Literatúra socialistického realizmu

Literatúra v totalitných podmienkach

Literatúra socialistického realizmu

• slovenskí spisovatelia sa po 2. svetovej vojne snažili nadviazať na predvojnové literárne smery
• dominantné témy: bolestné a individuálne prežívanie skúsenosti počas vojny a Slovenského národného povstania, strata blízkych, túžba po mieri, otázky o podobe novej spoločnosti
• pluralita literatúry (1945-1948) – neosymbolizmus, vitalizmus, nadrealizmus, poetizmus, socialistický realizmus, naturizmus
• posilnila sa agitačno-propagačná funkcia literatúry
• po februári 1948 sa literárna situácia zmenila – po prijatí socialistického realizmu za jediný štátom podporovaný umelecký smer zanikajú súkromné vydavateľstvá, literárne časopisy (Elán, Verbum, Tatran), vznikajú nástroje centrálneho riadenia literatúry (štátne vydavateľstvá, knižná obchod, Zväz československých spisovateľov)
• mnoho autorov podporilo štátnu kultúrnu politiku, viacerí uplatňovali autocenzúru a upravovali svoje vlastné texty napísané pred prevratom v roku 1948 (napr. Margita Figuli pod tlakom doby vypustila nábožensky poňatú časť textu novely Tri gaštanové kone)
• k novým umeleckým dielam alebo reedíciam sa kriticky vyjadrovali ,,umelecké komisie“, ktoré sa stali prostriedkami štátom riadenej cenzúry
• mnohí medzivojnoví autori sa ťažko vyrovnávajú s novými politickými i životnými podmienkami a odmlčia sa (napr. Ján Smrek) alebo sa venujú tvorbe pre deti
• generácia slovenských nadrealistov, ktorých tvorbu prerušila 2. svetová vojna, sa po prvých zbierkach v slobodnejšom období rokov 1945 – 1948 rozpadla
• niektorí z autorov prešli na pozície socialistického realizmu, napr. Rudolf Fabry
• členovia katolíckej moderny žili v biednych podmienkach a nesmeli pokračovať vo svojej tvorbe (napr. Janko Silan) alebo emigrovali (napr. Rudolf Dilong)
• viacerí básnici z nastupujúcej povojnovej generácie oddialili svoj vstup do literatúry (napr. Milan Rúfus, Miroslav Válek)
• mnohí umelci sa buď z presvedčenia, alebo zo sympatii stotožnili s myšlienkami socialistického realizmu, iní podľahli ideologickému tlaku
• zapojili sa nielen do pretvárania spoločenského poriadku, ale aj do socializácie kultúry (napr. Vladimír Mináč, Dominik Tatarka, Ladislav Mňačko)
• témami románov a drám sa stala industrializácia (stavanie priehrad a elektrární, budovanie Trate mládeže – výrobné romány), združstevňovanie či svetonázorová premena mladých ľudí
• v poézii prevláda typ jednoduchej výpovede (požiadavka ľudovosti) s množstvom klišéovitých symbolov a prirovnaní
• objavuje sa tzv. agitačná lyrika, ktorá oslavuje napr. výsledky ,,radostnej“ práce, vodcov robotníckej triedy (V. I. Lenin, J. V. Stalin, K. Gottwald), úspechy komunistickej strany a sovietskej armády
• za spracovanie stranou vytýčených tém boli spisovatelia odmeňovaní najrôznejšími cenami (redakčné, štátne ocenenia, tituly, tvorivé štipendiá, rekreačné pobyty, tvorivé dovolenky)
• všetky modernistické impulzy boli štátom riadenou literárnou kritickou označené ako úpadkové, kontrarevolučné, spiatočnícke
• niektorí autori preto videli cestu v tradicionalizme – vo forme vychádzajúcej z postupov slovenského symbolizmu a v téme rodného kraja, domova (napr. tvorba Milana Rúfusa z najmladších čias)
• k domovu sa však vracajú v tzv. návratovej poézii aj autori socialistickej poézie – spájajú vzťah k domovu s oslavou socialistických zmien na slovenskom vidieku po roku 1948

Znaky socialistického realizmu:

• straníckosť – neexistuje čisté umenie, umelec je vždy na strane niekoho, socialistický spisovateľ je na strane robotníckej triedy a podporuje ideológiu komunistickej strany
• ľudovosť – umenie má slúžiť ľudu, pozdvihovať jeho ideovú a estetickú úroveň tak, aby mu ľud rozumel
• typizácia – čierno-biele zobrazenie postáv – schematizácia
• nový hrdina – idealizácia kladnej postavy, idealizácia roľníka/robotníka optimisticky pristupujúceho k práci, postava-vzor prechádza premenou z jednoduchého človeka na triedne uvedomelého budovateľa socializmu
• triedny pohľad na spoločnosť – nezmieriteľný boj dvoch spoločenských triedy: vykorisťovateľov a vykorisťovaných
• historický optimizmus – viera v pokrok, snaha zachovať mier, budovanie socializmu

Ukážky

1. Pieseň donova (Milan Lajčiak – Ráno, 1951)

.....

A elektrárne

energia prúdi,

prelieva silu

v človeka,

kanálmi Váhu,

dymom Rudohoria,

budúcnosť zvoní,

Očami komunistu

Slovensko naše

do oblohy

hľadí

a pečlivo sa stará

o pšenicu i meď,

voňavé,

detské sady

preteká.

Ako je dobre nám,

súdružka Marína,

že v tejto chvíli

žijeme tak mladí.

...

1. Na Stalina (Ján Kostra: Na Stalina, 1949)

...

Pirátska vlajka so skríženým hákom,

vztýčená do tmy zrád,

svet zacláňa pohodeným katom,

kým nezadunel oceľovým mlatom

do dejín Stalingrad,

v tom slávnom roku triaštyridstiatom.

Tak s vaším menom napred kráča

planéty novovek.

A na kolomaž rozlieva sa

tá brudná krvou čistá rasa,

živočích nadčlovek.

K obzoru beží nová trasa.

Auróry výstrel štartovací

zahrmel v kaťušiach.

V orchestri hučí, hučí v plači,

keď zmrzli strachom posmievači.

Hľa, boľševický hrach!

Ochutnajte ho, nech sa páči!

...