Slovenská literárna moderna (1900-1918)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 971 slov
Počet zobrazení: 17 818
Tlačení: 860
Uložení: 980
- začiatkom 20. storočia, keď vrcholí tvorba realistov, vstupuje do literatúry nová generácia autorov, ktorá sa naží vyjadriť problémy a myšlienky doby novou veršovou formou (Kollár, Hollý, Štúr, Hviezdoslav, Krasko)
- vychádzala z domácich tradícií, no bola ovplyvnená aj svetovými modernými smermi (ňajmä symbolizmom a impresionizmom)
- predstavitelia: Krasko, Jesenský. Ivan Gall, František Votruba, Ján Slávik- Nerestnický, Pavol Bujnák, Štefan Krčméry, Martin Rázus
- časopisy: Dennica, Prúdy, Živena, Slovenské pohľady
- ich spoločné vystúpenie – Zborník slovenskej mládeže
- základným literárnm druhom bola lyrika, prostredníctvom nej zobrazovalivnútorné psychické pocity, išlo o krátke básne, spomienky, často plné nostalgie,zachytávajúce unikajúce chvíle, boj medzi životom a smrťou, smútok za starým svetom, zážitky z prírody, úvahy o socálnych otázkach
- znaky: autoštylizácia (autor sa stotožňuje s lyrickým hrdinom), subjektivizácia (zobrazovanie skutočnosti podľa vlastného názoru), v básňach sa odráža rozpor medzi osobnou túžbou a všednosťou objektívnej skutočnosti
- autori sa snažili zmeniť štatút spisovateľa v spoločnosti (z verejného činovníka na tvorivú osobnosť)

Ivan Krasko

Lyrika
- prvé básne písal na strednej škole, obľúbil si melancholické básne rumunského spisovateľa Mihaila Eminesca, svoje básne uverejňoval v Slovenských Pohľadoch a Dennici pod pseudonymom Janko Cigáň, umelecké meno Krasko mu dal Vajanský
Poetika starej lyriky
- programová báseň; vyjadril v jen názory na charakter svojej tvorby
- v básni hovorí, že jeho poézia bude vychádzať zo srdca, bude pravdivá, úprimná, autor nechce nič prikrášľovať, a nechce písať prázdne slová, jeho verše budú melodické a obrazné
Nox et solitudo
- obsahovala 25 básní, ktoré patria k vrcholu symbolistickej poézie; v zbierke dominuje motív samoty a túžby prekonať ju, autor spracúva svoje pocity smútku opustenosti a rozorvanosti duše
- lyrického hrdinu umiestnil do prostredia tmavej novi a tklivej samoty, ťažko sa vyrovnáva s pocitom vlastnej viny a s nenaplnením osobnej túžby po harmónii, snaží sa prekonať samotu, túži po družnosti, šťastí, no osud mu nepraje, má pocit, že prichádza vždy neskoro, šťastie mu uniká, cenné je to, že sa básnik nevzdáva a dáva sa do zápasu s osudom, neprestáva hľadať cestu k človeku
- básne sú krehké, jemné, no sú plné kontrastov, medzi tým, čo básnik chcel a čo dosiahol
- využíva 3 zobrazovacie postupy typické pre symbolizmus: eufónia (ľúbozvučnosť, melodickosť verša -opakovanie hlások, skupín hlások), zmyslové vnímanie sveta (farba, tvar, zvuk), využívanie symbolu a prvkov dynamiky
- každá báseň sa zažína prírodným motívom
- využíva sylabotonický veršový systém – daktylskú a daktylotrochejskú stopu
- využíva netradičné útvary – romanca, pieseň, balada
- znaky verša: rytmicko-syntaktický paralerizmus, členenie verša na 2 čati, oslabenie rytmickej funkcie rýmu, narúšanie rovnoslabičnosti veršov
- báseň Plachý akord – v básni blúdil sám svetom, hľadal šťastie, našiel ho, no trvalo krátko ako sen a ostala po ňom len boľavá spomienka
- báseň Už je pozde... - večerná príroda vyvolá u básniáka spomienu na niečo, čo bolo nedopovedané, básnik niečo zmeškal a nedá sa to vrátiť späť; báseň kreslí pomocou zmyslov, vnemov – farby sú nejasné, sivé, bledé, zvuky duté; pohyb (tiene blúdia po sivom poli); od prírodných motívov prechádza k svojmu vnútru

- báseň Topole – citová dráma lyrického hrdinu, básnik sa cíti byť osamelý, smutný, ubolený, svoje smútky a bolesti prirovnáva k výške a samote topoľov; využíva gradáciu (stupňovanie vzhľadu topoľov); motív osamelosti v závere vystupuje symbolom havrana a noci
- báseň Zmráka sa... - prírodný motív strieda ľudským, autora trápia výčitky svedomia, mal sny, nádeje, no nepodarilo sa mu ich naplniť, možno bol pasívny, pochmúrnosť v závere vystupňuje symbolom noci a havranov
(polysyndeton – hromadenie spojom, ktoré spomaľujú spád – že veril, že čakal, že starne, starne...)
- báseň Vesper Dominicae (Nedeľný večer) – spomienková báseň na matku, v ktorej autor spomínal ako matku videl v detstve a mladosti tichú, pokornú s modlitebnou knižkou v ruke, s pomocou božou sa snaží prekonať smútok za synom; vyjadruje veľkú úctu a vrúcny vzťah k matke
- báseň Jehovah – spoločenská problematika, má ostrý tón, autor privoláva na národ všetky nešťastia ak sa nepostaví do boja za národnú slobodu
- do tejto zbierky zaradil ak básne s ľúbostnými motívmi, v symbolistickej poézii je láska zvyčajne nenaplnená, nešťastná, väčšinou je to len bôľna spomienka na minulú lásku, pripomenutie milej tváre, či ruky
romanca – epická báseň menšieho rozsahu, býva menej dramatická ako balada
- báseň Stará romanca – dej je len v náznakoch – mladá pani sa vydala za starého boháča, túži po tom, čo u manžela nenachádza, lásku získa u mladého chlapca, ktorý jej chce obetovať dušu, no ona dá prednosť starému pánovi, ktorý má peniaze; rozpor sveta citu a peňazí, názov preto, lebo táto téma je stále aktuálna

Verše

- obsahovala 27 básní, venoval ich manželke Elene Kňazovičovej
- zbierka je naplnená úprimnosťou, hlbokým citom, pravdivosťou, podáva sebaanalýzu, v tomto období prežíva osobnú krízu, ktorá vyplývala z osamelosti citových rán; básnik bol znepokojený svojím zdravotným vzťahom , uvažuje, čo dokáže byť šťastnýv rodine, prežíva sklamanie z medziľidských vzťahov, ktoré prevládali v spoločnosti, hľadá cestu k svetlu, nachádza ju v láske k snúbenici a tým, že sa primkne k domovu a národným koreňom; uvedomuje si, že národ je stíhaný krivdami a biedami, jeho básne sú naplnené vzburou proti bezpráviu a útlaku národa
- nachádzajú sa tu osobné (ľúbostné) a spoločenské básne
- báseň Otrok – štylizuje sa do polohy otroka trpiaceho, ale vzdorujúceho, verí, že sa jeho postavenie zmení
- báseň Otcova roľa – autor vyjadruje osobné pocity, nálady a zároveň aj pocity svojej generácie, štylizuje sa do polohy tuláka, ktorý sa nesmelým krokom vracia domov a má výčitky svedomia, že svoju domovinu opustil; domovina bola po stáročia utláčaná a v srdci mu znejú stony otcov, ktoré dozreli v smeno odporu; autor si dáva otázku, či z toho semena vyrastú bojovníci za slobodu národa

- báseň Banníci - spoločenská
- báseň Pieseň – osobná – milujúca žena z lásky dala všetko, čo mala, ale ten koho obdarovala sa neoplatil rovnako úprimne, a za poznanie, že žiť sa musí pre človeka mládenec platí stratou lásky; melodickosťou pripomína ľudovú pieseň, preto dominantným básnickým prostriedkom sú opakujúce sa figúry; metrum: trochejská stopa
- motív našiel odozvu v tvorbe Miroslava Válka (Pieseň jesenná)
Próza – novely: Naši, Sentimentálne príhody, Listy mŕtvemu
Janko Jesenský
- Malomestské rozprávky; román Demokrati
Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.2)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.033