuje vytrvalú prácu, odsudzuje pýchu a moc peňazí

Slovenská baroková próza
- vedecká (odborná) a popularizačná
- umelecká – memoárová, cestopisná, popularizačná, dobrodružná, zábavná