Staroveká literatúra (3000 p.n.l. – 500 n.l.)
- patrí tu orientálna a antická literatúra
- začiatok literatúry súvisí so vznikom vyspelých civilizácií (písma)
Orientálna literatúra (3000 p.n.l. – 500 n.l.)
- tvoria ju najstaršie zachované literárne pamiatky z Orientu
(Sumerská, Staroegyptská, Akkadcká, Hebrejská, Indická)
Staroegyptská literatúra
- pochádza z obdobia 3000
p.n.l., zachovaná je na zlomkoch papyrusu
- zachoval sa zvitok papyrusu, na ktorom je Ptahotepovo ponaučenie – otec radí svojmu synovi, aby
sa svojimi vedomosťami príliš nechválil, a aby sa snažil prijať radu aj od neučeného človeka
- zbierka Kniha dobrých rád do
života
Sumerská literatúra
- literatúra Sumerov, ktorí sídlili v južnej Mezopotámii; používali klinové
písmo
- zachovala sa pamiatka Epos o Gilgamešovi (2000 p.n.l.) – monumentálny, hrdinský epos; hlavným hrdinom je kráľ mesta Uruk,
Gilgameš (je to historická postava – žiba, poloboh, poločlovek).
Hebrejská literatúra
- je najmladšia z
literatúr Blízkeho východu; jej nositeľom sa stala Židovská náboženská pospolitosť; predstavuje ju v prvom rade Biblia (1000 p.n.l.)
Biblia
- obsahuje niekoľko desiatok spisov (1-70až80 strán)
- delí sa na: Starý zákon (Stará zmluva - je napísaný po
hebrejsky) a Nový zákon (Nová zmluva – je napísaný po grécky)
- najstarší preklad starého zákona urobil Metod
- Biblia
ovplyvnila najmä stredovekú náboženskú a barokovú literatúru
Starý zákon – až dodnes je svätou knihou židovského náboženstva
(tóra – zákon) – proroci a sväté spisy; kresťania ho prevzali ako prvú časť svojej Biblie
- predstavuje ho 46 kníh:
Historické (dejepisné) – 5 kníh Mojžišových (Genesis, Exodus, Leviticus, Numeri, Deutronomium). Kniha Jozue, Kniha sudcov, Kniha Rút...
Poučné a básnické – Jób, Žalmy, Kniha prísloví...
Prorocké – Izaiáš, Jeremiáš. Ezechiel, Daniel...
Nová
zákon – špecificky kresťanská zbierka biblických kníh; tieto spisy vznikali v 2. polovici 1. storočia n.l., obsahuje 17 kníh:
Historické (dejepisné) – 4 evanjeliá (Marka, Matúša, Lukáša, Jána) a Skutky apoštolov
Poučné – 14 listov sv. Pavla, list sv.
Jakuba, 2 listy sv. Petra, 3 listy sv. Jána Evanjelistu a list sv. Júdu Tadeja
Prorocké – spis Zjavenie sv. Jána (Apokalypsa)
Obsah Biblie: Veľká časť Starého zákona sa zaoberá dejinami izraelského národa. Jóbova kniha opisuje život človeka, ktorý veľa trpel.
Kniha žalmov má 15 duchovných piesní. Na začiatku Nového zákona sú 4 evanjeliá. Potom nasledujú listy apoštola Pavla a iných apoštolov.
Posledná kniha – Zjavenie sv. Jána je kresťanská apokalypsa (koniec sveta), v ktorej je načrtnutý priebeh posledného úseku dejín a
začiatku Božieho kráľovstva
- myšlienkový svet Biblie, jej poetika, metaforické, alegorické a tematické postupy dodnes ovplyvňujú
duchovný a literárny vývoj
Indická literatúra
- hrdinské spevy zo 4. st. n.l. Mahábhárata (bratovražedný
boj o trón medzi Kuruovcami a Pánduovcami, potomkami kráľa Bháratu) a Rámájana (tragický údel kráľovského syna Rámu a jeho ženy Séty
Antická literatúra (9.st. p.n.l. – 5.st. n.l.)
- antigus – starobylý; patrí do starovekej literatúri;
zahŕňa grécku a rímsku literatúru
- v umení sa smerovalo k zhode medzi fyzickým a duchovným (telom a duchom) - kalokaghatia
- hrdina
– obdarený veľkou silou a odvahou, je krásny, múdri, statočný; v dielach vystupujú mýtické a polomýticke postavy; hrdinovia sú spätí s
prírodou – človek, príroda a bohovia tvoria jednotu; pre človeka je najcennejší pozemský život, človek je podriadený bohom, je bezmocný
proti im rozhodnutiam; bohovia majú ľudské vlastnosti, ale sú nesmrteľní; v dielach nevystupujú jednoduchí ľudia, ale panovníci
-
mýtus – odráža názor človeka na svet; javy, ktoré si nevie vysvetliť pripisuje nadprirodzeným bytostiam
- mytológia (bájoslovie) –
súboj mýtov
- antika sa stala východiskom pre:
Renesancia – Dante Alighieri – Božská komédia (sprevádza ho Vergílius
ako rozum)
Klasicizmus – Moliére – Lakomec (postava Harpagona prevzatá z Plautovej Komédie o hrnci)
Racine – Faidra
(znaky antickej tragédie – jednota času, miesta, deja)
Kollár – Slávy dcera (Léthé, Akeron – mytológia)
Hollý
– Svätopluk (kompozícia má znaky antického eposu), písal tiež ódy, elégie, idyly, selanky...
Romantizmus – titanizmus v
západnej literatúre – hrdý vzdor proti osudu, tyranii, viera v vo víťazstvo literatúry
P.B .Schelley – Odpútaný Prometeus
Realizmus – H. Schienkiewisz – Quo vadis (Nero – Rím)
Hviezdoslav – Herodes a Herodias
Medzivojnové obdobie – G.B. Shaw
– Pygmalion (Ovídiove premeny)
Martin Rázus – Prometeus
Grécka literatúra
- rozvíja sa
lyrika, epika, dráma
Epika
- najstaršie pamiatky – Homérove eposy Ilias a Odysea (9-8. st. p.n.l.)
Epos – rozsiahla epická forma, druhy – hrdinský, historický, idylický, komický, zvierací, duchovný, moderný (reflexívny)
-
grécke eposy boli hrdinské (bohatierske) – veršované; prednášali ich rapsódiovia (prednášatelia) na verejných zhromaždeniach; rozpráva o
významných udalostiach celého národa; dej je sústredený okolo hrdinu, ktorý má mimoriadne vlastnosti a koná mimoriadne činy; vývin
udalostí ovplyvňujú bohovia:
- epos sa vyznačuje:
Epickou šírkou – obšírne odbočenie od hlavného deja, podrobné opisy
bitiek, predmetov, postáv
Epickou objektivitou – nestrannosť autora k opisovaným udalostiam
Stálou kompozíciou:
-
invokácia – začiatok eposu, autor vzýva múzy, aby mu pomohli dielo napísať
- propozícia – krátke načatie deja
- in medias
res – priamo do stredu udalostí
- epos sa vyznačuje stálymi prívlastkami (epiteton constans) – slúži na vonkajšiu charakteristiku
postáv; grécke eposy sú písané hexametrom (šesťstopový verš) – 5 daktylských a 1 spondej
Homér – Ilias (9-8st.
p.n.l.)
- Ilion – Trója; je to hrdinský epos v 24 spevoch napísaný hexametrom
- opisuje udalosti 51 dní posledného roku
10-ročnej trójskej vojny
- príčiny vojny – Paris, syn trójskeho kráľa Priama uniesol Helenu, manželku kráľa Sparty Meneláa
Homér – Odysea
- veršovaný epos, má 24 spevov, je napísaný hexametrom v iónskom nárečí
- opisuje posledných 41
dní z 10-ročného putovania kráľa Odysea pri návrate domov z vojenskej výpravy proti Tróji; Odyseus vo vojne s Trójou dal postaviť dreveného
koňa, do ktorého sa skryli grécki bojovníci a zničili Tróju; bohovia mu nedožičili hneď návrat z vojny, musel prejsť cestu plnú
nebezpečenstiev c znamení priazne i nepriazne bohov, až kým sa dostal domov do Itaky k milovanej manželke Penelope a synovi Telemachovi;
ochraňuje ho a pomáha mu bohyňa Aténa, záporne pôsobí Poseidon
- je to poéma o mori, námorných dobrodružstvách, poprepletaná
mytologickými a fantastickými motívmi a postavami; je to aj oslava šikovnosti hlavného hrdinu a vernosti jeho manželky Penelopy
Bájky (7.-6.st. p.n.l.)
- bájkar Ezop, jeho bájky sa šírili tradovaním
bájka – malá epická forma založená na alegórii
(inotaj) – na prenesenom význame; cieľom bájky je alegorickým spôsobom vysloviť mravné ponaučenie alebo sa vysmiať zlu; ponaučenie
vyplynie z príbehu alebo sa podáva priamo na konci bájky; v bájkach vystupujú zvieratá, rastliny, ľudia
- v Grécku sa sformovali typy s
ustáleným charakterom a spôsobom správania (prefíkaná líška, pracovitý mravec)
Lyrika (7.-6.st.
p.n.l.)
príležitostná (anakreónska) – tematika vína, priateľstva, lásky, pôžitkárskeho života – Anakreón,
Alkaios
ľúbostnú – v poézii sa vyjadrujú city, vášne, láska – Sapfó („desiata múza“) – jej tvorba sa zachovala iba v
zlomkoch, jediná celá báseň – Modlitba k Afrodite
Dráma
- 5.st. p.n.l. – obdobie otrokárskej demokracie
- vyvinula sa z náboženských osláv a osláv na počesť veselého boha vína Dionýza – pri príležitosti týchto osláv sa konala súťaž v
dramatickej tvorbe
- v dráme ide o spojenie slova, hudby a tanca; námety čerpali z mytológie a histórie, hrávali sa v amfiteátri, hercami
boli len muži a hrali v maskách, okrem hercov vystupoval v hre aj zbor, ktorý hodnotil a komentoval udalosti
- žánre: tragédie
(Sofokles, Aischylos, Euripides) a komédie (Aristipos)
Tragédie – capí spev (tragos – cap; óde – spev)
- človek bojuje s
nepriateľskými silami, ktoré sú silnejšie ako on, hynie, tragédia vzbudzuje pocit hrôzy, no zároveň povznáša, očisťuje - katarzia
-
tragédia mala obmedzený počet hercov (3-4); vyznačovala sa jednotou miesta, času a deja; mala stálu kompozíciu: vonkajšia (dejstvo, obraz,
výstup) a vnútorná (expozícia – úvod, konflikt – zápletka, kolízia – zauzľovanie, kríza – vyvrcholenie, peripetia – obrat deja,
katastrofa – záver, rozuzlenie)
- základným znakom drámy je neprítomnosť rozprávača, predvádza sa na divadelnej scéne, s epikou má
dráma spoločný dej, s lyrikou to, že postavy tvoria svoje myšlienky, city a nálady
Sofokles
- Kráľ Oidipus – tragédia hrdinu,
ktorý sa za každú cenu usiluje uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia
Antigona
- veršovaná tragédia; prostredie:
Théby – zámok a okolie; kompozícia: prológ, 5 dejstiev, epilóg
Euridipus – Trójanky, Ifigénia v Tauride,
Medea
Aristofanes – komédie Oblaky, Jazdci, Lysistrata
Rímska literatúra (3.st. p.n.l. – 5.st.
n.l.)
- zväčša prevzala už hotové formy gréckeho písomníctva
- popri helenizácii Ríma je dôležité aj zavedenie
dramatických predstavení do programu rímskych hier (niekoľkodenné kultové slávnosti na počesť boha Jupitera)
- rozvíja sa lyrika,
epika, dráma; najcennejšia je lyrika
Dráma
Titus Maccius Plautus – autor, herec, režisér
- námety
čerpal z každodenného života, no ich dej sa odohrával v gréckom prostredí, najčastejšie v Aténach; spoločenská atmosféra deja bola
výlučne rímska; platí to aj o Plautovej komike, humore, pôvod v domácom divadle
- Komédia o hrnci, Chvastavý vojak, Pseudolus
Epika
- na jej rozvoj mala osobitý vplyv intenzita spoločenského a politického života; tento rozvoj začal
vzostupom rečníctva, dejepisectva
Marcus Tulius Cicero
- jeden z najväčších rétorov (O štáte, O zákonoch, O
senáte)
Gaius Julius Cézar
- zápisky o vojne v Gálii
Titus Lucrétius Carus
- filozof; O podstate sveta –
obhajuje Epikurovu filozofiu
Publius Cornelius Tacitus
- písal historickú prózu; dejiny ľudskej súčasnosti; Letopisy, Dejiny
Decimus Junius Juvenalis
- zachovalo sa 16 satír v podobe listov neznámym priateľom, písal satirickú prózu
Lyrika
- vrchol dosiahla za vlády cisára Augusta (1.st. p.n.l.) – „zlatý vek“; viac sa približovala k radostiam
života ako grécka, ospevovala lásku, priateľstvo, mladosť, víno, prírodu, ľudské túžby a vášne, jednoduchý život pastierov a
roľníkov
- vznikli nové žánre – idyla, óda, elégia, satira
Publius Vergílius Maro
- bol
nazývaný aj „rímsky Homér“
- Georgica – roľnícke spevy (idyly), Bucolica – pastierske idyly
Aeneas – epická báseň (epos);
venoval ju cisárovi Augustovi; v 12 knihách autor spracúva povesť o trójskom hrdinovi Aeneovi – praotcovi rímskeho národa; dielo je
poprepletané myšlienkou o mieri, Aeneas uprednostňuje potreby spoločnosti pred osobným blahom, je to ideál dokonalosti
Epikuros
- materialista, videl šťastie človeka v rozumnom užívaní človeka a v cnosti; jeho básne majú spoločenský a
poetický nádych, ideálom autora je osobná sloboda, život podľa vlastného uváženia, záujmov, záľub, stredná zlatá cesta
Horácius
- súčasník Vergília, prívrženec cisára Augusta, zástanca epikurovskej filozofie
- zbierka Ódy –
oslavné básne, v ktorých Horácius vystupuje ako „kráľ múz“; mladú generáciu poúča o spoločenskom poriadku; hovorí o tom, ktoré
mravné hodnoty sú základom rímskej sily; ukazuje ako má žiť občan, aby bol prospešný celku i sebe
- óda Kým si mladý
-
zbierka Satiry – hovorí o tom ako žiť a ako sa stať šťastným
- zbierka Listy – zobrazuje seba ako človeka, ktorý si hľadá
životnú cestu
Ovídius
- najčítanejší rímsky básnik
- zbierka Lásky – ľúbostné žalospevy, vyjadruje v
nej vlastné city, čo je v literatúre nové, poúča o láske, pričom nejde o hlboký cit, ale o lásku dobrodružnú, zábavnú, ktorou si Rimania
spestrovali život
- zbierka Listy heroín (hrdiniek) – ide o 21 fiktívnych milostných listov slávnych mýtických hrdiniek, ktoré písali
svojim vzdialeným mužom
- báseň Umenie milovať – autor sa prevteľuje do učiteľa lásky a usmerňuje mladých mužov a ženy
ako si majú získať a udržovať lásku
Zones.sk – Zóny pre každého študenta