Slovenská stredoveká literatúra (800-1500)
- Veľkomoravské obdobie (800-1000) – staroslovienčina
- Nové konštituovanie stredovekej literatúry (1000-1500 – latinčina, čeština,
slovakizovaná čeština (2. polovica 14.st.)
Veľkomoravské obdobie(800-1000)
- spája sa s príchodom
Konštantína a Metoda na naše územie; v roku 863 prichádzajú Konštantín a Metod na pozvanie kráľa Rastislava na Veľkú Moravu, vysiela
ich byzantský cisár Michal 3.; Konštantín (827-869), Metod (815-885) - vierozvestcovia
- význam misie: šírili kresťanstvo,
zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku (na základe malých písmen gréckej abecedy). Priniesli prvý spisovný slovanský jazyk –
staroslovienčinu (pochádzali z okolia Solúna v Macedónii)
- 867 sa vybrali do Ríma, aby obhájili slovanskú bohoslužbu, pápež Hadrián
2. povolil staroslovienčinu ako štvrtý bohoslužobný jazyk (liturgický) jazyk, popri gréčtine, hebrejčine, latinčine; Hadrián 2. zriadil na
Veľkej Morave arcibiskupstvo a prvým arcibiskupom sa stal Metod; Konštantín v Ríme vstúpil do gréckeho kláštora a prijal meno Cyrilos
(Cyril), kde aj zomrel; Metoda pri návrate na Veľkú Moravu zajali bavorskí kňazi, väznili ho a prepustili ho až na žiadosť pápeža po dvoch
rokoch; 880 Metod sa vybral do Ríma znovu obhajovať slovanskú liturgiu, pápež Ján 8. povolil kázanie v staroslovienčine; po smrti Metoda bol
Svätopluk naklonený latinskej liturgii a v roku 885 pápež Štefan 5. zakázal slovanskú liturgiu na Veľkej Morave; Metodovi žiaci odišli
z Veľkej Moravy (väčšinou do Bulharska) a tam vytvorili jednoduchšie písmo – cyriliku na základe veľkých písmen gréckej abecedy
-
staroslovienčina sa stala aj literárnym jazykom a vznikali v nej aj diela
Prekladová literatúra
- Konštantín
a Metod preložili do staroslovienčiny Misál (omšová kniha), breviár (modlitebná knižka pre kňazov), spevník, žaltár, evanjeliá
-
Metod preložil celý Starý zákon (okrem kníh Mokabejských) a Súdny zákonník pre svetských ľudí
Pôvodná
literatúra
- písali ju Konštantín, Metod a ich žiaci
- Metodov žiak Kliment – Pochvala Cyrilovi filozofovi, Pochvalné
slovo Cyrila a Metoda, Život Konštantínov
Moravsko-panónske legendy
- Život svätého Konštantína – Kliment –
opisuje Konštantínovo detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi; sústreďuje sa na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu
slovenskej liturgie v Benátkach pred pápežským dvorom
- Život svätého Metoda – Gorazd
Konštantín – Proglas
(predslov k svätému Evanjeliu)
- prvá slovanská veršovaná báseň, hymnus – chvála; napísaná bola v 9. st. a najstarší odpis
pochádza z 13. st.
- kompozícia: 11a dvanásťslabičných veršov, bez rýmu a bez členenia na strofy
- je to oslava slovanského
prekladu písma; Konštantín sa prihovára k Slovanom, pre ktorých preložil božie slovo do národného jazyka; demokratické myšlienky – autor
obhajuje právo každého národa prijímať božie slovo v rodnom jazyku; hovorí o vzťahu božieho slova a vzdelanosti – pomocou božieho
slova človek prijíma vedomosti, slová, knihy zbavujú človeka nevedomosti, človek má právo byť vzdelaný
myšlienky:
duša
umiera bez božieho slova tak ako človek bez jedla
radšej povedať menej tak aby ostatní rozumeli, ako viac a ostatní nerozumejú
božie slovo posilní um aj srdce
ľudia ktorí chcú mať čistú dušu, ktorí chcú žiť bez hriechu, mali by počúvať božie slovo
žiadna duša bez písmen nemá vedomie o božom zákone
- staroslovievsku literatúru po odchode Metodových žiakov z Veľkej Moravy,
šírili nasledovníci v Bulharsku; diela: Chrabi – O písmenkách, Život Naumov
- Veľkomoravská a Cyrilometodská tradícia zohrala
významnú úlohu pri formovaní slovenského národa v čase Slovenského národného obrodenia
Ústna ľudová
slovesnosť
Stredovek
- literatúra , ktorú vytvoril ľud, zachovala sa ústnym podaním - tradovaním
ľudová lyrika
kalendárny obradový folklór (pracovné a obradové piesne)
rodinný obradový folklór (svadobné piesne, pohrebové
vykladania)
- rozvíjali sa aj malé formy ľudovej slovesnosti – hádanky, príslovia, porekadlá, pranostiky
Ľudová
epika
- najstarší žáner – balady – Mati dievča zháňa
- šírili sa aj báje, ktoré vysvetľovali prírodné javy,
rozprávali o nadprirodzených bytostiach
- obľúbené boli zvieracie, čarovné rozprávky, legendové rozprávky a bájky, vznikali aj
miestne povesti; najstaršia rozprávka je O dvanástich mesiačikoch (14.st.); najstaršie piesne Morena, Morena, za kohos’ umrela a Hoja Ďunda,
hoja
Humanizmus a Renesancia
- pretrváva kalendárna a rodinná obradová poézia miešaná s prvkami kresťanskej
náboženskej poézie ; reagovala novými žánrami na nové historické udalosti (vláda Mateja Korvína, turecké vojny)
- historické piesne
a historické povesti z 15. storočia – viazali sa na postavu Mateja Korvína – zobrazovaného ako ideálneho a spravodlivého panovníka
(Kráľ Matiáš a bača)
- historické povesti, veršovaná epika a balady zo 16. a 17. storočia sú späté s utrpením ľudí za tureckej
nadvlády; povesti rozprávajú o hrdinských činoch Vavra Brezuľu, ľudového bojovníka proti Turkom
- balady s protitureckou tematikou
poeticky vykresľujú až monumentálnu lásku k domovine
- balada Ten turecký mýtnik sedí vo väzení – krásna Katarínka volí smrť
v rieke, len aby nemusela navždy odísť ako nevesta do tureckej krajiny
- balada Rabovali Turci až po Biele hory – odvíja rodinnú
tragédiu zvolenskej richtárky, ktorej Turci zajali dve deti; keď sa im po rokoch podarí utiecť domov, nepozná ich a nedá im nocľah vo svojom
dome; bolestný výkrik matky nad synom, ktorý umrel v noci pri dverách, zosiľuje emotívnu atmosféru utrpenia
- balada Naša pani kňahne
– rozpráva o kňažnej, ktorú manžel podrobil Božiemu súdu, lebo zakrúžila po mladšom ženíchovi; v balade sú prvky rozprávky
a rytierskej poézie
- regrútske a vojenské piesne z konca 16. a 17. storočia hovoria o zverbovaných mládencoch, ktorí sa na vojnu
prihlásili dobrovoľne alebo ich lapili (Utekajte, chlapci, hore dolinami) a žialia za milou a rodičmi (Na bystrickej bráne visia dolámane);
baladické vojenské piesne vynikajú metaforami, symbolmi, pričom dojem zosilňuje námet rodinnej tragédie
- baladická pieseň Hory, hory,
čierne hory – sestra vypravuje brata na vojnu; vyzerá ho po tri rána, ale brat sa nevracia, zahynul v boji
- ľudová próza – zvieracie
rozprávky, žartovné, legengové rozprávky, miestne povesti, čarovné rozprávky
Barok
Poézia – formujú sa
sociálne piesne, v ktorých sa odráža kontrast medzi chudobnými a bohatými; vznikajú zbojnícke piesne – Bol by ten Jánošík bojoval, Hej
hore háj, dole háj
Próza – rozprávky: čarovné, dobrodružné, humoristické, zbojnícke; deformovali sa typické znaky
čarovných rozprávok (protiklad dobra a zla – víťazí dobro), torjstupňová gradácia; ustálené úvodné a záverečné vety; rozvíjajú
sa príslovia, porekadlá, pranostiky, detský folklór
Dráma – vianočné betlehemské hry; hra o svätej Dorote a jej
mučeníckom živote
Zones.sk – Zóny pre každého študenta