Pavol Országh Hviezdoslav

Lyrika
- je zrastená s jeho životom, preto z nej môžeme vyčítať, čím básnik žil, aký bol jeho osud, prelína sa tu pravda, dobro, krása
- základnou ideou jeho poézie sa stala myšlienka sociálnej a duchovnej slobody každého človeka, národa
- podľa žánru delíme jeho lyriku na: osobnú (intímnu), reflexívnu (úvahovú), deskriptívnu (opisnú)
- základné témy – osobné, rodinné, národostné, národné, medzinárodné (všeľudské), sociálne, téma prírody, mládeže, vojny a mieru

Sonety – 21 zneliek, prejavuje sa tu humanistická orientácia spojená s hľadaním pravdy, poéziu chápe ako niečo božské, no nechce sa do nej uzavrieť, lebo vo svete je veľa zloby a neprávostí a autor chce poéziou proti nim bojovať
- prvý väčší znelkový celok v slovenčine v sylabotonickej prozódii
- báseň Môj obzor nemá hraníc – hovorí, že vo svojej tvorbe bude písať o všetko, čo sa ho ako človeka týka, čo ho osloví a silu pri písaní bude nachádzať u Boha

Letorosty – 3-dielny cyklus, vyznačuje sa tematickou a veršovou pestrosťou – umelecky najcennejšia zbierka
Letorosty 1.
- programová báseň Dávam z úprimnnosti duše – vyjadril tu základné zásady svojej tvorby; je to báseň reflexívna (úvahová); hovorí, že bude vychádzať zo srdca, jeho tvorba bude úprimná, pravdivá, bez príkras; nemá rád prázdne slová, klamstvo, falošnosť, závisť, spoločenskú pretvárku, poklonkovanie; je mu odporné všetko, čo sa prieči prírode, najviac si cení jednoduchú pravdu, v druhej časti básne hovorí, že písať bude, keď bude cítiť, že jeho básne majú zmysel a sú užotičné pre všetkých
Letorosty 2.
- lyrický hrdina sa podobá unavenému pútnikovi, ktorý si čoraz viac uvedomuje plynutie času a nevyhnutnosť životných premien, básne sú poznačené smútkom čierneho roka – smrť matky Terezy, otca Mikuláša, brata Mikuláša, sestry Márie; smrť núti básnika sa zamýšľať nad zmyslom života, dochádza k názoru, že len práca dokáže udržaťčloveka pri živote, dáva zmysel ľudskej existencii, človek ňou prekoná smútok
- básne: Pustý dom, Za mladosťou
Letorosty 3.
- prechádza od osobných bôľov k proiblémom života slovenského ľudu, kritizuje tých, čoi žijú na úkor práce ľudu, kritizuje morálku bohatých vrstiev
- básne: Ó prečo nie som víchrom, I vám urodzeným vekomožným
- cyklus uzatvára spomienkovými básňami na matku (Priadka – nežnosť a láska) a na otca (Roľník – pracovitosť)
- zaradil tu aj básne Mňa kedys zvádzal svet... a Ó, mládež naša, tys držiteľkou rána – básne sa viažu k procesu národného prerodenia Hviezdoslava

Žalmy a hymny
- využil motív biblického žalmu a hymny, aby zdôraznil naliehavosť svojich myšlienok a výziev
- básne De profundis (Z hlbín duše) a Žalm žaloby – najsmutnejšia báseň, základným motívom je životná osamelosť vyplývajúca zo straty rodičov, súrodencov, straty nádeje na potomstvo, osud neprijíma pokorne, ale žaluje sa Bohu, že ako správca osudov spôsobil básnikovi utrpenie a pýta sa prečo, vo svojich úvahách dochádza k myšlienke, že boh ako stvoriteľ mal právo na to, čo urobil s jeho osudom a prosí o odpustenie, že sa rúhal
Prechádzky jarom – prírodná lyrika, zachytáva dojmy z krásnej hornooravskej prírody, ktorá bola „priateľkou básnika“, dôverníčkou jeho duše; vyjadruje obdiv prírode, jej schopnosti regenerácie a vyvoláva predstavu o nezničiteľnosti ľudstva, ktoé sa obnovuje novými generáciami
Prechádzky letom – prírodná lyrika, od opisov prírody prechádza k úvahám o živote ľudu, túži po tom, aby sa zlepšilo sociálne postavenie ľudu
- báseň Dvojako rodili raz slovenské polia…- úvaha o tom, kde sa stratila dobrá vôľa - porozumenie

Stesky – dielo vzniklo po návrate básnika z NO do DK, ozýva sa tu myšlienka starnutia, autor sa zamýšľa nad životom, blížiacou sa smrťou, trápi ho osud národa i slovanstva, v závere cyklu vyjadril pochybnosti o spoločenskom účinsku svojho diela
- básne: Ach, nie som viac ten, čo som býval, Slovenský Promtej, Slovanstvo, teba sudba stíha, K ľudu, k ľudu mládež moja, Ach, búri, kvasí sa to v zemianstve

Dozvuky – zákaldným motívom je myšlienka staroby a lúšenia sa so životom (báseň Keď sa obzriem po svojom živote); nachádzajú sa tu básne, v ktorých autor uvažuje o príčinách nezhôd medzi národmi – báseň Národy sa zvadili – píčiny: škodoradosť, sebectvo, nenávisť,....

Krvavé sonety - „Spev o krvi“ - posledné literárne dielo – 32 sonetov, majú protivojnový charakter; obžalova spoločnosti, vzdelanisti, kultúry, ktoré nedokázali zabrániť krviprelievaniu v 1. svetovej vojne; vyslovil bolesť a rozhorčenie nad tým, že ľudstvo kleslo mravne tak hlboko, keď sa dalo do vojnového vraždenia, ponížilo svoju ľudskosť; odsudzuje vojnu, ktorá prináša morálny a spoločenský úpadok – krivda na ľudstve
- sonety môžeme rozdeliť na 3 časti:
1. obraz vojny a jej dôsledkov pre ľudstvo – národy stoja proti sebe so zbraňou v ruke, zem plače; spolu s človekom trpí príroda, vojna zabíja výkvet ľudstva
2. autor sa zaoberá otázkami, kto je za vojnu zodpovedný, prichádza k názoru, že za všetko môže sebectvo ľudí, egoizmus jednotlivcov, národov, založený na túžbe po moci, bohatstve a prospechu
3. vyslovuje túžbu po miery i vieru v spravodlovejšiu spoločnosť, vieru v človečenstvo a víťazstvo tvorivej ľudskej práce

Epika
- problémy, ktoré nastoloval v lyrike sú spracované epickou formou
- Veľká epika – básnická skladba Hájnikova žena, eposy Ežo Vôlkolínsky,

Gábor Vlkolínsky
- Drobná epika zo života dedinského ľudu – Poludienok, Večera, Bútora a čútora
- balady: sociálny konflikt – Zuzanka Hraškovie, Anča, Margita
- biblické eposy – Agar, Ráchel, Kain, Vianoce, Sen Šalamúnov
- historické eposy – Rastislav, Ľúbosť Svätoplukova

Hájnikova žena
- lyricko-epická skladba s prvkami reflexie, vychádzala v Slovenských Pohľadoh
- idea: poukázať na mravnú ssilu a čistotu jednoduchého ľudu, obraz slovenskej prírody, ktorej krása sa odráža v povahe ľudu
- vonkajšia kompozícia: Pozdrav, 15 spevov, Zbohom
- vnútorná kompozícia: expozícia (1.-4.spev), zápletka (5.-6.spev), zauzľovanie (7.-8.spev), vyvrcholenie (9.spev), rozuzlenie (10.-14.spev), záver (15.spev)
- kontrast dvoch svetov (chalúp a kaštieľov), autor a príroda je na strane ľudu
- prostredie – väčšia časť deja sa odohráva v hájovni – horárni na Podvrší a v lesoch, jeden obraz je v kaštieli, v rodnom dome Hanky a súdnej sieni
- postavy – hájnik Michal Čajka, jeho žena Hana Čajková, mladý pán z kaštieľa Atruš Villáni
- vedľajšie postavy – rodičia Hany, poľovníci, sluha Artuša Janči, žalobca, obhajca, rozprávač (autor), otec Artuša
- Pozdrav – lyrické vyznanie lásky autora k prírode, oslava slovensských hôr, príroda pritúli človeka ako matka, získa v nej stratené sily, uvoľní sa, dodáva optimizmus
- dej: Autor postavil tragický konflikt na pokusoch Artuša zviesť Hanku. Tá ho v sebaobrane zabije nožom. Miško donúti Hanku, aby prisahala, že nič nepovie a vezme vinu na seba. Hanka z toho zošalie, túla sa, otec ju nechce v rodičovskom dome, matka umiera. V čase hlavného pojednávania príde na súd a prizná sa, že ona zabila Artuša. Súd ich oslobodí, lebo „spor Boh rozsúdil“. Hanka a Miško odchádzajú na Podvršie, po čase Hanka vyzdravie, narodí sa im dieťa a opäť nájdu stratené šťastie.
- v zápase medzi svetom kaštielov a chalúp víťazí ľud – harmonický záver (autor je na strane ľudu)
- lyrické vsuvky – opisy prírody vo všetkývh ročných obdobiach, slovenské piesne – poľovnícke, ľúbostné, piesne maliniarok a piesne hviezd (funkcia: sú predobrazom tragických alebo harmonických životných udalostí, autor každý nový postup v deji pripraví motívom lyrickým alebo úvahovým, inokedy lyrické vložky ukončia to, čo sme sa dozvedeli z deja – aktívne zasahujú do vytvárania atmosféry i deja)
- úvaha o dvoch rôznych svetoch, o ich protikladných mravných hodnotách, vyzdvihuje vlastnosti jednoduchého ľudu, sympatizuje s ním
- úvahy o šťastí, čo treba pre šťastie bohatému a čo chudobnému (lásku a porozumenie, nie moc a peniaze)
- úvahy o úpadku mravov vo vrstve bohatých
- úvahy o stínaní stromov – symbol krívd spáchaných na ľude
- poukázal na spolužitie prírody a človeka, bohatrosť vnútorného života ľudu
Zbohom – záver, rozlúčka s prírodou, do ktorej bol vložený dej a konflikt
- jazyk – jedinečné využitie jazykových prostriedkov, množstvo básnických figúr, rôzne veršové formy (8 a 9-slabičný jamb, lyrické vložky – trochejský, daktylo-trochejský verš)

Dráma
- tragédia Herodes a Herodias