- ovplyvnili ju všetky spoločensko-politické udalosti, ktoré sa v našom štáte udiali – vznik ČSR po 2. svetovej vojne na pluratitnom základe, február 48, budovanie ľudovo-demokratického štátu a socializmu podľa vzoru ZSSR , procesy s buržoáznymi nacionalistami v 50. rokoch, uvoľnenie situácie po smrti Stalina, snaha premeniť totalitný spoločenský systém na socializmus s ľudskou tvárou, okupácia ČSR armádami Varšavskej zmluvy – august 68, proces normalizácie v 70. rokoch, uvoľnenie pomerov v dôsledku perestrojky a glasnosti v 80. rokoch, 17. november 1989 – nežná revolúcia, vznik SR
- kultúra sa stala otvoreným systémom, do ktorého
okrem pozitívnych javov prenikajú aj negatívne vplyvy západnej spoločnosti – komercializácia umenia, pornografia, mnohé umelecké diela majú
podobu gýču, braku, paumenia
- v súčasnosti vychádzajú tieto literárne časopisy: Slovenské pohľady, Tvorba T, Revue svetovej
literatúry
- v povojnových rokoch vychádza tzv. priečinková poézia –
protivojnovo zameraná, a preto nemohla byť publikovaná počas vojny – Laco Novomestský, Janko Jesenský, Fraňo Kráľ, Ján Smrek, Andrej
Plávka
- v povojnovom období pôsobila v poézii aj skupina nadrealistov, ale po roku 1945 sa nadrealizmus stal prežitým javom, lebo
nadrealisti prestali experimentovať a ich poézia sa zmenila na lacné frázy a podľahla zjednodušenému rétorizmu
- prekonať
zjednodušenú formu sa podarilo len niektorým nadrealistom v 2. polovici 50. rokov – Štefan Žáry
- v poézii pôsobí silné
zoskupenie autorov katolíckej moderny, ktorí mali 2 tlačové orgány – Verbum a Nová doba; títo autori mali vlastný program a po roku 1948
sa nepodriadili konštrukcii, preto sa niektorí odmlčali (Ján Haranta, Janko Silan) a štyria emigrovali (Rudolf Dilong, K. Strmeň, G. Zvonický,
M. Šprinc)
- kontinuita náboženskej tvorby tak pokračovala v emigrácii
- významnými individualitami, ktoré vstúpili do
poézie po roku 1945 a písali tzv. poéziu návratov do rodného kraja, domov; boli to Ján Kostra, Pavol Horov, Andrej Plávka, Vojtech Mihálik,
Ivan Kupec
- v 1. polovici sa v literatúre aj poézii násilne presadzuje metóda socialistického realizmu v podobe schematizmu
(dogmatizmu) – skutočnosť bola zobrazovaná tak, ako si ju prijali vidieť ideológovia strany, nie taká, aká bola; literatúra sa stala
slúžkou politiky – mala odhaľovať triednych nepriateľov, mala vzbudzovať budovateľské nadšenie, pomáhať rpi združstevňovaní dediny,
oslavovať víťaznú cestupracujúceho ľudu, kult osobnosti, viesť ideologický boj; v centre pozornosti autora mal byť kolektív, nie osud
ľudkého indivídua v realite; schematizmus ovplyvnil časť tvorby mnohých autorov
- v 2. polovici 50. rokov vstupujú do literatúry
mladí básnici zdužení okolo časopisu Mladá tvorba – odmietli schematizmus a jeho myšlienky, do centra svojho záujmu postavili ľudksého
jedinca ako neopakovateľnú bytosť, ktorá prežíva zložitý osud; na začiatku tejto poézie stoja Milan Rúfus (Až dozrieme) a Miroslav Válek
(Dotyky)
- v roku 1958 vystúpila na stránkach Mladej tvorby trnavská skupina tzv. Konkretisti (expresívni senzualisti) – hlásili sa
k európskym avantgardám, typická pre nich bola zmyslová konkrétnosť, experimentovanie s jazykom, dôraz kládli na metaforu a snažili sa
vytvoriť sugestívny (pôsobivý) básnický text – Ján Stacho, Ľ. Feldek, Ján Ondruš, Ján Šimonovič, Jozef Mihalkovič
- v 1. polovici 60. rokov do literatúry vstupuje skupina Osamelí bežci – v Mladej tvorbe vyšiel ich manifest Prednosti trojnohých slávikov
– je napísaný obrazným jazykom, odmietli v ňom oficiálne hodnoty a tradície, s výhradami súhlasili s konkretistami a Valkom, protestovali
proti spoločenskému pokrytectvu, vytvorili originálnu poetiku, obraznú, metaforickú, viacvýznamovú (Ivan Laučík, Ivan Štrpka, Peter
Repka)
- v 2. polovici 60. rokov do literatúry vstupujú básnici so svojskou poetikou – Mikuláš Kováč, Vojtech Kondrot, Kamil
Peteraj, Štefan Moravčík, Ján Buzássy
- v období normalizácie v 70. rokoch mnohí autori bli prenasledovaní, nemohli
publikovať, boli vylúčení zo zväzu slovenských sisovateľov, zanikli mnohé literárne časopisy (Mladá Tvorba, Slovenské pohľady), Romboid
pracoval pod vplyvom strany; niektorí autori sa prispôsobili požiadavkam angažovanosti a textom sa hlásili k ideám socializmu; s kvalitnou
poéziou v tomto období vstupujú do literatúry Daniel Hevier, Milan Richter …
- od konca 80. rokov básnici majú možnosť
slobodného sebavyjadrenia; poézia tvorí slobodný pluralitná celok s mnohými prúdmi a individualitami, ktoré poskytujú rôznorodé videnie
sveta a človeka
- zbierka Hniezda – ovplyvnená symbolizmom a poetizmom, autor sa predstavuje ako citlivý lyrik, zaznamenáva zrakové a sluchové dojmy, v zbierke sa nachádzajú motívy bezstarostného detstva
báseň Slniečko
septembra – autor sa vracia do detstva, ale nie cez matku, ale cez učiteľku, v škole človek zažíva prvé radosti, ale aj útrapy, škola
je výchovou srdca, autor smúti za krásnymi spomienkami z detstva, využíva farby a pohyb
- zbierka Moja rodná – motívy domova,
lyrické vyznanie lásky domovine
báseň Moja rodná – vyjadruje tu lásku k rodnej krajine, lyrický hrdina sa túla svetom,
kochal sa krásami cudziny, užíval si radosť cudziny, no boli to len bledé krásky; rodná zem ho verne čakala, trpezlivo, nechválená,
skromná, žila svojím jednoduchým životom; keď sa vrátil, pocítil jej teplo, vrúcnosť, pohostinnosť, pokoj, rozhodne sa, že už nikdy
neodíde, lebo domov mu poskytuje všetko po čom túži; kompozične je postavená na porovnaní sudziny a domova, autor využíva motívy z domova a
prírody, cíti farby, 3. stupeň prídavného mena (symploké)
- v 40. rokoch vychádzajú vojnové zbierky autora, sú poznačené
smútkom z tragickej doby – Ozubený čas, Všetko je dobre tak
- lyrická poéma Ave Eva – buď pozdravená Eva – ide
o ľúbostné vyznania básnika k žene, oslava ženstva, mýtus ženstva (žena ako otrokyňa života); obsahuje 39 8-veršových strof, každá je
relatívne samostatne významovým celkom, zmyslový lyrizmus prechádza do básnickej reflexie
- zbierka poznačená shcematizmom –
Javorový list
- zbierka Každý deň – autor sa zaoberá otázkou medziľudských vzťahov
báseň Každý deň
– autor si praje stretávať každý deň len ľudského človeka, ktorý nás dokáža pochopiť, ktorý nám pomôže, ak takéhoto človeka
nestretneme, deň je pre nás stratený; autor využíva symploké, častá je inverzia
- zbierka Len raz – autor hodnotí svoju tvorbu,
zaradil tu aj časť Zmiešané sonety – obsahuje 20 sonetov, v ktorých sa zamýšľa nad hodnotou básnického slova a uvažuje nad životom
Sonet – 14-veršová lyrická báseň – 2 kvartetá, 2 tercetá, vnútorná kompozícia: v 1. štvorverší vysloví problém –
tézu; v 2. vyslovuje negáciu problému – antitézu alebo rozvíja problém, v poslednom 6-verší uzatvára tému pointou (syntéza), zakladateľ:
Petrarca, prekladatelia: Baudelaire, Mácha, Goethe
- zbierka Zradné vody spodné – autor v
básňach zaujal humanistické stanovisko k ťažkému osudu človeka a trpiaceho ľudstva, zbierka bola ovplyvnená Novomestským a nadrealizmom
- zbierka Nioba matka naša – protivojnová zbierka, je pre ňu príznačný tragizmus a baladizmus, okrem básní obsahuje aj sonety s
pochmúrnymi veršami plnými smútku a tragiky doby
báseň Nioba matka naša – Nioba symbolizuje Matku Zem, ale aj domov,
ľudstvo, ktoré v čase vojny trpí; podáva v básni katastrofické scenáre, človek je osamelý, bezmocný, uzavretý do seba, stráca nádej, že
sa vojna skončí; spomína na svojho otca, ktorý padol v 2. svetovej vojne a ako to s matkou ťažko znášali; spomína tu aj konkrétne miesta
veľkých bojov 1. svetovej vojny (Marna, Pijava), kde padlo najviac obetí; vojna psychicky poznačila jeho rodinu; báseň je písaná vo voľnom
verši bez interpunkcie
- zbierka Defilé – vracia sa k téme 2. svetovej vojny, k ľudskému utrpeniu, ktoré priniesla, a ktoré dlhodobo
poznačilo povojnovú generáciu, zamýšľa sa aj nad plynutím času
báseň Defilé – zobrazuje tu letecký nálet, sirény,
zvony ohlasujú poplach, ľudia utekajú do úkrytov, všade je zhon a počuť detský plač; ľudia nedokázali vyriešiť svoje problémy mierovou
cestou a siahli po krajnej možnosti – vojne – prináša utrpenie srdca, človek je osamelý, bezmocný; v básni využil motív E. A. Poa
(havrana); báseň je písaná vo voľnom verši
- zbierky, v ktorých píše návratovú poéziu; myšlienkami sa vracia do rodného kraja,
zaznamenáva jeho premeny, porovnáva staré s novým; cenné sú úvahy o tom, čo znamená domov pre každého z nás (Letné nebe)
- zbierka Tri prúty Liptova – poézia návratov, oslavá rázovitého rodného
kraja, ľudu, otca, matky
- zbierka Ohne na horách – básne z prvého obdobia po oslobodení (SNP), prevažne básne ódické
báseň Na troskách – po oslobodení vidí zničený svet, zničených ľudí a nabáda ich, aby sa rozhodli, či chcú
vybudovať svet lepší alebo ďalej trpieť vo vojnách
- lyricko-epická básnická skladba Tri vody – monumentálny obraz SNP,
kompozočne pripomína Hájnikovu ženu; začína lyrickou básňu pieseň o hore a končí Pozdravom (medzi nimi je 8 spevov, ktoré zobrazujú
vrchára a povstalecké udalosti)
- zbierka Testament – úvahy o zmysle života, plynutí času, poslaní básnickej tvorby
-
zbierka Domovina moja – oslava socialistickej premeny života, porovnávanie minulosti s prítomnosťou, aktualizovaný protest proti
vojne
- román Obrátenie Pavla, Smädný milenec
- zbierka Anjeli – obsahuje katolícku
poéziu aj básne nepokoja, využil tu motív anjela, ktorý sa neskôr stáva súčasťou jeho obraznosti
- zbierka Plebejská
košeľa
báseň Šarža – rozpráva tu príbeh vojnového hrdinu, ktorý sa však domov vráti ako mrzák (bez nohy);
všetci ho vítali, no neradi pozerali na jeho zmrzačené telo, milá mu pred vojnou sľúbila vetnosť, no keď sa vrátil ako mrzák, vzala si
iného; autor opakuje motív Venuše, čo slúži na stupňovanie deja, hviezda, ktorá svieti len šťastným ľuďom, no Zem nie je posiata len
šťastím, ale aj vojnovými hrobmi
- zbierka Neumriem na slame – obsahuje básne písané formou dialógu, vyznačujú sa
skratkovitosťou výpovede, sú budpvané na personifikačnom princípe
báseň Hosť – rozhovor s fiktívnou Máriou
Pišlovou, ktorej venoval Andrej Sládkovič Marínu, vyjadril jej obrovský cit, no ona si verše nevážila, lebo im nerozumela a necenila si ani
lásku Sládkoviča, lebo láska pre ňu znamenala zabezpečené živobytie (podľa Mihálika)
- básnická skladba Vzbúrený Jób
– má filozofický charakter a biblický námet
časť Jób – Jób je biblický hrdina, ktorého Boh chcel vyskúšať aká silná
je jeho viera, zoslal na neho rôzne nešťastia (umreli mu deti, prišiel o majetok, ochrnul, opustila ho žena); Jób trpezlivo znášal božie
kríže a zostal verný a dobrý aj v tých najťažších chvíľach; Jób je symbolom ľudstva, ktoré muselo prejsť tŕnistú cestu k poznaniu, k
múdrosti, no nevzdávalo sa; nezobrazuje len ľudstvo trpiace, ale aj búriace sa proti predsudkom, nevedomosti, ľudstvo pracujúce, ktoré menilo
obraz Zeme, báseň je oslavou ľudstva, práce človeka, ktorý sa nevzdal a po stáročia žil a tvoril
- zbierka Tŕpky –
všíma si tu spoločenské postavenie žien, skláňa sa pred ich obetavosťou, uvažuje o hodnote vzťahu muža a ženy, všíma si dieťa a jeho
miesto v rodine, morálku spoločnosti, trpí a súcití s bolesťou a smútkom tých, ktorým sa život celkom nenaplnil alebo sa im nedostáva
pozornosti; básne sú morálno-sociálnymi štúdiami o osudoch žien, ktoré nejakým spôsobom trpia a snívajú o láske a porozumení
báseň Krájanie – má jemnú epickú líniu, autor zobrazuje rozpad jedného vzťahu, muž odchádza od ženy k žene inej,
krajšej, bezstarostnejšej, žena ostáva doma sama a začína analyzovať svoj vzťah k mužovi; zisťuje, že láska zanikla v prúde všedného
života a žena našla lásku kdesi na spodku svojho srdca
- básnická skladba Apassionata – (podľa Sonáty F- mol) – skladba
o živote, láske, vzájomných vzťahoch muža a ženy, pričom ľúbostný cit autor nezobrazuje ako idylický, ale dramatický, autor hľadá a
podáva návod na cestu k šťastiu
- básnická skladba Útek za Orfeom – parodická konfrontácia Orfea so situáciou básnika; Orfeov
príbeh ku vzťahu k Eurydike básnik prenáša do prítomnosti, aktualizuje ho a dáva do protikladu so súčasným svetom
- zbierka Sonety pre
tvoju Samotu – 100 ľúbostných sonetov, ktoré sú citovou históriou autora
- zbierka Erotikon – vyberaný súbor ľúbostnej
poézie