Baroková literatúra
- vznikla v 16-18 st. pod vplyvom negatívnych udalostí v Európe ako sú: vpád Turkov, náboženské vojny medzi katolíkmi
a protestantmi, epidémie moru a cholery. Ľudia sa opäť obracajú k viere v Boha a kresťanským morálnym hodnotám
- hlavné motto
baroka je – Vanitas vanitatum, „Márnosť nad márnosť“ a vyjadruje pominuteľnosť všetkých vecí
- hlavnou funkciou barokovej
literatúry je didaktická (poučná funkcia)
- štýl barokovej literatúry je pompézny, patetický a ozdobný, má pôsobiť na city
človeka
Predstavitelia barokovej literatúry :
JAN AMOS KOMENSKÝ – predstaviteľ českej barokovej
litaratúry, patril k tzv. exulantom (musel žiť v exile kvôli náboženskému pranasledovaniu), je zakladateľom pedagogiky – veda o výchove
a vzdelávaní mládeže, voláme ho preto aj „učiteľ národov“
- napísal diela Veľká didaktika (základné
pedagogické dielo, obsahuje základné pedagogické zásady Komenského), obrázkovú učebnicu Svet v obrazoch – Orbis pictus,
učebnicu latinčiny Brána jazykov otvorená, dielo o predškolskej výchove Informatorium školy materskej
- presadzoval tieto pedagogické zásady: a)vzdelanie pre všetky deti bez rozdielu pohlavia, vierovyznania a pôvodu
b) vzdelávanie
v materinskom jazyku
c) názornosť – používanie názorných učebných pomôcok, obrázkov a pod.
d) vzdelanie aj pre menej nadané
deti (myšlienka zrodu špeciálneho školstva)
e) škola hrou – používanie nových, nenásilných metód výučby, odmietal memorovanie
(bifľovanie)
Slovenská baroková literatúra
- vznikol tu nový typ poézie, tzv.
didakticko-reflexívna poézia (náučno-úvahová). Reprezentuje ju zbierka básní VALASKÁ ŠKOLA MRAVÚV STODOLA
od autora Hugolína Gavloviča. Bol to mních, trpel pľúcnou chorobou, liečil sa pobytom v horskom prostredí na salaši, kde
pozoroval životné hodnoty Valachov – pastierov oviec. Tieto hodnoty považoval za pozitívne, skombinoval ich s hodnotami kresťanskej morálky
a napísal zbierku poučno-úvahových básní. Básne sú rozdelené do 2 tematických okruhov, 1 okruh je venovaný vzťahu človeka k Bohu, 2
okruh je venovaný problematike vzťahu človeka k človeku. Každá báseň má nadpis, ktorý vystihuje jej obsah. Napr.“ Hle človek opilý,
žádnemu nemilý“- báseň kritizuje alkoholizmus. Básne sú napísané v slovakizovanej češtine. Za negatívne hodnoty považuje autor
lakomstvo, odrodilstvo, panovačnosť, za pozitívne naopak považuje bázeň pred Bohom, vlastenectvo, štedrosť a pod.
- v slovenskej
barokovej literatúre sa uplatnila aj duchovná poézia. Vznikli tu zborníky duchovných piesní – katolícky spevník PÍSNE
KATOLICKÉ a evanjelický spevník CITARA SVATÝCH
- v próze sa vytvorila tzv. memoárová a cestopisná próza,
ktorú tvorili autori – exulanti (kvôli náboženskému prenasledovaniu museli žiť v exile), alebo autori Turkami násilne odvlečení do
cudziny. Memoáre – knihy spomienok. Najvýznamnejšie diela memoárovej a cestopisnej prózy: Daniel Krman – Cestovný denník, Osudy
a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského, Ján Simonides – Väzenie, vyslobodenie, putovanie
Zones.sk – Zóny pre každého študenta