Svetová medzivojnová literatúra
Svetová medzivojnová literatúra
- spoločensko-politická situácia: 2 významné medzníky v dejinách ľudstva (koniec 1. a
začiatok 2. svetovej vojny), po 1. svetovej vojny dochádza v Európe k vzniku nových štátov (aj ČSR), vzniká nový typ spoločenského poriadku
v Rusku; túžba po moci vedie v 20. a 30. rokoch k vzniku totalitných režimov v Európe (fašizmus, stalinizmus); v 30. rokoch zasiahla Európu
zasiahla hospodárska kríza; na Opernom námestí na príkaz Hitlera fašisti pália na hranici protivojnovo zamerané knihy najlepších svetových
autorov (aj Živý bič Mila Hurbana); rozvoj vedy a techniky spôsobil zmeny v štruktúre spoločnosti a mal vplyv aj na charakter umenia; umelci
začali pracovať aj na medzinárodnej úrovni; väčšiu úctu získava oceňovanie spisovateľov Nobelovou cenou
- znaky: autori
zobrazujú 1. svetovú vojnu, ktorá priniesla utrpenie, ukázala charaktery ľudí a ovplyvnila ďalší život generácie
- na prelome 20. a
30. rokov zobrazujú autori hospodársku krízu a hrozbu fašizmu; literatúra mala humanistický charakter, spisovatelia odsudzujú vojnu, odhaľujú
jej neľudskosť a vystupujú proti tým, ktorý ju rozpútali; prehlbuje sa psychologizácia – autori sa snažia zobrazovať vnútro človeka ,
zaznamenávajú jeho pocity; pokračuje vývin avantgárd, vznikajú nové umelecké prúdy; autori experimentujú s formou aj obsahom, mnohí tvoria
v emigrácii (vzniká emigrantská literatúra); rozvíja sa prekladateľská činnosť, do prózy prenikajú prvky filmovej tvorby (montáž, strih),
rozvíja sa rozhlasové vysielanie, vzniká rozhlasová hra; literatúru ovplyvnila filozofia F. Nietzcheho a výskumy psychoanalytika Ziegmunda
Freuda
Medzivojnové avantgardy
Expresionizmus
- expressus – výrazný,
názorný, ostrý (lat.)
- vznikol v Nemecku, vrchol dosiahol v období 1. svetovej vojny
- autori prežili vojnu a v dielach zobrazjú
zážitky z nej, verne a pravdivo zachytávajú život a ľudské charaktery, často podliehali fatalizmu; v dielach je častoi nastolovaná otázka
života a smrti, postava zažíva hrôzu, pociťuje silný cit a koná pudovo; zameriavajú sa na vnútorné pochody postáv, človek je osamelý
(individualizácia), vedie nerovný zápas o kladné životné hodnoty; pociťujú beznádej, bezmocnosť a neistotu
- štýl diel je
jednoduchý, modalita viet je pestrá, často sú to len fragmenty, útržky, nedokončené vety
- Remarque, Mann, Woolfová
Surrealizmus
- surrealité – nadreálno (franc.)
- vznikol vo France, nadviazal na tradície dadaizmu, jeho zakladateľmi boli
André Breton a Soupault – vydali 2 spoločné zbierky (Magnetické polia a Spojené nádoby) – základ surrealistickej poetiky
- prejavil sa
najmä v poézii, poéziu chápali ako prelínanie sna a skutočnosti, prúd obrazov, ktorý pochádza z podvedomia; opierali sa o psychoanalýzu
Freuda (tvrdil, že zdrojom ľudskej aktivity je podvedomie
- verše netvorili pravidelné strofy, nebol tu pravidelný rytmus a rým,
využívajú voľný verš bez interpunkcie, diela sú pásmami Appolinairovského typu
- básne sú polytématické a polysémantické,
základným umeleckým prostriedkom je metafora (genitívna); poézia je často súvislím metaforickým prúdom (veľká obraznosť); metaforickosť
sa nazýva aj lyrizmus, využívajú veľa opakovacích figúr
- časté sú témy katastrofizmu, motívy smrti, zániku, samoty a opustenosti
- prejavil sa aj v próze – autori využívali automatické texty, zápisy snov, denníkove zápisy
- Paul Eluard, Louis Aragon
Dadaizmus
- dada – koníček, hračka, náznak detskej reči (franc.)
- vznikol v období 1. sv. vojny vo
Švajčiarsku, zakl. bol Tristan Tzara, vydal prvý dadaistický manifest v Paríži – dadaizmus definoval ako zámernú deštrukciu (rozklad
jazyka)
- dadaizmus hlásal nezlúčiteľnosť umenia s logikou, spontánnosť, hru so slovami, slová spájali bez vnútorných súvislosti
- vystupovali proti zaužívaným konvenciám, proti vojne a svoj nesúhlas spájali s anarchiou v kultúrnom a osobnom živote
- zrušili
vetnú skladbu, nelogickosť ich textov mala vyjadrovať komickosť doby – smer nemal dlhé trvanie a jeho členovia prešli k iným skupinám
(najmä surrealistom)
Poetizmus
- poesis – poézia (lat.)
- vznikol v Čechách, zakladateľmi boli členovia
skupiny Devětsie, za zakladateľa sa považuje literárny kritik Karel Teige, ktorý vydal článok Poetizmus (stal sa manifestom poetizmu)
-
poetizmus mal aktívny vzťah k životu, snažil sa ho zachytiť prostredníctvom emócií, fantázie a asociácie autora; zdrojom inšpirácie bola
imaginácia (predstavivosť), životná aktivita a objavovanie exotických krajín
- využívali asociatívnu metódu, poézia mala prinášať
ľuďom radosť a krásu
- písali lyricko-epické útvary a básne- pásma
- V. Nezval, J. Seifert
Konštruktivizmus
- la construction – zostrojenie (lat.)
- vznikol v Rusku, kladie dôraz na racionálnu štruktúru dila a
významovú stránku diela, úspornosť vyjadrovania, vecnosť a účelnosť
- V. Ibnerová, Iľja Erenburg
Lost generation – Gertrúda
Steinová – týmto pojmom označila amerických spisovateľov, ktorí sa zúčastnili 1. svetovej vojny na európskych bojiskách, pod vplyvom
vlasteneckých hesiel o slobode, keď uvideli vojnu zblízka, zbavili sa ilúzií o nej ako o spravodlivej veci a otvorene zaujali protivojnové
stanovisko; vojna ich poznačila na celý život, trpeli pocitmi osamelosti, nevedeli sa prispôsobiť situácii po vojne, cítili sa byť stratení
pre ďalší život (takí boli aj literárni hrdinovia); neskôr sa toto pomenovanie rozšírilo aj na európskych autorov, ktorí vystupovali proti
vojne a zaznamenávali vnútorný život a krízy jednotlivca, pocity odcudzenia a osamotenia moderného človeka
- Hemingway, Fitzgerald,
Remarque
Ernest Hemingway* – novela Starev a more, romány: Zbohom zbraniam a Komu zvonia do hrobu
William
Faulthner* - romány Sartoris, Bľabot a bes
John Dos Pasos
- románová trilógia USA – vytvoril
román-pásmo – dej prebieha v 4 pásmach, 2 z nich nesú stále označenie Kinožurnál a záber; ďalšie 2 sú zaľudnené množstvom postáv
(autentických, anonymných), ktoré predstavujú reprezentatívnu vzorku vtedajšej americkej reality
Theodor Dreisner
– romány Sestra Carrie, Americká tragédia
John Galsworthy – trilógia Forsytovská sága
George
Bernard Shaw – sociálno-kritická divadelná hra Pygmalion; dráma Svätá Jana
James Joyce – básnická zbierka
Komorná hudba, zbierka poviedok Dublinčania, román Ulysses
Virginia Woolfová – román K majáku
Romain
Rolland* - divadelné hry Divadlo revolúcie, životopisy, román rieka Ján Krištof, Očarená duša
Peter a Lucia
-
psychologická novela (malý komorný román)
- téma: tragická láska 2 mladých ľudí na pozadí 2. svetovej vojny
Henri
Barbuse – protivojnový román Oheň
Tristan Tzara – dadaistický manifest, Strom cestovateľov, Dobytie juhu
André Breton – manifesty surrealizmu, román Nadja
Marcel Proust – sedemdielny románový cyklus
Hľadanie strateného času
Erich Maria Remarque
Na západe nič nového
- protivojnvý,
expresionistický román
- reaguje na udalosti 1. svetovej vojny, jeden z mála protivojnových románov, ktoré sa odohráva celé na bojisku,
román má symbolický názov – na francúzsko-nemeckom fronte bola zákopová vojna, front sa nemenil, noviny uvádzali titulky: Na západe nič
nového...
- román Cesta späť, Traja kamaráti, Víťazný oblúk, Tiene v raji, Čas žitia a čas
umierania, Nebo nepozná obľúbencov
Franz Kafka - romány – Proces, Zámok, Amerika, poviedky - Premena
Thomas Mann - romány: Buddenbrookovci, Čarovný vrch, Doktor Faustus tetralógia Jozef a jeho bratia
Vítezeslav
Nezval - básnická zbierka Most, zbierka Pantomima, Absolutní hrobař
Jiří Wolker - zbierka Host do domu,
Těžká hodina
Jaroslav Seifert – zbierka Poštovní holub, Maminka, Píseň o Viktorce
Jaroslav Hašek
- román Osudy dobrého vojaka Švejka
Karel Čapek – román Krakatit, Válka s mloky, utopická dráma R.U.R., utopická hra
Věc Makropulos, hra Bíla nemoc, dovadelná hra Matka
Ivan Bunin – novela Miťova láska
Michail
Bulgakov – román Majster a Margaréta
Alexej Tolstý* – historický román Peter Prvý
Maxim
Gorkij – poviedka Starena Izergiľ
Zones.sk – Zóny pre každého študenta