Slovenská romantická literatúra
- v 30. rokoch zasiahlo revolučné hnutie aj Uhorsko; slovenské hnutie sa rozvíjalo pod dvojakým tlakom: národnostným (Maďarsko) a
hospodárskym (Rakúsko); v 30 rokoch sa sformovala Štúrova škola – mladá generácia, ktorá sa aktivizovala politicky aj kultúrne
- 1829
– vznikla Spoločnosť česko-slovanská – jej činnosť sa zameriavala na literárne aktivity, no po príchode Štúra sa študenti začali
zaujímať aj o národné a politické otázky
- 24.4.1836 – študenti uskutočnili vychádzku na Devín a na znak vernosti k slovanstvu
prijali k svojim menám aj slovanské mená (Štúr – Velislav, Hurban – Miloslav)
- uhorská vláda sa snažila zamedziť hnutiam, preto
zakázala študentské spoločnosti a Spoločnosť česko-slovanská bola zrušená
- jej členovia začali pracovať na Katedre reči a
literatúry česko-slovanskej – vedúci bol Palkovič, zástupcom Štúr
- Štúra pre vlasteneckú činnosť z katedry odvolali; na protest
odchádzajú na lýceum do Levoče
- Janko Matuška napísal pieseň Nad Tatrou sa blýska, Janko Kráľ revolučnú báseň Duma
bratislavská
- v júli 1843 sa stretli Štúr, Hurban a Hodža na fare v Hlbokom a rozhodli sa uzákoniť spisovný jazyk na základe
stredoslovenského nárečia
- 1. knihou napísanou v Štúrovej slovenčine bol 2. ročník almanachu Nitra
- v LM pôsobil celonárodný
kultúrny spolok Tatrín, ktorého cieľom bolo vydávať slovenské noviny, knihy a zakladať spolky
- proti uzákoneniu nového spisovného
jazyka vystúpil Kollár v zborníku Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky; Štúr Kollárovi oponoval v
článku Hlas proti hlasom
- Hodža v knihe Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo nie len bránil, ale aj obhajoval potrebu slovenského
jazyka
Romantická literatúra
- vrcholom je tvorba štúrovcov
- obsahom aj formou bola národná,
spätá s ľudom a jeho záujmami; odmieta európsky idealizmus a titanizmus, dôraz kladie na problémy súčasnosti a národnej existencie
- v
porovnaní so západoeurópskou literatúrou v slovenských dielach prevažuje nad osobnými citmi láska k vlasti a slovanský humanizmus; autori
námety nehľadali v antike, ani západnej literatúre, ale čerpali ich z ľudovej slovesnosti a slovanských literatúr
- ústrednou postavpu
ich diel je slovenský človek (ľudový hrdina), národ a slovenská príroda
- rozvíja sa lyrika, epika, dráma
- autori v nej preberajú
námety, obrazy a veršovanú stavbu z ľudovej slovesnosti
- používajú prozodický systém – sylabičný (slabičná prozódia) –
nepredpokladá stopovú organizáciu verša
Znaky:
✗rovnoslabičnosť veršov (izosylabizmus) – rovnaký počet
slabík vo verši (12)
✗intonačná prestávka, ktorá delí verš na 2 časti
✗spájanie veršov do dvojverší (dvojveršov do
štvorverší)
✗zružený rým (AABB)
✗rytmicko-synktaktický paralerizmus (čo verš, to veta)
- túto prozódiu využívali
niektorí autori aj v baroku (Hugolín Gavlovič)
- štúrovci sa pri jej zavádzaní opierali najmä o ľudovú slovesnosť
- od hlavných
zásad najviac odbočil Sládkovič, ktorý okrem izosylabizmu nezachováva ostatné
- v lyrike vznikajú nové žánre – duma, krakoviak,
lyricko-epické skladby, ponášky na ľudové piesne; v epike – balada (obsahuje aj lyricko-reflexívne prvky), historická povesť, kratšie
prózyzo súčasného života so satirickým tónom
- dráma nedosiahla vyššej úrovne (nebola možnosť scénickej realizácie)
Samo Chalupka
- jánošíkovská tématika: Krásnohoľská, Likavský väzeň
- protiturecká tematika: Boj pri
Jelšavem Turčín Poničan, Branko
- motívy z dávnej minulosti: Mor ho!
Mor ho!
- hrdinská epická báseň s lyrickými a
reflexívnymi prvkami – epický je dej, lyrické sú skratkovité opisy kraja Slovanov a charakteristika Slovákov, reflexívne sú krátke úvahy o
slovanskej zemi
Janko Kráľ
- básne Duma bratislavská, Jarná pieseň, Orol vták
Zakliata panna vo
Váhu a divný Janko
- balada, krátky úvod, 2 časti, epilóg
- úvod: lyrický obraz básnikovho vnútra, nenachádza nikde pokoj, je
sám, 1. osoba j. č.
Ján Botto
- básne: Orol, K mladosti, Báj na Dunaji
- balady: Žltá ľalia Ctiboh,
Margita a Besná
Smrť Jánošíkova
- touto skladbou končí jánošíkovská tematika v slovenskej literatúre,
napísal ju 10 rokov po revolúcii
- je to lyricko-epická skladba s prvkami reflexie a alegórie
Andrej
Sládkovič
- lyricko-epické skladby s prvkami reflexie: Marína, Detvan
Detvan
- lyricko-epická skladba s prvkami
reflexie
- hlavné myšlienky – oslava slovenského ľudu zrastneného s prírodou, oslava slovenskej prírody; v ľude autor objavil
spoločenskú silu, ktorá môže byť nositeľom lepšej budúcnosti, postavy ukazujú zdravý základ ľudu, jeho sily a schopnosti, autor obdivuje
a vyzdvihuje ľudové umenie, krásu prírody a čistý ľudový charakter, vstupuje do svedomia tých, ktorí sa hanbia za svoj slovenský pôvod a
obdivujú len cudziu kultúru
Elena – ideál Slovenky – úprimná, verná, krásna, dokáže chrániť svoju lásku
kráľ
Matej – zidealizovaná historická postava, demokratický panovník, prejavuje záujem o to, ako žije ľud, vypočuje si jeho názory, cení si
statočnosť Martina, i vernosť Eleny; dovolí Martinovi vo vojsku ponechať si kroj, vrkoče aj valašku
- svoje názory autor vyjadruje v
úvahách, ktorými prerušuje a komentuje dej; dej je popretkávaný aj obrazmi prírody
- forma – 10-veršová strofa, sylabický verš,
množstvo básnických prostriedkov
Ľudovít Štúr (28.10.1815-12.1.1856)
- vedúca osobnosť slovenského
národného hnutia, národný budiťeľ
„Národ je predmet mô, k tomu účelu tiecť majú všetky hodiny života... Život náš dajme
národu!“
„My dali sme sa do služby ducha, a preto musíme prejsť cestu života tŕnistú...“
„Naspäť cesta nemožná,
napred sa ísť musí.“
- narodil sa v Zay Uhrovci, pochádzal z 5 detí, jeho otec bol učiteľom a doma získal základné
vzdelanie, študoval v Rábe (Gyor), potom prichádza na lýceu do BA a stáva sa členom Spoločnosti česko-slovenskej a po jej zrušení pôsobí
ako zástupca prof. Palkoviča na Katedre reči a literatúri česko-slovanskej; neksôr študoval v Halle (nem.); pri návrate sa zastavil v Prahe,
kde sa zoznámil s dcérou pražského nakladateľa Máriou Pospíšilovou, na lýceu v BA prednášal dejiny slovanských národov a literatúru; v
prednáškach vystupoval proti útlaku Slovákov a proti feudalizmu; pre túto činnosť bol z katedry odvolaný, mal zákaz prednášať a tak sa
venoval politickej, publicistickej a literárnej činnosti; neskor sa Štúr zoznámil s Adelou Ostrolúckov v Zemianskom Podhradí, ktorá sa stala
jeho vernou priateľkou a podporovateľkou; 1948 sa Štúr niekoľkokrát stretol so srbským panovníkom Michalom Obrenovičom, ktorý finančne
podporoval Štúra a slovenské revolučné hnutie; po neúspechu v revolúcii (1848-49) Štúr odišiel do Modry, kde žil pod policajným dozorom a
venoval sa literárnej tvorbe; 1851 umrel Štúrov otec a jeho brat Karol, 1853 jeho matka a Adela a 1956 na následky zranenia umiera aj Štúr
- bol pedagóg, filológ, historik, politik, publicista, spisovateľ, jazykovedec
Politik
- bol poslancom za mesto Zvolen, na
uhorsom sneme v svojich rečiach žiadal: zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, rozšírenie národného školstva, zveľadenie obchodu a
priemyslu, príčinu biedy videl vo feudálnom zriadení
- známa je jeho pamätná reč na uhorskom sneme 21.12.1847
- 1848 – s Hurbanom
a Hodžom sformulovali Žiadosti slovenského národa v LM – 1. politický program Slovákov – okrem iného žiadali zavedenie slovenčiny do
úradov a škôl, autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. uhorská vláda vydala na tvorcov žiadostí zatykač, preto museli utiecť do Čiech a v
Prahe sa zúčastňili slovanského zjazdu
- z Prahy odišli do Viedne, kde vytvorili Slovenskú národnú radu – orgán, ktorý
organizova povstanie slovenských dobrovoníkov proti uhorskej vláde
- povstalci verili, že Viedeň splní ich požiadavky, no po potlačení
revolúcie v Uhorsku cisár ich požiadavky neprial; rakúsky minister vnútra Alexander Bach zrušil demokratické slobody a vodcov povstania dal pod
policajný dozor
Publicista
- 1945-48 vydávaj Slovenské narodné noviny – dva krát týždenne na 4 stranách (292 čísel); mali aj
literárnu prílohu (Orol tatránsky) – 8 strán, obsahoval správy z kultúry, beletria, básne, poviedky, populárno-náučné články (97
čísel); prvé slovenské politické noviny
Jazykovedec
- v roku 1843 s Hurbanom a Hodžom kodifikovali na fare v Hlbokom spisovný
jazyk na základe stredoslovenského dialektu
- potrebu spisovného jazyka zdôvodnil v diele Nárečia slovenské alebo potreba písania v tomto
nárečí – dokazoval, že národ môžno povbažovať iba ako celok s vlastnou jazykovou, duchovnou a materiálnou samostatnosťou
- Náuka
reči slovenskej – opísal tu hláskoslovie, morfológiu, pravopis a skladbu slovenčiny
Spisovateľ
- Dumky večerní –
zbierka českých básní, ktoré vydal ako študent
- Spevy a piesne – zbierka epických a lyrických elegických básní, ktoré boli
inšpirované rodným krajom, mladosťou, stratou blízkych (stal sa 1. tvorcom intímnej romantickej lyriky)
- O národních písních a
pověstech plemen slovanských – spis písaný po česky, všíma si ľudovú slovesnosť slovanských národoch
- Slovanstvo a svet
budúcnosti – vyjadruje sklamanie z výsledkov revolúcie, vieru v rozpad rakúskej ríše (vyšlo po jeho smrti)
Jozef Miloslav
Hurban
- vydával: almanach Nitra, Slovenské pohľady na vedy, umenia a literatúru
- poviedka: Od Silvestra do Troch kráľov –
satira na malomeštiactvo; povesť Olejkár
Ján Kalinčiak
- založil kultúrny mesačník Orol
- romantická
povesť Púť lásky, Bratova ruka
- Reštavrácia s podtitulom Obrazy z nedávnych čias – realistické obrazy zo života zemanov
Zones.sk – Zóny pre každého študenta